Tieňová alebo šedá ekonomika je problémom, ktorý oberá každý štát o obrovské peniaze potrebné v rôznych oblastiach ekonomiky.
Potrebné v zdravotníctve, školstve, pri podpore mladých talentov, v priemysle i poľnohospodárskej výrobe, pri ochrane životného prostredia, vo vede a výskume ako aj v iných oblastiach ekonomiky.
Pod tieňovou ekonomikou sa rozumejú také činnosti ako: nelegálna práca, pranie špinavých peňazí, výroba a predaj drog, prostitúcia, nelegálne stávkovanie, daňové a colné úniky, nelegálna výroba a predaj cigariet a alkoholu a i.
Zamestnávaním sa načierno, nelegálne, zamestnaný neodvádza len dane zo mzdy, ale neplatí si ani odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie.
Ide vlastne o prácu, ktorá nie je registrovaná, pracovník dostáva peniaze zvyčajne na ruku, v hotovosti, zamestnávateľ zasa nemusí za pracovníka odvádzať daň zo mzdy, a ani žiadne odvody, a štát tak prichádza o značné finančné čiastky.
A práve aj vďaka tomuto nelegálnemu zamestnávaniu či už domácich alebo zahraničných pracovníkov unikajú v jednotlivých krajinách Únie obrovské peniaze.
Podľa údajov [1], [2] tieňová ekonomika na Slovensku dosahuje hodnotu 13,7 % HDP, čo predstavuje sumu vo výške 11,1 mld. eur.
V Čechách dosahuje táto hodnota 10 % HDP, čo predstavuje približne 530 mld. Kč [3].
Čo všetko by sa za tieto peniaze dalo vybudovať, koľkým oblastiam ekonomiky by sa dalo pomôcť.
Bohužiaľ, tieňová ekonomika nielenže vždy bola, ale aj vždy bude. Snahou štátu je však čo najviac obmedziť jej škodlivý vplyv.
Jednou z možností, ako zvýšiť motiváciu občana k legálnemu zamestnávaniu sa, je práve zavedenie už v predchádzajúcich príspevkoch opísaného systému finančnej pomoci, Systému rodičovských benefitov.
Prostredníctvom tohto systému by sa rodičom tých občanov, ktorí by sa zapojili do legálneho pracovného procesu, začali vyplácať dva finančné príspevky, tzv. rodičovské benefity.
Prostredníctvom prvého finančného príspevku (prvý rodičovský benefit) by sa rodičom pravidelne, mesačne, počas dlhodobého obdobia určitej dĺžky – napr. 25 rokov – postupne vracali, teda kompenzovali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko [4]), a prostredníctvom druhého finančného príspevku (druhý rodičovský benefit) by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom, t. j. tým vyššia by bola výška druhého rodičovského benefitu, ktorý by sa im vyplácal.
Tento systém, Systém rodičovských benefitov, by nielenže vrátil peniaze, ktoré by sa prostredníctvom neho investovali do finančnej pomoci rodičom, ale by, navyše pomohol zlepšiť situáciu aj v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.
Teda, okrem finančnej pomoci rodičom [5], by Systém rodičovských benefitov pomohol zvýšiť kriticky nízku pôrodnosť [6] či zvýšiť zamestnanosť dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých osôb [7], omladil by populáciu, umožnil by skorší odchod do dôchodku po 60-ke, 55-ke či dokonca už aj po 50-ke [5], podporil by predaj domácich potravín na domácom trhu, pomohol rastu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, zvýšil úroveň výchovnovzdelávacieho procesu na školách a i. (oblasti ekonomiky, v ktorých by tento systém pomohol, sú uvedené aj na konci tohto príspevku označenom ako „Stručná rekapitulácia“).
Podrobnejší opis tohto systému, Systému rodičovských benefitov, je uvedený tak v predchádzajúcich príspevkoch blogu, v ich úvodnej časti označenej názvom „Stručná rekapitulácia“ (napr. v príspevku „D24. 2- Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých“ [5]), resp. je tento podrobnejší opis pripojený aj na konci tohto príspevku pod už spomínaným názvom „Stručná rekapitulácia“.
Každé dieťa by sa chcelo raz svojim rodičom odvďačiť za svoju výchovu, za čas a energiu, ktorú mu venovali počas jeho rastu, od jeho narodenia až po roky dospelosti, do času osamostatnenia sa.
Odvďačenie sa rodičom je vlastne takým našim vyrovnávaním sa s dlhom, ktorý si každý z nás už od malička u nich vytvára.
A jednou takou možnosťou odvďačenia sa, možnosťou splatenia časti tohto dlhu, je pomoc svojim rodičom práve prostredníctvom finančných príspevkov, ktoré sa začnú rodičom vyplácať od momentu zapojenia sa ich dieťaťa do pracovného procesu.
Tieto finančné príspevky – rodičovské benefity – vypláca rodičom dieťaťa štát.
Samozrejme, ako už bolo povedané, vypláca ich len vtedy, ak je dieťa legálne zamestnané.
Možno bude niekto namietať, že vyplácanie finančného príspevku, prostredníctvom ktorého sa rodičom postupne vracajú náklady vynaložené počas výchovy dieťaťa (tzv. prvý rodičovský benefit) tým rodičom, ktorých deti sú zamestnané, je nespravodlivé voči tým, ktorí deti nemajú, pretože oni z dôvodu bezdetnosti nebudú žiadne príspevky dostávať, že štát bude dávať peniaze na niečo, na čo nikdy predtým nedával, čo pri súčasnej ťažkej ekonomickej situácii ešte viac finančne zaťaží jeho štátny rozpočet.
Treba si však uvedomiť, že rodičia, ktorí vychovávajú deti, ich živia zo svojej mzdy a čím viac tých detí vychovávajú, tým menej im z tej mzdy zostáva pre seba, pre vlastné použitie.
Rodič v osobe svojho dieťaťa, prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy, pripraví budúceho pracovníka pre potreby ekonomiky svojej rodnej krajiny.
Vynaloží na to značnú časť finančných prostriedkov, značnú časť svojej mzdy, venuje tomu množstvo svojho času a energie.
A presne tak isto ako sa pracovník opotrebováva vo výrobnom procese, a toto opotrebovanie je zahrnuté do jeho mzdy, tak isto sa opotrebováva aj rodič v procese výchovy svojho dieťaťa, teda v procese vynakladania nákladov, času a energie na jeho výchovu, opotrebuváva sa v procese „výroby“ budúceho pracovníka, ktorý bude prinášať štátu zisk formou daní a formou odvodov.
Tak ako je mzda pracovníka aj výrazom ohodnotenia jeho opotrebovania sa v pracovnom procese, presne tak isto by mal štát určitým spôsobom ohodnotiť opotrebovanie sa rodiča počas výchovy svojho dieťaťa, ohodnotiť náklady, čas a energiu, ktoré pri výchove dieťaťa vynaložil, ohodnotiť opotrebovanie sa rodiča v procese prípravy nového pracovníka pre potreby ekonomiky rodnej krajiny.
V súčinnosti so štátom rodič pripraví svoje dieťa na vstup do pracovného procesu, pripraví pre štát zdroj jeho budúcich príjmov, zdroj daní ako aj zdroj odvodov, pripraví pre štát budúceho pracovníka.
Napriek tejto záslužnej činnosti rodiča mu štát neprejavuje nejakým výrazným gestom, ocenením či nejakou odmenou svoju vďačnosť.
„Súčasná spoločnosť je nastavená tak, že štát nejak podstatne nerozlišuje, či rodičia vychovajú jedno alebo tri deti, štát to nejakým výrazným spôsobom neoceňuje.
Neoceňuje to, že ten, čo vychová viac detí, vydá nielen viac peňazí na ich výchovu, ale aj viac energie, námahy a svojho voľného času než ten, ktorý ich vychová menej, resp. ktorý nevychová žiadne dieťa.
A, samozrejme, ten výdaj sa týka aj zdravia rodičov.
Ten, čo vychová viac detí, minie zo svojej mzdy v ich prospech viac než ten, kto vychová tých detí menej.
Čiže tomu, ktorý má tých detí menej, príp. nemá žiadne, tak tomu zostane z jeho mzdy na osobnú spotrebu viac, než tomu, ktorý má tých detí viac.
Ak teda vychováte viac detí, tak pre ne kupujete rozličné veci – od potravín a oblečenia, nákladov na bývanie, školských pomôcok, cez výlety atď. … až po platenie rôznych krúžkov – a do štátneho rozpočtu odvediete za ne aj viac dane z pridanej hodnoty ako aj spotrebnej dane, než ten, kto ich vychová menej, resp. nevychová žiadne.
Tieto dane odvediete z tovarov, ktoré ste kúpili svojim deťom.
Kvôli výrobe výrobkov určeným pre vaše deti je niekto zamestnávaný, čiže vaše deti dávajú niekomu prácu.
Každé dieťa, ktoré máte, sa tak vlastne pričiňuje o väčšiu zamestnanosť vo vašej krajine.
A tie výrobky, tie veci, ktoré kupujete pre vaše deti, tak to všetko platíte zo svojej mzdy, čiže sa ukracujete proti tomu, kto deti nemá či kto má menší počet detí ako vy, t. j. máte menší komfort, a práve toto, toto vaše uskromnenie sa v prospech vašich detí, ktoré sa raz zapoja do pracovného procesu a budú odvádzať dane do štátneho rozpočtu vašej krajiny, by mal štát oceniť.
Ten čo vychováva tri deti, tak ten odvedie na DPH a spotrebnej dani za tieto deti štátu viac než ten, čo vychová len dve, či jedno alebo žiadne dieťa.
Ten čo má viac detí, tak ten dá v prospech svojich detí viac zo svojej mzdy, väčšiu časť, než ten, čo ich má menej.
Čiže rodičovi s viacerými deťmi ostane na osobnú spotrebu menej, než rodičovi s menším počtom detí.“ [8]
Peniaze, ktoré by sa rodičovi vracali po zapojení sa jeho dieťaťa do pracovného procesu – formou prvého rodičovského benefitu – by tak, vlastne, boli postupným vracaním, postupnou kompenzáciou peňazí, ktoré rodič oddeľoval zo svojej mzdy, o ktoré sa ukracoval a ktoré vkladal do výchovy svojho dieťaťa.
Rodič by týmto finančným príspevkom, teda poberaním prvého rodičovského benefitu, nič nezarobil, neokradol by štát, nemal by na tom žiadny zisk, neboli by mu preplatené ani jeho námaha a ani ten vzácny čas a zdravie, ktoré obetoval v procese výchovy svojho dieťaťa, on by postupne dostával späť len peniaze, ktoré vynaložil na výchovu dieťaťa, na výchovu budúceho pracovníka pre potreby štátu, pre potreby jeho ekonomiky.
A, naviac, čo by bolo pre štát, jednoznačne, výhodné, rodič by dostával tieto peniaze späť len vtedy, ak by bolo jeho dieťa legálne zamestnané, teda ak by odvádzalo v prospech štátu tak daň zo svojej mzdy ako aj odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie.
Veď pre štát je tá podmienka, že náklady vynaložené na výchovu začne vracať rodičom – prostredníctvom prvého rodičovského benefitu – až vtedy, keď dieťa začne pracovať, veľmi výhodná.
Štát nič neriskuje, celý risk preberá na seba rodič.
Najprv, predsa, vynaloží rodič náklady na výchovu svojho dieťaťa, a, až potom, až po zapojení sa dieťaťa do pracovného procesu, sa mu začnú tieto náklady kompenzovať.
Ak sa dieťa nezapojí do pracovného procesu, tak, bohužiaľ, tratí na tom rodič, pretože štát mu tieto náklady nebude preplácať.
Začne mu ich preplácať až od momentu zapojenia sa jeho dieťaťa do pracovného procesu. Skôr nie.
Štát by mal zohľadniť, že rodič mu na svoje náklady vychoval budúceho pracovníka, budúci zdroj daní a odvodov, pripravil mu zdroj, ktorý mu bude prinášať zisk.
Mal by to zohľadniť práve prostredníctvom postupnej kompenzácie nákladov, ktoré vynaložil rodič na výchovu svojho dieťaťa.
V súčasnosti je ten rodič, ktorý vynaloží náklady na výchovu dieťaťa a pomôže tak pripraviť pracovníka prinášajúceho svojou prácou zisk ekonomike, ochudobnený oproti rodičovi, ktorý dieťa nevychováva. Je ochudobnený o časť peňazí zo svojej mzdy, ktoré vynaložil na výchovu svojho dieťaťa, teda ktoré použil na prípravu pracovníka pre ekonomiku rodnej krajiny.
Čiže, v záujme spravodlivosti by bolo potrebné, aby štát vrátil rodičovi náklady, ktoré vynaložil pri výchove svojho dieťaťa, aby mu ich vrátil v tom prípade, ak sa jeho dieťa zapojí do pracovného procesu.
Veď, to postupné vracanie peňazí, ktoré vynaložili rodičia počas výchovy dieťaťa – vracanie tým rodičom, ktorých dieťa sa zapojilo do pracovného procesu – nie je ničím iným, len odstránením diskriminácie, ktorá existuje v súčasnosti a ktorá vzniká tým, že rodičia, ktorí vychovávajú dieťa, sú ekonomicky znevýhodňovaní voči tým rodičom, ktorí to dieťa nevychovávajú, resp. ktorí tých detí vychovávajú menej.
Sú znevýhodňovaní práve tou skutočnosťou, že vynakladajú tie náklady na výchovu dieťaťa, na rozdiel od rodičov, ktorí tie náklady na výchovu dieťaťa nevynakladajú, pretože dieťa nevychovávajú, resp. vychovávajú menej detí.
Bez nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa by nemohol vzniknúť ani budúci pracovník, a bez pracovníka by nemohol štát dosiahnuť príjem, teda zisk.
Čiže náklady na výchovu dieťaťa sú vlastne súčasťou zisku štátu, a preto by sa mali z tohto zisku aj kompenzovať.
Náklady vynaložené za účelom dosiahnutia zisku sa, predsa, vždy kompenzujú z tohto zisku.
Vyplácaním dvoch finančných príspevkov rodičom by boli vlastne ľudia motivovaní k legálnemu zamestnávaniu sa.
Pretože budú vedieť, že pri ich legálnom zamestnávaní sa budú ich rodičia pravidelne, mesačne, dostávať od štátu dva finančné príspevky.
Jednak, prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, ktorý predstavuje postupnú kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko [4]), a, jednak, prostredníctvom druhého rodičovského benefitu budú rodičia dostávať odmenu, ktorej výška je úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Deti budú teda viac motivované k legálnemu zamestnávaniu sa.
Nielenže budú mať vlastný legálny príjem, ktorý zabezpečí ich materiálne potreby, nielenže budú mať v prípade potreby zabezpečenú štátnu zdravotnú starostlivosť či dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku, ale, práve kvôli tomu, že sú legálne zamestnané, tak práve z toho dôvodu budú ich rodičom vyplácané dva finančné príspevky, ktoré zlepšia ich ekonomické podmienky, ktoré zvýšia ich finančný príjem.
Systém rodičovských benefitov – čiže kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa spolu s odmenou pre rodičov v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – by bol účinným nástrojom v boji proti nelegálnej práci.
„Ak budú mať rodičia dve deti zapojené do pracovného procesu tak budú formou prvého rodičovského benefitu dostávať mesačne 2 x 100 eur na jedného rodiča, ak budú mať tri zamestnané deti, tak bude každý rodič dostávať mesačne 3 x 100 eur atď.
Vidíme, že pri troch deťoch je to už 3 x 100 eur = 300 eur mesačne, čo je už slušné mesačné „privyrobenie“ si každého jedného rodiča vďaka tomu, že vychoval a poskytol ekonomike svojho rodného štátu troch pracovníkov.
Pre dvojicu rodičov, žijúcich v jednej domácnosti, tak dve zamestnané deti znamenajú dodatočný spoločný mesačný príjem 400 eur a pri troch zamestnaných deťoch to už predstavuje spoločný mesačný príjem vo výške 600 eur.
Pre väčšinu manželských párov na dôchodku to predstavuje slušnú sumu na prilepšenie si k svojim skromným dôchodkom.
Štát sa vlastne takýmto spôsobom odvďačuje rodičom za výchovu pracovníkov pre jeho ekonomiku – pracovníkov, ktorí svojou prácou vytvárajú hodnoty a prinášajú mu dane a odvody – a týmto spôsobom finančne pomáha rodičom.“ [4]
Zavedenie tohto systému, Systému rodičovských benefitov, by pomohlo zlepšiť situáciu v dvoch problematických oblastiach, ktoré sa vyznačujú značným zaťažením pre každý štátny rozpočet.
Zaťažením spôsobeným práve rôznymi sociálnymi dávkami vyplácanými tak nezamestnaným ako aj mnohým nelegálne zamestnávaným osobám.
Práve to motivovanie nezamestnaných či načierno pracujúcich ľudí k zapojeniu sa do legálneho pracovného procesu – ich motivovanie možnosťou vyplácania dvoch finančných príspevkov ich rodičom – zvyšuje pravdepodobnosť tohto ich zapojenia sa do legálneho pracovného procesu, a tým aj nielen úspory rôznych sociálnych dávok, ktoré sú týmto osobám vyplácané zo štátneho rozpočtu, ale naopak prílevu dane z miezd týchto osôb, či platenia si dôchodkového a zdravotného poistenia.
Získajú na tom všetci, nezamestnané či nelegálne pracujúce osoby, štát, a, samozrejme, rodičia tých, ktorí sa zapojili do legálneho pracovného procesu.
Koniec hlavnej témy príspevku
Nasledujúca časť je uvedená pre tých, ktorí majú záujem o viac informácií nielen o účele tohto blogu, ale aj o systéme, ktorý by pomohol zlepšiť situáciu vo viacerých oblastiach ekonomiky, teda o Systéme rodičovských benefitov.
Stručná rekapitulácia
V celom tomto blogu je rozvádzaný a riešený tak pálčivý problém súčasnosti, a to problém nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku, ako aj pozitívny vplyv jeho vyriešenia na ďaľšie oblasti ekonomiky.
Riešenie tohto problému je z dôvodu jeho značného rozsahu uverejňované postupne, v po sebe idúcich naväzujúcich príspevkoch označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D24.5- Práca na čierno, čo s ňou?“).
Vyriešenie len tohto jedného jediného problému, teda vyriešenie problému finančného zabezpečenia našich rodičov, spôsobí reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších – v nasledujúcich príspevkoch podrobnejšie opísaných – problémových oblastiach ekonomiky.
Cieľom príspevkov tohto blogu je opísať princíp a hlavne prínos zavedenia nového systému ekonomických vzťahov medzi rodičmi a štátom.
Zavedenie tohto nového systému – v príspevku „D19“ [9] nazvaného aj Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nepomohlo len našim rodičom, ale by následne samovoľne zlepšilo situáciu aj v ďaľších oblastiach ekonomiky.
Napr. situáciu s veľmi nízkou pôrodnosťou, trápiacou nielen Slovensko, ale aj Maďarsko, Česko, Poľsko a veľa iných krajín vo svete [10], či situáciu s nezamestnanosťou dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých ľudí [7].
Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovské benefity – rodičom tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.
Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, by sa rodičom pravidelne, mesačne, počas obdobia určitej dĺžky, postupne vracali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko) a prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom prostredníctvom vyplácania druhého rodičovského benefitu.
Tento systém, Systém rodičovských benefitov, by nielenže vrátil peniaze, ktoré by sa prostredníctvom neho investovali do finančnej pomoci rodičom, ale by, navyše, pomohol zlepšiť situáciu aj v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.
Hlavným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov, teda vyplácania dvoch rodičovských benefitov – rodičom všetkých tých občanov, ktorí by boli zapojení do pracovného procesu – je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov, ale vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných problémových oblastiach.
V takých oblastiach ako: nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
A práve ten celkový prínos vyplácania dvoch finančných príspevkov rodičom, prínos prejavujúci sa teda nielen finančnou pomocou rodičom, ale aj následným zlepšením situácie vo vyššie spomenutých problémových oblastiach ekonomiky, by bol tým, čo by náklady vynaložené štátom na vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov rodičom vrátil.
To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude postupne opísané v ďaľších príspevkoch tohto blogu.
Napr. problematika pôrodnosti bola už riešená v predchádzajúcich ôsmich príspevkoch, t. j. v príspevkoch D24.1.1, D24.1.2, D24.1.3 … D24.1.8, pričom samotný pozitívny účinok zavedenia Systému rodičovských benefitov na zvýšenie pôrodnosti je opísaný v príspevku „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [6].
Problematika nezamestnanosti dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých osôb bola riešená v príspevku „D24.4“ [7], a možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zasa, v príspevku „D24.3“ [5].
Zavedenie tohto systému do života, zavedenie Systému rodičovských benefitov, jeho zavedenie v čo najväčšom množstve krajín nielen Únie, ale aj sveta, by pomohlo odstrániť jeden závažný, zatiaľ neriešený a čoraz viac sa prehlbujúci ekonomický problém súčasného, globálne prepojeného sveta, problém spôsobujúci čoraz rýchlejšie zväčšovanie rozdielu medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých krajín, čoraz väčšiu ekonomickú priepasť medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami sveta, čoraz väčšie obohacovanie sa ekonomík bohatších krajín na úkor ekonomík tých chudobnejších, na úkor ich občanov.
A týmto problémom čoraz viac zaťažujúcim štátne rozpočty mnohých krajín je jav narastajúceho, nemorálneho bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z chudobnejších krajín celého sveta (viac – pozri príspevok „A13.1- Globalizácia zviditeľňuje neriešený problém medzištátnej pracovnej migrácie“ [11]).
Naša krajina, Slovensko – podobne ako aj Ukrajina, Rumunsko či mnohé iné krajiny sveta – patrí tiež k ekonomikám výrazne poškodzovaných týmto javom zosilneným práve globalizáciou, teda postihnutých bezplatným odčerpávaním pracovnej sily.
A práve zavedenie tohto nového systému, Systému rodičovských benefitov, by bolo tým, čo by nepomohlo len tým ekonomicky chudobnejším krajinám, ktoré bezplatne dodávajú lacnú pracovnú silu bohatším krajinám, nepomohlo by len tým krajinám, ktoré sú bezplatným zdrojom tejto pracovnej sily, bezplatným zdrojom týchto pracovníkov, ale, paradoxne, by ešte viac pomohlo bohatším krajinám, ktoré túto pracovnú silu z chudobnejších ekonomík odčerpávajú, a ktoré pociťujú jej čoraz väčší nedostatok.
Práveže, zavedenie Systému rodičovských benefitov by bolo tým, čo by bohatším krajinám zabezpečilo pre ich potreby potrebné množstvo kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov.
To, akým spôsobom by to bolo zabezpečené, bude podrobnejšie rozvedené v ďaľších príspevkoch.
Ako už bolo povedané, tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom dodatočný finančný príjem formou dvoch príspevkov, tzv. rodičovských benefitov.
„prvý rodičovský benefit“ (nazývaný aj „splátka výchovného“) predstavuje finančný príspevok vyplácaný mesačne rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v nami uvedených príkladoch v predchádzajúcich príspevkoch sa tento finančný príspevok vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácal počas obdobia 25 rokov).
Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur (platné pre Slovensko – pozri príspevok „D14.1“[4]). Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je podrobnejšie opísaná v príspevkoch D14 [12] a D14.1 [4].
„druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Čiže, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi dieťaťa.
Mechanizmus vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu, je opísaný v príspevkoch D15.1 [13], D15.2 [14], ako aj D16 [15].
[2] https://accace.sk/seda-ekonomika-a-boj-proti-nej-prostrednictvom-digitalnych-platieb%E2%94%82accace/
Celá debata | RSS tejto debaty