Odvďačme sa rodičom

Predchádzajúci príspevok: „D9- Naše deti a my“. Narodenie dieťaťa zmení pohľad rodiča na svet.

———————————————————————————– 

Rodičia vložia do výchovy dieťaťa nemalé finančné prostriedky.

Od momentu jeho narodenia až do chvíle, kedy sa ako plnohodnotný člen spoločnosti zapojí do pracovného procesu.

Strava, oblečenie, bývanie, energie, jasle, materská škola, rôzne záujmové krúžky, šport, náklady spojené so školou (školské pomôcky, učebnice), mimoškolské aktivity , doprava, starostlivosť o dieťa počas choroby a i.

A samozrejme, aj také neoceniteľné položky ako nekonečne veľké množstvo energie a času venované deťom.

Takýmto spôsobom pomôžu rodičia pripraviť pre rodnú ekonomiku niekoho, na kom je postavená existencia štátu.

Predsa deti, pripravené na pracovný proces, sú pre každý štát to najcennejšie. Pretože svojou prácou zabezpečia svojej rodnej krajine finančný príjem.

Príjem vo forme dane zo svojej mzdy, príjem vo forme dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebnej dane pri kúpe tovarov a platení služieb. A nemožno zabudnúť aj na ich odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie. Odvod na dôchodkové poistenie sa rozdeľuje medzi aktuálnych dôchodcov a odvod na zdravotné poistenie zasa pomáha financovať zdravotný systém krajiny.

Dane, ktoré občan odvádza, sú vlastne to, čo zabezpečí štátu jeho ďaľšiu existenciu, jeho budúcnosť, čo mu pomáha zabezpečiť  všetky jeho funkcie.

Ale prísun týchto daní do štátnej pokladnice je možný len vďaka osobám, ktoré sa postarali o zabezpečenie pracovnej sily pre ekonomiku svojho rodného štátu.

A týmito osobami sú rodičia dieťaťa.

Sú to tí, ktorí ho vychovali a pomohli pripraviť na zapojenie do pracovného procesu.

Ak má niekomu štát poďakovať za týchto občanov, za týchto nových pracovníkov, pomáhajúcich napredovaniu jeho ekonomiky, poďakovať za ich výchovu a prípravu na pracovný proces, tak potom sú to práve rodičia  dieťaťa.

Práve tieto osoby – teda tie, ktoré z dieťaťa vychovali občana schopného zapojiť sa do pracovného procesu – čiže jeho rodičia, by mali nejakým spôsobom pocítiť vďaku štátu.

A to tým viac, čím viac budúcich pracovníkov pre potreby ekonomiky pripravia, čím viac zdrojov financií pre rodnú krajinu poskytnú.

Teda čím viac detí vychovajú. Takých detí, ktoré sa zapoja do pracovného procesu, ktoré budú pracovať a stanú sa tak súčasťou hlavného nosného piliera ekonomiky zabezpečujúceho potrebné financie pre ekonomiku každej krajiny.

Súčasná spoločnosť je nastavená tak, že štát nejak podstatne nerozlišuje, či rodičia vychovajú jedno alebo tri deti, štát to nejakým výrazným spôsobom neoceňuje.

Neoceňuje to, že ten, čo vychová viac detí, vydá aj viac peňazí aj viac energie, námahy a svojho voľného času počas ich výchovy, než ten, ktorý ich vychová menej, resp. ktorý nevychová žiadne dieťa.

A, samozrejme, ten výdaj sa týka aj zdravia rodičov.

Ten, čo vychová viac detí, minie zo svojej mzdy v ich prospech viac než ten, kto vychová tých detí menej.

Teda tomu, kto má viac detí, zostane na jeho osobnú spotrebu menej než tomu, ktorý má tých detí menej.

Ak teda vychováte viac detí, tak do štátneho rozpočtu odvediete za ne aj viac dane z pridanej hodnoty ako aj spotrebnej dane, než ten, kto ich vychová menej. Tieto dane odvediete z tovarov, ktoré ste kúpili svojim deťom.

Kvôli výrobe výrobkov určeným pre vaše deti je niekto zamestnávaný, čiže vaše deti dávajú niekomu prácu. Každé dieťa, ktoré máte,  sa tak vlastne pričiňuje o väčšiu zamestnanosť vo vašej krajine.

A tie výrobky, tie veci, ktoré kupujete pre vaše deti, tak to všetko platíte zo svojej mzdy, čiže sa ukracujete proti tomu, kto deti nemá či kto má menší počet detí ako vy, t. j. máte menší komfort, a práve toto, toto vaše uskromnenie v prospech vašich detí, ktoré sa raz zapoja do pracovného procesu a budú odvádzať dane do štátneho rozpočtu vašej krajiny, by mal štát oceniť. 

Ten čo vychováva tri deti, tak ten odvedie na DPH a spotrebnej dani za tieto deti štátu viac než ten, čo vychová len dve, či jedno alebo žiadne.

To znamená, že ten čo má viac detí, tak ten dá v prospech svojich detí viac zo svojej mzdy, než ten, čo ich má menej. Čiže rodičovi s viacerými deťmi ostane na osobnú spotrebu menej, než rodičovi s menším počtom detí.

Každé dieťa, ktoré vychovávate znamená pre štát dodatočný príjem daní. A toto by mal štát zohľadniť.

Viac detí znamená viac budúcich pracovníkov pre ekonomiku ich rodného štátu. A viac budúcich pracovníkov znamená väčší príjem z daní vznikajúcich vďaka ich práci, väčší príjem  napĺňajúci štátne rozpočty ich rodných krajín.

A väčší príjem štátneho rozpočtu predstavuje viac peňazí na školstvo, na zdravotníctvo, políciu, životné prostredie … viac peňazí pre všetky odvetvia hospodárstva, viac peňazí pre nás všetkých.

Viac budúcich pracovníkov znamená aj viac na dôchodky ich rodičov, na dôchodky aktuálnych dôchodcov, na dôchodky všetkých tých, ktorí kedysi prispievali na výchovu a vzdelávanie týchto pracovníkov.

A preto by mal štát oceniť rodiča každého dieťaťa, ktoré sa zapojí do pracovného procesu.

Oceniť, a tak rodičovi vyjadriť svoju vďaku za úsilie a energiu vynaložené v procese výchovy dieťaťa, oceniť za finančné náklady vynaložené  počas procesu tejto výchovy.

Rodič v osobe svojho dieťaťa, prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy, pripraví budúceho  pracovníka pre potreby ekonomiky svojej rodnej krajiny.

Vynaloží na to značnú časť finančných prostriedkov, značnú časť svojej mzdy, venuje tomu množstvo svojho času a energie.

A presne tak isto ako sa pracovník opotrebováva vo výrobnom procese, a toto opotrebovanie je zahrnuté do jeho mzdy, tak isto sa opotrebováva aj rodič v procese výchovy svojho dieťaťa, opotrebováva sa v procese „výroby“ nového budúceho pracovníka.

A tak ako je mzda pracovníka aj výrazom ohodnotenia jeho opotrebovania sa v pracovnom procese, presne tak isto by mal štát určitým spôsobom ohodnotiť opotrebovanie sa rodiča počas výchovy svojho dieťaťa, mal by určitým spôsobom ohodnotiť opotrebovanie sa rodiča v procese prípravy nového pracovníka pre potreby ekonomiky rodnej krajiny.

V súčinnosti so štátom rodič pripraví svoje dieťa na vstup do pracovného procesu, pripraví pre štát zdroj jeho budúcich príjmov.  Napriek tejto záslužnej činnosti rodiča mu štát  neprejavuje nejakým výrazným gestom, ocenením či nejakou odmenou svoju vďačnosť.

Ak rodič vychová jedno dieťa, ak vychová dieťa, ktoré sa potom zapojí do pracovného procesu, tak vykoná pre štát veľa.

Ak vychová rodič dve deti, dve deti, ktoré sa zapoja do pracovného procesu v rodnej ekonomike, tak vykoná viac, vykoná pre svoju krajinu  dvakrát viac, než pri výchove jedného dieťaťa.

Čím viac detí rodičia vychovajú – detí, ktoré sa zapoja do pracovného procesu – tým väčšia je zásluha rodičov na tom, že štát môže ďalej existovať, že má finančné prostriedky na svoju činnosť.

Rodič, ktorý v osobe svojho dieťaťa pomôže pripraviť pracovníka pre potreby ekonomiky svojej rodnej krajiny, je pre štát iste väčším prínosom – bez absolútne najmenšej výčitky bezdetným párom – než osoba, ktorá takého dieťa nevychová.

Iste je veľa tých, ktorí veľmi túžia po dieťati.

Dali by za to doslova všetko, ale bohužiaľ …. dieťa nemajú. Nemôžu za to, aj keď tak veľmi chcú. Zostáva im nádej a viera.

Teda, bez najmenšej výčitky tým, ktorí toto dieťa nemajú, bolo by potrebné nejak zohľadniť fakt, že tí rodičia, ktorí tieto deti majú, a ktorí ich počas náročného procesu výchovy a vzdelávania pripravujú na rolu samostatných osôb, na rolu budúcich pracovníkov, tak títo rodičia sú značne zaťažení výchovou svojho  dieťaťa.

Čím je tých detí viac, tým je to zaťaženie väčšie, tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť, že tento fakt sa vo vyššom veku rodiča odzrkadlí negatívnym spôsobom na jeho zdravotnom stave.

Z tejto skutočnosti vyplýva, že tí občania, ktorí vychovajú v osobe svojho dieťaťa budúceho pracovníka pre potreby štátu, ktorí vychovajú niekoho, kto znamená podporu ekonomike  ich rodnej krajiny, by mali nejakým spôsobom pocítiť vďačnosť svojej krajiny. Mali by pocítiť vďačnosť štátu za výchovu pracovníka vytvárajúceho hodnoty, vďačnosť za zabezpečenie zdroja financií pre štátny rozpočet, vďačnosť za námahu a obetovanie sa pri výchove svojich detí.

A táto vďačnosť štátu by mala byť vyjadrená nielen symbolicky, ale aj jej nejakým  hmatateľným prejavom.

Mala by pre rodiča znamenať praktické a užitočné ocenenie, ktoré by  mu  pomohlo zmeniť k lepšiemu kvalitu jeho života.

Či by nešlo niečo zmeniť, prijať nejaké rozhodnutie, nejaké riešenie, ktoré by zmenilo život dôchodcu k lepšiemu.

A možno, že by toto rozhodnutie nepomohlo len dôchodcom, ale by zároveň pomohlo aj v inej oblasti ekonomiky.

A možno nie len v jednej oblasti, ale  aj v ďaľšej … a ešte ďaľšej  …. možno by existovalo riešenie, ktoré by svojím dosahom pomohlo vo viacerých oblastiach ekonomiky.

Rozhodnutie, ktoré by nezlepšilo len život toho dôchodcu, ale by pomohlo ešte aj v iných dôležitých oblastiach hospodárstva, pomohlo by riešiť aj ďaľšie problémy zaťažujúce ekonomiku štátu.

A nebolo by to riešenie len pre jeden štát, len pre jednu krajinu. Bolo by to riešenie univerzálne, použiteľné aj pre ekonomiky iných krajín. Pre ekonomiky viacerých štátov na celom svete.

A finančne by toto  riešenie  vyšlo menej, oveľa menej, než súčet finančných riešení  jednotlivých problémov.

Nasledujúci príspevok: „D11- Význam rodičov vo vzdelávacom procese“