Založ si blog

D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept

 

Veľký problém nielen pre Európsku úniu, ale aj mnoho ďaľších krajín sveta predstavujú  v súčasnosti migranti z hospodársky chudobnejších regiónov Afriky i Ázie, ktorí sa práve kvôli lepším ekonomickým podmienkam, kvôli lepším zárobkovým možnostiam, snažia dostať do bohatších krajín.

V túžbe za lepšou budúcnosťou sa vydávajú – buď sami, alebo aj so svojimi rodinami – na finančne náročnú a strastiplnú cestu, a snažia sa čo najrýchlejšie dostať do cieľa svojich plánov, hlavne do Európy.

 

Migrácia prebieha nekontrolovane, a migranti, v snahe dostať sa do svojho vytúženého cieľa, neváhajú využiť všetky možné prostriedky.

Organizované pašerácke skupiny zarábajú obrovské peniaze na ich nelegálnom presune z krajiny pôvodu až do niektorej členskej krajiny Únie.

Na hraniciach jednotlivých členských štátoch EU sú častokrát zadržaní, a následne umiestňovaní do záchytných táborov, resp. vracaní do štátu, z ktorého prekročili danú hranicu.

 

Ide  o členskými štátmi EU nekontrolovaný , resp. pašerákmi organizovaný pohyb, proti ktorému sa pochopiteľne stavajú inštitúcie každého štátu,  ktorých územím nelegálna migračná trasa vedie.

Názory jednotlivých členských štátov Únie na riešenie tejto problematiky, t. j. na riešenie nelegálnej neriadenej migrácie, sa navzájom líšia, a v podstate ich možno zaradiť do dvoch názorových prúdov, ktoré sa líšia metódami riešenia.

Je isté, že vyriešiť to chce každý, len každý sa to snaží riešiť tou cestou, ktorá sa práve jemu zdá tou najrozumnejšou,  najlogickejšou, najprijateľnejšou.

 

Jedna skupina štátov sa snaží problém migrácie riešiť prijímaním a rozdeľovaním  migrantov do jednotlivých členských štátov EU, druhá zasa vracaním migrantov do ich rodných krajín, a pomocou pri riešení problémov v ich rodných krajinách.

Nezávisle na spôsobe, ktorým sa táto migrácia bude riešiť, sa obe skupiny zhodujú v tom, že neriadená migrácia, teda neriadený migračný prúd, je obrovským problémom nielen pre členské štáty EU.

 

Pri neriadenej migrácii nemajú členské štáty Únie pod kontrolou tok migrantov, a na ich územia sa dostáva množstvo ľudí, o ktorých minulosti sa nič nevie.

Nevie sa o nich, či to nie sú nejakí zločinci, teroristi, ľudia, ktorí porušili platné zákony svojej rodnej krajiny a pod.

A tak je v záujme každej krajiny, nielen tých združených v EU, dostať migračný tok pod čo najväčšiu kontrolu.

 

 

 

 

A práve zavedenie nového, v predchádzajúcich príspevkoch už viackrát spomenutého a opísaného  systému finančnej pomoci všetkým tým rodičom, ktorých deti sa zapoja do pracovného procesu, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov (SRB), by mohlo byť tým, čo by neriadenú migráciu viac sprehľadnilo, čo by ju dostalo pod lepšiu kontrolu, čo by pomohlo jednotlivým krajinám – predovšetkým tým, ktoré sú cieľom migrantov – oveľa efektívnejšie sa vysporiadať s problémami spôsobenými práve neriadenou migráciou.

Tento príspevok objasňuje, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému, Systému rodičovských benefitov, prispelo k lepšiemu zvládnutiu procesu neriadenej migrácie.

 

Keďže v opise vplyvu zavedenia Systému rodičovských benefitov na neriadený migračný prúd sú použité určité zadefinované názvy, resp. termíny, tak ešte pred samotným opisom tohto jeho pozitívneho vplyvu budú v krátkosti tieto termíny objasnené, a potom –  v časti označenej „Jadro príspevku“ – bude uvedený samotný opis vplyvu zavedenia nového systému na neriadenú migráciu.

 

 

 

Všetky príspevky tohto blogu sú spojené myšlienkou finančnej pomoci našim starším rodičom, mnohým z nich už dôchodcom s častokrát úbohými dôchodkami.

A, práve, takáto pomoc by sa dala realizovať využitím Systému rodičovských benefitov, prostredníctvom ktorého by sa rodičom tých občanov, ktorí by sa zapojili do legálneho pracovného procesu, začali vyplácať dva finančné príspevky, tzv. rodičovské benefity.

 

Prostredníctvom prvého finančného príspevku (prvý rodičovský benefit alebo aj splátka výchovného) by sa rodičom pravidelne, mesačne, počas dlhodobého obdobia určitej dĺžky – napr. 25 rokov – postupne vracali, teda kompenzovali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko [1]).

Prostredníctvom druhého finančného príspevku (druhý rodičovský benefit) by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa. Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom, t. j. tým vyššia by bola výška druhého rodičovského benefitu, ktorý by sa im vyplácal.

 

 

 

Tento systém, Systém rodičovských benefitov, by nielenže vrátil peniaze, ktoré by sa prostredníctvom neho investovali do finančnej pomoci rodičom, ale by, navyše pomohol zlepšiť situáciu aj v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky, napr. situáciu s narastajúcim migračným prúdom.

 

Teda, okrem samotnej finančnej pomoci rodičom [2], by Systém rodičovských benefitov pomohol zvýšiť kriticky nízku pôrodnosť [3] či zvýšiť zamestnanosť dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých osôb [4], omladil by populáciu, umožnil by skorší odchod do dôchodku po 60-ke, 55-ke  či dokonca už aj po 50-ke [2], znížil by úroveň nelegálneho zamestnávania sa, t. j. práce na čierno [5], podporil by predaj domácich potravín na domácom trhu, pomohol rastu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, zvýšil úroveň výchovnovzdelávacieho procesu na školách a i. (oblasti ekonomiky, v ktorých by tento systém pomohol, sú uvedené aj na konci tohto príspevku v časti označenej názvom „Stručná rekapitulácia“).

 

Podrobnejší opis tohto systému, Systému rodičovských benefitov, je uvedený tak  v predchádzajúcich príspevkoch blogu, v ich úvodnej časti označenej názvom „Stručná rekapitulácia“ (napr. v príspevku  „D24. 2- Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých“ [2]), resp. je tento podrobnejší opis pripojený aj na konci tohto príspevku  pod už spomínaným názvom „Stručná rekapitulácia“.

Účelom časti „Stručná rekapitulácia“ je – keďže príspevky blogu na seba svojou problematikou viac či menej naväzujú – čo najrýchlejšie priblížiť čitateľovi to, čo už bolo povedané v predchádzajúcich príspevkoch.

Táto časť – Stručná kompenzácia – je teda určená pre tých, ktorí predchádzajúce príspevky tohto blogu nečítali.

 

 

 

 

Jadro príspevku

 

Povedzme, že by sa migrant, pochádzajúci z niektorej krajiny Afriky, dostal legálne do Nemecka, a tu by sa legálne zamestnal.

V prípade takéhoto legálneho pobytu  a legálnej práce, by Nemecko pravidelne – mesačne – posielalo do rodnej krajiny tohto migranta určitú finančnú sumu, určitú splátku, ktorá by predstavovala postupné splácanie alebo postupnú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto migranta v jeho rodnej krajine.

Táto finančná suma vyplácaná mesačne by bola súčasťou kompenzácie nákladov, vynaložených na výchovu a vzdelávanie tohto migranta jeho rodičmi a rodným štátom.

 

Táto suma predstavujúca splátku nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana by sa teda skladala z dvoch častí, z dvoch  splátok.

Jedna mesačná splátka by bola určená rodičom tohto zahraničného pracovníka z Afriky – tohto legálneho migranta – ako kompenzácia za ich náklady vynaložené pri jeho výchove, teda ide o už skôr definovaný prvý rodičovský benefit nazývaný aj splátka výchovného (viď text vyššie).

Druhá splátka, tiež vyplácaná mesačne, by bola určená rodnému štátu tohto migranta, a predstavovala by, vlastne, primeranú kompenzáciu nákladov vynaložených rodnou krajinou počas procesu jeho vzdelávania.

 

K tejto celkovej splátke za výchovu a vzdelávanie –  nazvime ju výchovnovzdelávacia splátka – by patril už tiež vyššie v texte spomínaný finančný benefit uvádzaný aj ako druhý rodičovský benefit, ktorý by predstavoval odmenu pre rodičov  migranta zamestnaného v Nemecku, pričom výška tejto odmeny by sa odvíjala od výšky dane odvedenej z jeho mzdy.

 

 

 

 

K čomu by, vlastne, tieto tri finančné benefity – t. j . splátka výchovného (prvý rodičovský benefit) určená rodičom legálneho migranta, vzdelávacia splátka určená štátnemu rozpočtu rodnej krajiny legálneho migranta a  odmena rodičom migranta za výšku dane odvedenej z jeho mzdy (druhý rodičovský benefit) – boli dobré?

 

Ak by Nemecko pravidelne, mesačne, vyplácalo rodičom zamestnaného zahraničného pracovníka – migranta – tieto dva benefity, t. j. splátku výchovného (prvý rodičovský benefit) plus odmenu  v závislosti od veľkosti dane zo mzdy tohto migranta (druhý rodičovský benefit) a rodnej krajine migranta by vyplácalo splátku nákladov, ktoré jeho rodná krajina vynaložila počas procesu jeho vzdelávania (vzdelávacia splátka), tak by, vlastne, mohlo týmto spôsobom dostať neriadený tok migrantov smerujúci na jeho územie pod väčšiu kontrolu.

Ako?

 

 

 

Rodičia tohto migranta, napr. z Afriky pochádzajúceho pracovníka, ktorí by tieto rodičovské benefity dostávali, by vzhľadom na väčšinou veľmi nízke mzdy vo svojich rodných krajinách, mali evidentný záujem na tom, aby ich dieťa mohlo pracovať v niektorej z členských krajín EU.

Samozrejme, mali  by záujem na tom, aby sa ich dieťa zamestnalo v tých krajinách EU, v ktorých sú čo najvyššie priemerné mzdy.

 

To by im totiž, v prípade zamestnávania sa ich dieťaťa v takejto ekonomike garantovalo vyššie odmeny v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa.

Pretože, čím vyššia mzda, tým vyššia aj daň zo mzdy.

Teda by to rodičom to garantovalo vyššiu hodnotu druhého rodičovského benefitu.

 

Takýto spôsob kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi a štátom na výchovu a vzdelávanie dieťaťa v jeho rodnej krajine by bol, pre bohatšie ekonomiky, napr. pre Nemecko, ktorému chýba veľký počet pracovníkov v ekonomike, finančne veľmi výhodný.

Výhodný tým viac, čím väčší by bol rozdiel medzi výškami priemerných miezd v rodnej krajine migranta a v jeho zahraničnej zamestnávateľskej krajine, teda konkrétne v Nemecku.

 

Veľmi výhodný práve preto, že Nemecko patrí v EU do skupiny štátov s najvyššími priemernými mzdami, čo ho robí veľmi atraktívnou cieľovou krajinou pre migrantov snažiacich sa dostať do EU.

Vysoká  priemerná mzda v Nemecku by bola vlastne príčinou toho, že migranti by vedeli, že v prípade zamestnávania sa v Nemecku, majú ich rodičia v Afrike zaručený relatívne veľký príjem zabezpečený, práve z titulu existencie druhého rodičovského benefitu, ktorého výška je úmerná výške dane odvedenej zo mzdy.

 

Vzhľadom na vo všeobecnosti malé mzdy v afrických krajinách, z ktorých títo migranti pochádzajú, a vzhľadom na výšku miezd v nemeckej ekonomike, v kombinácii s  atraktívnosťou meny euro, by boli tieto peniaze vítanou pomocou pre každú africkú rodinu.

Každá takáto rodina by, teda, mala evidentný  záujem na tom, aby jej dieťa pracovalo v EU, aby pracovalo v krajine EU s čo najvyšším priemerným platom.

To znamená, že táto rodina by robila všetko preto, aby sa  jej dieťa dostalo do EU.

 

Ale? A to je najdôležitejšie.

 

Vlastne, akým spôsobom, akým mechanizmom, by tieto splátky nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie migranta v jeho rodnej krajine, a vyplácané tak rodičom migranta (splátka výchovného) pracujúceho v Nemecku ako aj jeho rodnej krajine (vzdelávacia splátka), spolu s druhým rodičovským benefitom – t. j. spolu s odmenou pre rodiča, ktorej výška by bola úmerná výške dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa – ovplyvňovali tok migrácie?

Teda akým mechanizmom by vyplácanie týchto troch finančných benefitov (splátka výchovného, vzdelávacia splátka a odmena za veľkosť dane odvedenej zo mzdy dieťaťa) spôsobilo dosiahnutie väčšieho stupňa kontroly nad neriadeným migračným tokom?

 

Bolo by to tým, že Nemecko, či iná členská krajina Únie, resp. EU, by vlastne podpísali s africkými krajinami zmluvu, na základe ktorej by tieto splátky za výchovu a vzdelávanie (splátka výchovného, vzdelávacia splátka), ako aj ten ďalší benefit (odmena  za výšku dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa, t. j. druhý rodičovský benefit) boli Nemeckom, resp. iným členským štátom EU vyplácané rodičom a rodnej krajine tohto migranta len v tom prípade, že by sa migrant dostal do Európy výlučne oficiálnou cestou.

Teda dostal by sa cieľovej krajiny, napr. Nemecka, len na základe schválenia jeho pobytu Nemeckom či inou členskou krajinou EU, v ktorej by chcel migrant pracovať, resp. schválenia jeho pobytu kompetentnými inštitúciami EU.

 

Čiže migrant by musel mať povolenie Nemecka, resp. inej zamestnávateľskej členskej krajiny Únie, na legálny vstup na jeho územie.

Teda rodná krajina a rodičia nelegálneho migranta, ktorý by sa nelegálnym spôsobom zamestnal v Nemecku či inej členskej krajine Únie, by tieto tri finančné benefity (splátka výchovného, vzdelávacia splátka a odmena za výšku dane odvedenej zo mzdy dieťaťa) nedostávali.

Pretože Nemecko, resp. iná členská krajina, by tohto nelegálneho migranta nemalo evidovaného ako osobu s legálnym povolením na jeho území.

 

 

 

Čiže každý potenciálny migrant – a, samozrejme, aj jeho rodná krajina – by mal evidentný záujem na tom, aby povolenie k pobytu v danej členskej krajine Únie dostal.

Bez tohto oficiálneho povolenia  by, totiž, tak jeho rodičia, ako aj jeho rodná krajina nemali šancu na kompenzáciu nákladov vynaložených na jeho výchovu a vzdelávanie, nemali by tak šancu na dostávanie peňazí vo forme splátky výchovného (prvý rodičovský benefit), vzdelávacej splátky určenej rodnej krajine migranta a benefitu-odmene rodičovi v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy jeho dieťaťa (druhý rodičovský benefit).

 

Tieto, vyššie spomenuté benefity, by rodičia migranta a jeho rodná krajina dostávali  len pri splnení dvoch podmienok:

 

1-  Oficiálne povolenie na pobyt v EU, resp. na pobyt v príslušnej členskej krajine Únie, ešte pred vycestovaním zo svojej rodnej krajiny do cieľovej krajiny

2-  Legálne zamestnávanie sa v cieľovej členskej krajine Únie

 

Tým oficiálnym povolením na pobyt v danej krajine, ešte pred vycestovaním zo svojej rodnej krajiny, by sa zabezpečilo, že migrant nedôjde do nejakého zberného tábora v Európe, z ktorého by si podával žiadosť o povolenie na pobyt v danej členskej krajine EU.

Čiže to povolenie na pobyt by dostal len ten, ktorý by nebol ešte migrantom, ktorý by bol ešte v svojej rodnej krajine.

 

Tento spôsob zamestnávania sa v členských krajinách EU by bol obrovským motivačným činiteľom pre mnohých mladých ľudí z Afriky – a nielen z nej – aby sa do Nemecka, resp. do nejakej inej členskej krajiny EU dostali oficiálnou cestou, t. j. po schválení príslušným členským štátom EU a obdržaním oficiálneho povolenia na pobyt na území tejto členskej krajiny EU.

 

 

 

Teda ak by migrant prišiel do niektorej z krajín EU legálnou cestou, po zamestnaní sa v príslušnom členskom štáte EU, by jeho rodičia a jeho rodná krajina mali nárok na vyplácanie :

 

1- splátok výchovného (prvý rodičovský benefit) určených rodičom migranta, teda jeho rodičia by mali nárok na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených na jeho výchovu

2- vzdelávacích splátok – splátky určené rodnej krajine migranta a predstavujúce kompenzáciu nákladov vynaložených rodnou krajinou migranta  na jeho  vzdelávanie

3- odmeny určenej rodičom migranta, ktorej výška by bola úmerná výške dane odvedenej zo mzdy migranta legálne zamestnaného v príslušnej členskej krajine EU (druhý rodičovský benefit)

 

Tieto tri pravidelne vyplácané benefity uhrádzané prostredníctvom tej členskej krajiny Únie, ktorá by daného migranta zamestnávala, by veľmi pomohli tak jeho rodičom, ktorí ho vychovali a vynaložili náklady na jeho výchovu, ako aj jeho rodnej krajine, ktorá vynaložila náklady na jeho vzdelávanie.

Je lepšie podieľať sa na určitej – najlepšie spravodlivej – kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie migrantov zamestnávaných v zahraničných krajinách, nákladov vynaložených  ich rodičmi a rodnými krajinami, a takto vlastne pomáhať ekonomikám rodných krajín týchto migrantov, než im pomáhať rôznymi charitatívnymi finančnými príspevkami, ktoré sa môžu ich príjemcovi niekedy javiť ako viac či menej pokorujúce či ponižujúce.

Totiž, tá primeraná kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie migrantov je svojím spôsobom spravodlivou odmenou za poskytnutie pracovníka, kdežto charitatívny príspevok je preukazovaním milosrdenstva či ľútosti, čo sa môže jeho príjemcovi zdať určitým spôsobom zahanbujúce či dokonca urážajúce.

 

A potom, tá kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, či odmena rodičovi, ktorej výška je určená výškou dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa, je adresná, nájde si presne svojho adresáta.

Kdežto tá pomoc formou charity je v krajinách príjemcu častokrát zneužitá, rozkradnutá a k cieľovému príjemcovi sa dostane len jej väčšia či menšia časť.

 

 

 

V opačnom prípade, t. j. v prípade nelegálnego príchodu, resp. nelegálneho sa zamestnávania tohto migranta na území Nemecka či inej členskej krajiny EU, by, samozrejme, jeho rodičia, a ani jeho rodný štát nemali nárok na vracanie finančných nákladov, ktoré vynaložili na jeho výchovu  a vzdelávanie, čo by vlastne už existujúcich nelegálnych migrantov demotivovalo pokračovať v nelegálnom sa zamestnávaní.

Na takomto nelegálnom zamestnávaní by teda nemali záujem nielen migrant či jeho rodičia, ale ani jeho rodná krajina, ktorej by v prípade jeho nelegálneho zamestnávania sa či nelegálneho príchodu na územie Nemecka, resp. inej členskej krajiny EU, neboli spravodlivo kompenzované náklady, ktoré vynaložila v priebehu vzdelávacieho procesu tohto svojho občana-migranta.

Spravodlivo kompenzované náklady vynaložené na vzdelávanie migranta znamená takú kompenzáciu nákladov vynaložených na vzdelávanie, ktorej výška by bola úmerná dobe zamestnávania sa migranta v príslušnej členskej krajine Únie.

 

Samozrejme náklady na vysokú školu by sa ako náklady vynaložené na vzdelávanie uznávali len vtedy, ak by príslušná osoba na území zamestnávateľskej krajiny  pracovala v profesii, ktorá si nutne tieto vysokoškolské štúdiá vyžaduje, napr. lekár.

 

 

 

Čiže nielen Nemecko, ale aj rodná krajina tohto afrického migranta by mala evidentný záujem na jeho legálnom kontrolovanom príchode na územie Nemecka či iného členského štátu EU, t. j. mala by záujem na tom, aby tento jej občan dostal legálne povolenie na pobyt a tiež aj legálne povolenie na zamestnávanie sa na území  príslušnej členskej krajiny Únie.

Teda z finančných dôvodov by mali tak rodičia budúceho migranta z Afriky, ako aj jeho rodný štát, a pochopiteľne aj samotný migrant, spoločný záujem na tom, aby jeho pobyt aj práca na území ľubovoľného členského štátu EU boli legálne.

Migrant bude v príslušnej zamestnávateľskej krajine dostávať mzdu, jeho rodičom budú vyplácané splátky výchovného (prvý rodičovský benefit), teda im budú pravidelne, mesačne, kompenzované náklady, ktoré vynaložili pri výchove svojho dieťaťa, rodičia budú zároveň dostávať odmenu v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa (druhý rodičovský benefit) a rodnej krajine budú prostredníctvom vzdelávacej splátky spravodlivo kompenzované náklady, ktoré vynaložila v dlhodobom procese vzdelávania tohto migranta.

Spravodlivo kompenzované náklady znamená náklady kompenzované úmerne dobe zamestnávania migranta na území zamestnávateľskej krajiny.

 

A vlastne toto vyplácanie splátky výchovného ako peňažnej formy kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi v dlhodobom procese výchovy dieťaťa, vyplácanie vzdelávacej splátky za náklady vynaložené rodnou krajinou na vzdelávanie migranta spolu s benefitom-odmenou  pre rodičov v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa, by boli prostriedkami, ktoré by znamenali obmedzenie  nelegálneho spôsobu migrácie, a zároveň by tak prispeli k zväčšeniu kontroly nad migračným tokom z príslušnej oblasti sveta – napr.  z Afriky či Ázie – do Európy.

Taktiež by sa obmedzili obrovské zisky nelegálnych prevádzačov týchto migrantov a ušetrili náklady krajín EU, ktoré nemalými finančnými sumami  prispievajú tak na boj s nelegálnymi prevádzačmi, ako aj na zvládnutie negatívnych dôsledkov migračného prúdu.

 

Treba zdôrazniť, že nutnou podmienkou vyplácania týchto vyššie uvedených finančných benefitov – splátka výchovného (prvý rodičovský benefit), odmena za výšku dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa (druhý rodičovský benefit) a vzdelávacia splátka – je legálne zamestnávanie sa na území daného členského štátu EU.

Práve táto podmienka by bola dôležitým faktorom, ktorý by motivoval migrantov v Nemecku či v iných členských štátoch Únie nájsť si legálnu prácu a zapojiť sa do pracovného procesu v danej krajine.

 

 

 

V Nemecku chýba veľký počet pracovníkov rôznych profesií, včítane odborníkov s vysokoškolským vzdelaním.

A práve krajiny Afriky či Ázie by mohli byť tým rezervoárom, z ktorého by títo pracovníci prichádzali.

 

Každý rodič v Afrike – a samozrejme aj rodná krajina migranta – by mal pochopiteľne záujem na tom, aby jeho dieťa posielalo domov čo najväčšiu sumu.

A to isté by chcelo aj ich dieťa, pretože by sa chcelo odvďačiť svojim rodičom za výchovu, ktorú mu poskytli, chcelo by im pomôcť.

No a práve vyšší zárobok dieťaťa, jeho vyššia mzda v zamestnávateľskej krajine, znamená aj vyššiu odmenu pre jeho rodiča.

 

Výška odmeny pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa,  možno povedať, verne kopíruje výšku mzdy.

A výška  mzdy, ktorú dieťa dostáva, je vlastne podmienená vykonávanou profesiou, a táto profesia zasa v značnej miere závisí od dosiahnutého vzdelania pracovníka.

Teda rodičia tohto  migranta by mali záujem – tak ako aj ich dieťa – aby ich potomok mal také vzdelanie, takú úroveň vzdelania, ktoré by ho robilo atraktívnym žiadaným pracovníkom v nemeckej či ekonomike inej členskej krajiny EU.

A tento rodičovský postoj by plne vyhovoval aj záujmom nemeckej ekonomiky, keďže  Nemecko, tak ako aj iné členské krajiny Únie,  odborníkov potrebujú, potrebujú vysokokvalifikovaných pracovníkov.

 

 

Zavedením tohto nového systému finančnej pomoci rodičom, teda zavedením Systému rodičovských benefitov, t. j. vyplácaním finančných benefitov  rodičom zamestnaných migrantov, by nielen Nemecko, ale aj iné členské krajiny EU dostali pod väčšiu kontrolu migrantov, a tých, čo nepracujú, by tento systém motivoval zapojiť sa do legálneho pracovného procesu.

Napriek tomu, že by členské krajiny Únie vyplácali rodičom tých migrantov, ktorí by sa zapojili do legálneho pracovného procesu, finančné benefity, napriek tomu by to bolo  pre ne finančne výhodnejšie než v prípade, ak by títo migranti boli nezamestnaní, ak by brali rôzne sociálne dávky, či ak by pracovali nelegálne.

Daný štát by na tom neprerobil, ale získal.

 

 

Tento prístup rodičov, teda, že rodičia by mali záujem na čo najkvalitnejšom vzdelaní dieťaťa, by samozrejme vyhovoval aj rodnej krajine  migranta, pretože ním dosiahnuté vyššie vzdelanie by bolo úspešným predpokladom na získanie lepšieho či lukratívnejšieho pracovného miesta so zodpovedajúcou vyššou mzdou, a z vyššej mzdy by teda rodičia migranta – podľa pravidiel Systému rodičovských benefitov  – dostávali vyššiu odmenu, vyplácanú v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa.

A túto vyššiu odmenu za výšku dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa by rodičia zasa  míňali v svojej rodnej krajine, a tak by vlastne prispievali k zvyšovaniu spotreby v rodnej ekonomike.

Čiže na dosiahnutí potrebnej, resp. čo najvyššej úrovne vzdelania afrického dieťaťa, by mali záujem všetky štyri subjekty: dieťa, jeho rodičia, členská krajina Únie zamestnávajúca migranta a tiež aj rodná krajina tohto migranta.

 

 

 

Zabezpečenie vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pre potreby ekonomiky  zamestnávateľskej členskej krajiny Únie by sa mohlo uskutočniť dvoma spôsobmi:

 

1- Členská krajina Únie by si zobrala vysokoškolského odborníka priamo z jeho rodnej krajiny, teda z rodnej krajiny migranta

2- Členská krajina Únie by si vychovala tohto odborníka zo stredoškoláka prichádzajúceho z rodnej krajiny migranta

 

Keďže štandard vzdelávania v Európe  sa viac či menej líši od štandardov vzdelávania sa v iných častiach sveta, EU by mala, zrejme, záujem na tom, aby záverečné štúdiá týchto odborníkov, t. j. ich vysokoškolské štúdia, prebiehali na vysokej škole v niektorom členskom štáte EU.

Čiže, najlepšie by bolo, ak by tieto vysokoškolské štúdiá prebiehali v krajine budúceho zamestnávateľa, teda v príslušnej členskej krajine Únie.

Krajiny, ktoré by mali záujem na takejto spolupráci, t. j. ktoré by mali záujem na tom, aby ich rodní občania mohli študovať v členských krajinách EU, majú zrejme už teraz stanovený nejaký  štandard pre koncovú úroveň vzdelávania stredoškolského študenta, ktorý zabezpečuje, že tento študent môže po ukončení strednej školy v svojej rodnej krajine bez nejakých väčších problémov – odborných či jazykových – pokračovať v štúdiách na vysokej škole príslušného smeru v členských štátoch EU realizovaných vo vopred stanovenom jazyku (angličtina, nemčina, príp. iný).

 

Obrovská výhoda týchto študentov by bola v tom, že budú mať silnú motiváciu, aby sa ich štúdiá v príslušnej členskej krajine EU skončili úspešne, vzhľadom k tomu, že sa budú chcieť zamestnať vo vyštudovanom odbore v ekonomike príslušného členského štátu EU.

Budú vedieť, že ich rodičia budú dostávať peniaze od budúceho zamestnávateľského štátu – ako kompenzáciu za náklady, ktoré vynaložili pri výchove svojho dieťaťa – len v prípade, ak sa legálne zamestnajú v určitej členskej krajine EU, napr. v Nemecku.

 

Títo študenti budú vedieť, že ich rodičia v Afrike dostanú za ich prácu v príslušnom členskom štáte EU tým viac peňazí, čím väčšia bude ich mzda.

Teda v EU, resp. v Európe, na tom najviac získajú tie krajiny – najväčšiu šancu na získanie týchto migrantov ako budúcich pracovníkov v svojich ekonomikách majú tie krajiny – v ktorých sú najväčšie priemerné mzdy.

Napr. Nemecko či  Anglicko, ale aj iné ekonomicky bohatšie  členské krajiny Únie resp. Európy, budú na základe svojich relatívne vysokých priemerných miezd pravdepodobnejším cieľom štúdií týchto migrantov, než krajiny s nižšími mzdami, ku ktorým patria aj novopristúpené členské štáty EU.

 

Samozrejme, svoju rolu tu zohrávajú aj náklady na vysokoškolské štúdiá v danej členskej krajine Únie, jazyk štúdia a ďaľšie činitele, ktorých analýza už nie je cieľom tohto textu a ktoré nie sú podstatné pre pochopenie významu kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie migranta v jeho rodnej krajine – zamestnaného v členskej krajine EU – z hľadiska lepšej kontroly migračného toku.

Tento spôsob motivácie mladých ľudí z hospodársky chudobnejších krajin sveta k oficiálnemu získaniu povolenia na pobyt a prácu v danej členskej krajine Únie je vlastne založený tak na ich túžbe za životom v lepších ekonomických podmienkach, ako aj na hlbokom emocionálnom vzťahu k vlastným rodičom, na túžbe týchto mladých ľudí pomôcť svojim rodičom, svojej rodine, ale aj svojej rodnej krajine.

Ich túžba pomôcť rodičom – prostredníctvom splátok výchovného (prvý rodičovský benefit), ako aj prostredníctvom  odmeny, ktorej výška je závislá od výšky dane odvádzanej z ich mzdy (druhý rodičovský benefit) – je vlastne tým faktorom, ktorý môže podstatne ovplyvniť reguláciu, ako aj veľkosť migračného toku, je faktorom, ktorý môže dostať migračný tok pod väčšiu kontrolu.

 

 

 

Uplatnenie Systému rodičovských benefitov (vyplácanie prvého a druhého rodičovského benefitu) spolu s kompenzáciou nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania občana môže v oveľa väčšej miere pomôcť pri regulácii migračného toku z rôznych oblastí sveta než rôzne represívne akcie proti migrantom na hraniciach, akcie proti prevádzačom, zadržiavanie migrantov v zberných táboroch, násilné vracanie migrantov, fyzické blokády hraníc a pod.

 

Náklady vynakladané na výchovu a vzdelávanie občanov afrických krajín sú vo všeobecnosti značne nižšie než náklady vynakladané na výchovu a vzdelávanie občanov v členských krajinách EU.

Teda v prípade zamestnávania sa občanov z týchto krajín v členských krajinách EU, pri uplatňovaní pravidla o kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana v jeho rodnej krajine, by tak zamestnávanie tohto občana  vyšlo jeho zamestnávateľskú členskú krajinu EU oveľa menej, než zamestnávanie vlastného občana, prípadne zamestnávanie občana z niektorej členskej krajiny Únie.

 

 

 

Rodičia migranta by vedeli, že práve vzdelávanie poskytnuté ich dieťaťu v jeho rodnej krajine, vzdelávanie poskytnuté do doby ukončenia strednej školy, by bolo rozhodujúce pri jeho ďaľšom osude.

Totiž, ak by ich dieťa v svojej rodnej krajine absolvovalo strednú školu na pomerne kvalitnej úrovni, spolu s patričným jazykovým  vzdelaním, malo by veľkú šancu pokračovať v ďaľších štúdiách na niektorej vysokej škole v členských krajinách EU.

A absolvovanie kvalitnej a perspektívnej vysokej školy v niektorej z krajín Únie by zvýšilo šancu dieťaťa na pracovnú pozíciu s dobrým finančným ohodnotením, čo by následne pocítili aj rodičia tohto dieťaťa ako odmenu v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa (druhý rodičovský benefit).

 

Dosiahnutie kvalitného stredoškolského vzdelania však pre rodičov znamená určité finančné výdaje vynaložené na vzdelávanie dieťaťa.

Väčšiu pravdepodobnosť pokrytia finančných výdajov spojených s vzdelávaním dieťaťa majú rodičia s menším počtom detí, než tí s väčším počtom.

Rodičia budú vedieť, že veľa detí v ich rodine bude z finančného hľadiska prekážkou pri dosiahnutí kvalitného vzdelávania ich detí. Budú vedieť, že kvalitné vzdelanie, a, teda, aj ekonomicky lepšiu budúcnosť, môžu svojim deťom zabezpečiť s väčšou pravdepodobnosťou skôr pri menšom počte detí, než pri ich vyššom počte.

 

A vlastne ten záujem na kvalitnom vzdelávaní ich dieťaťa bude tým, čo ich bude motivovať k budovaniu rodín skôr s nižším počtom detí, než s vyšším. Nižší počet detí v rodine zvyšuje šancu dieťaťa na lepšie existenčné ekonomické podmienky, na dosiahnutie kvalitnejšieho vzdelania.

A kvalitné vzdelanie by zasa bolo tým, čo by zvyšovalo šancu dieťaťa na získanie lepšieho pracovného miesta v krajinách EU, teda aj na zabezpečenie jeho lepšieho ekonomického postavenia, na zabezpečenie lepšej životnej úrovne.

Perspektíva získania sľubnejšej pracovnej pozície v niektorej členskej krajine EU by bola prostriedkom regulácie počtu detí v rodine v prospech zvýšenia životnej úrovne tak detí, ako aj celej rodiny.

 

Čiže, vlastne, odmena vyplácaná rodičom v závislosti od výšky dane zo mzdy ich dieťaťa (druhý rodičovský benefit), teda, vlastne odmena za výšku mzdy dieťaťa, by bola tým, čo by v rodnej krajine tohto dieťaťa vytvorilo tlak na zvyšovanie kvality tak základného, ako aj stredného stupňa škôl.

Rodičia by, totiž, vedeli, že ak bude vzdelávanie na úrovni strednej školy v rodnej krajine  kvalitné, tak ich dieťa bude mať väčšiu šancu pokračovať v štúdiách na vysokej škole v krajinách EU, bude mať väčšiu šancu dostať sa na tieto štúdiá, a tak bude mať aj väčšiu šancu na získanie finančne dobre ohodnoteného pracovného miesta po ukončení týchto štúdií.

A tlak rodičov na zvyšovanie kvality vzdelávacieho procesu na školách je pre danú krajinu to najlepšie, čo si môže želať, pretože zvyšovanie úrovne vzdelávacieho procesu bude viesť k zvyšovaniu odbornej pripravenosti pracovníkov, čo priaznivo pôsobí na rozvoj každej ekonomiky.

 

Mechanizmus tvorby výšky druhého rodičovského benefitu, teda mechanizmus tvorby výšky odmeny rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa, treba nastaviť tak, aby dostatočne motivoval rodiča na jeho čo najväčšie zapojenie sa do vzdelávacieho procesu dieťaťa. Aby tou odmenou pre rodiča neboli len nejaké drobné centy, ale aby tá odmena za výšku dane zo mzdy dieťaťa, teda vlastne odmena za výšku mzdy dieťaťa, bola dostatočne motivujúcou pre rodiča v tom smere, že by mu záležalo na dobrých vzdelávacích výsledkoch dieťaťa. Pretože tieto výsledky do značnej miery ovplyvňujú tak budúcu profesiu dieťaťa ako aj výšku mzdy v jeho zamestnaní. (pozri aj príspevky o princípe tvorby odmeny pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa: „D15.1-  Odmena rodiča v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy jeho dieťaťa“ [6] a „D15. 2- Odmena rodičovi v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy jeho dieťaťa – príklady“ [7])

 

 

 

Kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa (prvý rodičovský benefit), spolu s odmenou pre rodičov, odmenou úmernou výške dane zo mzdy dieťaťa (druhý rodičovský benefit), môže pomôcť EU aj v inej oblasti spojenej s problematikou migračného prúdu.

Teraz musí Únia platiť rôznym krajinám náklady, ktoré tieto krajiny vynaložia v súvislosti so zabezpečovaním  udržania migračného prúdu pod určitou kontrolou.

EU prispieva a financuje záchytné miesta pre týchto migrantov v iných krajinách, vynakladá veľké náklady na to, aby aspoň čiastočne mala migračný prúd pod kontrolou. Vydáva peniaze na boj proti rôznym pašeráckym skupinám a prevádzačom a i.

 

Teda EU platí rôznym krajinám, aby budovali záchytné miesta pre migrantov, platí rôznym subjektom, ktoré jej pomáhajú dostať migračný prúd pod určitú kontrolu.

EU musí vynakladať veľké úsilie, aby s týmito krajinami a inými subjektami, ktoré jej pomáhajú zvládnuť situáciu s migrantami „bola zadobre“, a častokrát je zo strany týchto „pomáhajúcich“ subjektov vystavená ich viac či menej prijateľným požiadavkám na finančnú odmenu za pomoc, ktorú Únii preukazujú pri regulácii a kontrole migračného prúdu.

 

A práve spojenie Systému rodičovských benefitov (kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa spolu s odmenou-benefitom pre rodičov v závislosti od výšky dane zo mzdy ich zamestnaného dieťaťa-migranta) s kompenzáciou  nákladov vynaložených rodnou krajinou migranta na jeho vzdelávanie,  by mohlo byť tým, čo by tento migračný prúd dostalo pod väčšiu kontrolu a znížilo by tak rozsah doterajších finančne náročných opatrení  EU týkajúcich sa migrantov.

EU by vlastne už nebola taká závislá od väčšej či menšej ochoty niektorých štátov či subjektov na spoluprácu pri riešení otázky migrantov a migračného prúdu, ochoty kúpenej príslušnou finančnou odmenou z rozpočtu Únie.

 

EU by týmto spôsobom, teda zavedením Systému  rodičovských  benefitov,  dostala prúd migrantov pod svoju väčšiu kontrolu, a nebola by v tejto záležitosti  – v určitých prípadoch – vydierateľná inými subjektami.

Nemusela by už vydávať také obrovské náklady na kupovanie si spolupráce v otázke migrantov.

A časť takto ušetrených nákladov by, naopak, mohla Únia venovať na podporu nového systému finančných benefitov pre rodičov pracujúcich detí, na podporu Systému rodičovských benefitov, čo by EU v očiach jej občanov mohlo len prispieť k obrazu niekoho, komu záleží na podmienkach života svojich občanov, komu záleží na občanoch všetkých jej členských krajín.

 

Pokiaľ budú migranti vedieť, že vyššie uvedené finančné benefity budú náležať len tým, ktorí sa dostanú do EU legálnou cestou, tak zrejme tento fakt nadobudne značnú váhu pri ich rozhodovaní sa o spôsobe príchodu do EU.

Pokiaľ sa rozchýri, že tieto benefity dostanú len rodičia tých migrantov, ktorí sa dostali do EU legálne, a taktiež aj rodná krajina migranta bude vedieť, že peniaze vynaložené na jeho vzdelávanie sa jej vrátia len v prípade jeho legálneho zamestnávania sa v EU, sami sa budú zapájať do vytvorenia vhodných podmienok na lepšiu reguláciu migračného prúdu, sami budú mať záujem na spoluprácu s EU v tejto oblasti.

 

Týmito, vyššie spomenutými opatreniami, by EU nielenže dostala pod väčšiu kontrolu značný migračný prúd, ale by zároveň dostala pod väčšiu kontrolu aj proces nelegálneho zamestnávania sa v svojich členských krajinách.

Vlastne postoj tých krajín, ktoré sú cieľom migrantov, by sa pri uplatnení Systému rodičovských benefitov a kompenzácii nákladov vynaložených rodnou krajinou na vzdelávanie občana, dal zhrnúť do vety:

„Ak prídeš do našej krajiny na základe vzájomnej dohody, tak tvoje zapojenie sa do pracovného procesu neprinesie úžitok len tebe vo forme mzdy, ale prinesie úžitok aj tvojim rodičom a tiež aj tvojej rodnej krajine.“

 

 

 

Zavedenie Systému rodičovských  benefitov v členských krajinách EU, teda zavedenie systému finančných benefitov určených pre rodičov detí zapojených do pracovného procesu, by pomohlo aj mnohým krajinám mimo EU, pretože snaha ich občanov na legálny príchod do krajín EU by v týchto krajinách  vytvorila tlak na prispôsobovanie sa ich vzdelávacieho systému – tak na základných, ako aj na stredných školách – štandardom EU.

Vytvoril by sa v nich tlak a priaznivejšie predpoklady na zosúladenie učebných plánov a štandardov ich vzdelávacieho systému  so štandardami európskymi, čo by vzájomnej spolupráci medzi  členskými štátmi EU a krajinami mimo Únie len prospelo.

 

Systém rodičovských benefitov (SRB) by motivoval migrantov z celého sveta nielen k tomu, aby sa do EU, resp. do ľubovoľnej cieľovej krajiny – v ktorej by bol tento Systém rodičovských benefitov zavedený – dostávali  legálnou cestou, ale aj k tomu, aby sa v týchto cieľových krajinách legálne zamestnávali, a takýmto spôsobom, tak ako aj ostatní občania zamestnávateľskej krajiny, odvádzali dane do štátnych rozpočtov zamestnávateľských krajín.

Zavedenie tohto systému, Systému rodičovských benefitov,  je veľkým predpokladom na to, aby sa z každého migranta stal pracovník, ktorý bude pre svoju zamestnávateľskú krajinu významným  ekonomickým prínosom, a nie neželanou ekonomickou stratou napr. aj vplyvom vyplácania rôznych príspevkov sociálnej pomoci.

 

A treba spomenúť ešte jeden podstatný prínos zavedenia Systému rodičovských benefitov.

Súčasnosť sa vyznačuje veľkými rozdielami medzi ekonomickými úrovňami tých najbohatších a tých najchudobnejších krajín vo svete. Rozdielami, ktoré znamenajú nielen obrovskú chudobu v jedných krajinách a vysokú životnú úroveň v tých druhých, ale ktoré sú zároveň aj príčinou narastajúcej frustrácie a hnevu občanov tých najchudobnejších krajín.

Sú príčinou ich narastajúcich negatívnych emócii z danej situácie, ktorú chápu ako nespravodlivú voči nim. A táto nespokojnosť nie je len zdrojom negatívnych emócií, ale aj častým zárodkom čoraz globálnejšieho terorizmu.

 

A, práve, jedným z tých prostriedkov, ktorý môže rozdiely medzi  ekonomickými úrovňami tých bohatších a tých chudobnejších krajín zmenšiť, a teda ktorý môže pomôcť aj znižovať úroveň tých negatívnych emócií občanov chudobných krajín, je práve Systém rodičovských benefitov.

Tento systém umožní, plne oprávnene, vrátiť náklady vedúce k dosiahnutiu zisku tým, ktorí ich vynaložili.

 

A keďže z tých chudobných krajín odchádzajú ich občania za prácou práve do tých bohatších ekonomík, tak práve spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana, by bola tým prostriedkom, ktorý by priaznivo vplýval na znížení ekonomických rozdielov medzi bohatými krajinami zamestnávajúcimi pracovníkov z chudobnejších krajín a medzi týmito chudobnejšími krajinami.

 

Bohatšie krajiny sa budú podieľať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v procese prípravy zahraničného pracovníka zamestnaného v ich ekonomike.

Na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy tohto zahraničného pracovníka na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, nákladov vynaložených v jeho rodnej krajine.

A proces doterajšej bezplatnej medzištátnej pracovnej migrácie – pri ktorom jedna krajina vychovala pracovníka a druhá ho zamestnala – sa tým stane oveľa spravodlivejším, oveľa morálnejším.

 

Koniec časti „Jadro príspevku“ 

 

 

 

 

Stručná rekapitulácia

 

V príspevkoch tohto blogu je opisovaný a riešený  jeden z najpálčivejších problémov súčasnosti, a to problém nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku, ako aj pozitívny vplyv jeho riešenia na ďaľšie oblasti ekonomiky.

A, práve, nový systém ekonomických vzťahov medzi štátom a rodičmi, Systém rodičovských benefitov (SRB), by mohol byť účinným riešením tohto doteraz neriešeného problému.

 

Cieľom príspevkov blogu je opísať tak princíp, ako aj celkový prínos zavedenia tohto systému pre ostatné oblasti ekonomiky.

Jeho názov – Systém rodičovských benefitov (SRB) –  bol zavedený v príspevku „D19“ [8].

 

Problematika nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov, ako aj pozitívny vplyv jej riešenia na ďaľšie oblasti ekonomiky je z dôvodu jej značného rozsahu uverejňovaná postupne, v po sebe idúcich a naväzujúcich príspevkoch, označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D24.6- Migračný  prúd rastie, ale bol by tu recept“).

 

 

Čiže vyriešenie len tohto jedného jediného problému, teda vyriešenie problému neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov,  spôsobí reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky,  teda bude mať pozitívny vplyv aj na tieto oblasti:

 

nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca,  regulácia migračného prúdu, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.

 

 

 

Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovské benefity – rodičom tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.

 

Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu (nazývaného aj splátka výchovného), by sa rodičom pravidelne, mesačne, počas obdobia určitej dĺžky, postupne kompenzovali  náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko [1]).

Prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa. Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom prostredníctvom vyplácania druhého rodičovského benefitu.

 

A, práve, ten celkový prínos vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov rodičom, prínos prejavujúci sa teda nielen finančnou pomocou rodičom, ale aj následným zlepšením situácie vo vyššie spomenutých problémových oblastiach ekonomiky, by bol tým, čo by náklady vynaložené na vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov rodičom vrátil štátu späť.

To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, už v niektorých príspevkoch bolo, a bude opísané aj v ďaľších príspevkoch blogu.

 

Napr. problematika pôrodnosti bola už riešená v predchádzajúcich ôsmich príspevkoch, t. j. v príspevkoch D24.1.1, D24.1.2, D24.1.3 … D24.1.8, pričom samotný pozitívny účinok zavedenia Systému rodičovských benefitov na zvýšenie pôrodnosti je opísaný v príspevku „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [3].

Problematika nezamestnanosti dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých osôb bola riešená v príspevku „D24.4“ [4], a možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zasa, v príspevku „D24.3“ [2].

Pozitívny vplyv zavedenia tohto nového systému na zníženie úrovne nelegálneho zamestnávania sa je zasa uvedený v príspevku „D24.5 [5].

 

 

Zavedenie tohto systému do života, zavedenie Systému rodičovských benefitov, jeho zavedenie v čo najväčšom množstve krajín nielen Únie, ale aj sveta, by pomohlo odstrániť jeden závažný, zatiaľ neriešený a čoraz viac sa prehlbujúci  ekonomický problém súčasného, globálne prepojeného sveta, problém spôsobujúci čoraz rýchlejšie zväčšovanie rozdielu medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých krajín, čoraz väčšiu ekonomickú priepasť medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami  sveta, čoraz väčšie obohacovanie sa ekonomík bohatších krajín na úkor ekonomík tých chudobnejších, na úkor ich občanov.

A týmto problémom čoraz viac zaťažujúcim štátne rozpočty mnohých  krajín  je jav narastajúceho,  nemorálneho bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z chudobnejších krajín celého sveta (viac – pozri príspevok „A13.1- Globalizácia zviditeľňuje neriešený problém medzištátnej pracovnej migrácie“ [10]).

Naša krajina, Slovensko  – podobne ako aj Ukrajina, Rumunsko či mnohé iné krajiny sveta – patrí tiež k ekonomikám výrazne poškodzovaných týmto javom zosilneným práve globalizáciou, teda postihnutých bezplatným odčerpávaním pracovnej sily.

 

A práve zavedenie tohto nového systému, Systému rodičovských benefitov, by bolo tým, čo by nepomohlo len tým ekonomicky chudobnejším krajinám, ktoré bezplatne dodávajú lacnú pracovnú silu bohatším krajinám, nepomohlo by len tým krajinám, ktoré sú bezplatným zdrojom tejto pracovnej sily, bezplatným zdrojom týchto pracovníkov, ale, paradoxne, by ešte viac pomohlo bohatším krajinám, ktoré túto pracovnú silu z chudobnejších ekonomík odčerpávajú, a ktoré pociťujú jej čoraz väčší nedostatok.

Práveže, zavedenie Systému rodičovských benefitov by bolo tým, čo by bohatším krajinám zabezpečilo pre ich potreby potrebné množstvo kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov.

To, akým spôsobom by to bolo zabezpečené, bude podrobnejšie rozvedené v ďaľších príspevkoch.

 

 

Ako už bolo povedané, tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom dodatočný finančný príjem formou dvoch príspevkov, tzv.  rodičovských benefitov.

prvý rodičovský benefit“ (v texte nazývaný aj „splátka výchovného“) predstavuje finančný príspevok vyplácaný mesačne rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v nami uvedených príkladoch v predchádzajúcich príspevkoch sa tento finančný príspevok vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácal počas obdobia 25 rokov).

Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur (platné pre Slovensko – pozri príspevok „D14.1“[1]).

Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je podrobnejšie opísaná v príspevkoch D14 [11] a D14.1 [1].

 

 druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa. Teda, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi dieťaťa.

Mechanizmus  vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu, je opísaný v príspevkoch D15.1 [6], D15.2 [7], ako aj D16 [12].

 

 

 

Poznámka:

Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska či z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania  ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:

 

A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[13])

B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [14])

C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [15])

 

Tieto tri blogy A, B a C  zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie,  ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.

A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – t. j. v tom, v ktorom je uverejnený aj tento aktuálny príspevok, teda príspevok „D26“ –  je opísané riešenie tohto problému.

Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.

 

 

Aktuálny blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [16] –  zahrňuje opis  riešenia, teda opis Systému rodičovských benefitov, ktorého realizáciou by sa, nielenže, pomohlo finančne rodičom všetkých tých občanov, ktorí sa zapoja do pracovného procesu (viď príspevok „D24. 3- Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých“ [2]), ale zavedenie tohto riešenia by, ako už bolo spomenuté, výrazne zlepšilo situáciu aj v mnohých iných problémových oblastiach ekonomiky, ako napr.:

 

– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [3], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [17])

starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [17])

zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [17])

– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [2], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [4], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [5], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

lepšia regulácia migračného prúdu (kapitoly D24.6  a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

– rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti  (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [17])

 

 

Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky:  https://www.ivl.sk/ [17].

Napr. riešenie problematiky aktuálneho blogového príspevku „D24.6- Migračný  prúd rastie, ale bol by tu recept  je v tomto stiahnuteľnom súbore umiestnené v kapitole „D24.6 – Migrácia pod väčšou kontrolou“.

 

Jednotlivé kapitoly súboru „Odvďačme sa rodičom“ sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.

A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [18]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.

 

 

[1] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/15/d14-1-princip-kompenzacie-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[2]  https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/07/09/d24-3-ved-oni-su-tu-aj-pre-nas-a-my-pre-nich-my-vsetci-sme-tu-jedni-pre-druhych/

[3] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/05/28/d24-1-6-peniaze-len-tym-ktorych-deti-pracuju-a-porodnost-vzrastie/

[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/20/d24-4-dlhodobo-nezamestnani-obcania-ako-ucinna-brzda-ekonomiky-co-s-tym/

[5] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/

[6] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/19/d15-1-odmena-rodica-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata/

[7] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/25/d15-2-odmena-rodicovi-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata-priklady/

[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/02/26/d19-financna-podpora-zo-strany-statu-po-narodeni-dietata-nezarucuje-jeho-zapojenie-sa-do-pracovneho-procesu/

[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/04/22/d24-1-1-porodnost-pocet-obcanov-slovenska-klesne-do-konca-storocia-na-2-56-miliona-v-nigerii-zasa-vzrastie-z-206-na-790-milionov/

[10]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/01/08/a13-1-globalizacia-zviditelnuje-nerieseny-problem-medzistatnej-pracovnej-migracie/

[11] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/01/d14-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[12] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/02/04/d16-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-na-vychovu-dietata-v-pripade-ak-je-dieta-zivnostnikom/

[13]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/

[14]https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/22/b1-financovanie-nakladov-vzdelavania-v-novopristupenych-clenskych-krajinach-eu/

[15] https://vlcek.blog.pravda.sk/2021/12/29/c1-prispevok-clenskych-krajin-unie-do-eurorozpoctu-cerpanie-z-eurofondov/

[16] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/

[17] https://www.ivl.sk

[18] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/02/01/e1-nasa-planeta-nebojuje-proti-nam-ona-sa-len-brani-nasmu-utoku/

D24. 5- Práca na čierno, čo s ňou?

25.08.2022

Tieňová alebo šedá ekonomika je problémom, ktorý oberá každý štát o obrovské peniaze potrebné v rôznych oblastiach ekonomiky. Potrebné v zdravotníctve, školstve, pri podpore mladých talentov, v priemysle i poľnohospodárskej výrobe, pri ochrane životného prostredia, vo vede a výskume ako aj v iných oblastiach ekonomiky. Pod tieňovou ekonomikou sa [...]

D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?

20.08.2022

Vo všetkých krajinách existujú skupiny občanov, ktorí sú v produktívnom veku a sú aj práceschopní, ale z rôznych dôvodov nie sú zamestnaní, nepracujú, napriek tomu, že ich zdravotný stav im to dovoľuje, a nie sú ani iné objektívne príčiny, ktoré by im zabraňovali zapojiť sa do pracovného procesu v rodnej krajine. V niektorých krajinách je takýchto [...]

D24. 3- Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých

09.07.2022

„Tak ako pomôžeme tým, ktorí kedysi pomáhali nám, tak nám raz pomôžu tí, ktorým pomáhame teraz. Pomôcť tým, ktorí nás chránili a viedli v čase nášho detstva, ktorí nám pomáhali v časoch našej mladosti. Bez ktorých by sme neboli tam, kde sme. Patrí im to, zaslúžia si to. Je to to posledné, čo môžeme pre nich ešte urobiť. Oni sami už tak nevládzu, [...]

Marian Kočner

Prokurátor podal obžalobu na Mariana Kočnera v kauze Five Star Residence

02.02.2023 09:29

Kočner si odpykáva 19-ročný trest väzenia v kauze falšovania zmeniek televízie Markíza. Obžalobe čelí aj v prípade vraždy novinára Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov.

Petr Pavel

Pavel: NATO by malo uvažovať o dodávkach stíhačiek pre Ukrajinu

02.02.2023 09:04

Podpora Kyjeva je podľa českého prezidenta v našom vlastnom záujme.

Robert Kaliňák

NAKA obvinila Kaliňáka a Brhela st. z podplácania na Finančnej správe

02.02.2023 08:25, aktualizované: 08:56

Úplatok mali poskytnúť osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy v súvislosti s výkonom tejto funkcie.

Viedeň / Teroristický útok /

Dvoch komplicov páchateľa teroristického útoku vo Viedni odsúdili na doživotie

02.02.2023 07:28

Džihádista 2. novembra 2020 pri teroristickom útoku v centre Viedne usmrtil štyri osoby a ďalších 23 zranil.

Ivan Vlček

Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 42
Celková čítanosť: 65617x
Priemerná čítanosť článkov: 1562x

Autor blogu

Kategórie