Založ si blog

D16- Odmena rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo zisku dieťaťa-živnostníka

Obsah predchádzajúceho príspevku: „D15.2- Odmena rodiča v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy jeho dieťaťa – príklady“. Odmeňovanie rodiča v závislosti od výšky dane zo mzdy jeho dieťaťa je vysvetlené na príkladoch.

————————————————————————————————————————–

 

Termíny používané v tomto príspevku:

 „výchovné“ – celková výška nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa do jeho 18. roku –  60 000 eur

„splátka výchovného“ –  splátka nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas dlhodobého procesu výchovy dieťaťa, vyplácaná mesačne rodičom dieťaťa zapojeného do pracovného procesu (v uvádzaných príkladoch uvažujeme o splátke výchovného vo výške 100 eur/rodič/mesiac)

 

Zatiaľ čo predchádzajúce príspevky D14 [1], D14.1 [2], D15.1 [3], D15.2 [4] riešia situáciu odmeňovania tých rodičov a dôchodcov, ktorých deti sú zapojené do pracovného procesu ako zamestnanci – t. j. za svoju prácu dostávajú pravidelnú mesačnú mzdu a z nej odvádzajú daň ako aj odvody na zdravotné a sociálne zabezpečenie – v tomto príspevku sa bude riešiť situácia odmeňovania tých rodičov, ktorých deti podnikajú, teda sú živnostníkmi, t. j. síce platia pravidelné mesačné odvody na zdravotné  a sociálne zabezpečenie, ale len raz ročne odvádzajú daň zo svojho zisku.

 

Teda v predchádzajúcich príspevkoch (D14 [1], D14.1 [2], D15.1 [3], D15.2 [4]) bolo opísané, ako by sa nepriaznivá finančná situácia mnohých starších rodičov a dôchodcov dala zlepšiť prostredníctvom mesačného vyplácania dvoch finančných príspevkov.

Práve toto pravidelné mesačné vyplácanie dvoch finančných príspevkov, dvoch finančných benefitov, prostredníctvom štátu, by bolo nielen tým, čo by pomohlo tak starším rodičom a dôchodcom s nízkymi príjmami či dôchodkami, ale vyplácanie týchto dvoch finančných benefitov by reflexívne naštartovalo pozitívne zmeny aj v ďaľších problémových oblastiach ekonomiky.

 

Pomohlo by to riešiť skorší odchod do dôchodku, napomohlo zvýšeniu pôrodnosti či omladeniu populácie, zvýšilo zapojenie dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých ľudí do pracovného procesu, znížilo úroveň nelegálnej práce, zvýšilo predaj domácich potravín na domácom trhu, zvýšilo objem poľnohospodárskej – tak rastlinnej ako aj živočíšnej – a potravinárskej výroby, pomohlo rastu úrovne doposiaľ nedostatočnej potravinovej sebestačnosti, zlepšilo zapojenie rodičov do výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa ako aj zvýšilo kvalitu vzdelávacieho procesu na školách, zvýšilo motiváciu občanov na zvýšenie starostlivosti o svoj zdravotný stav, znížilo zaťaženie zdravotného systému krajiny, oživilo ekonomiku, naštartovalo striebornú ekonomiku, zvýšilo počet vysokokvalifikovaných ľudí a odborníkov ako aj zlepšilo situáciu v ďaľších oblastiach ekonomiky.

 

Prvým finančným príspevkom vyplácaným štátom, tzv. splátka výchovného (viď začiatok príspevku „Termíny“), v prospech tých rodičov, ktorých deti sú zapojené do pracovného procesu by bolo postupné vracanie nákladov, ktoré vynaložili rodičia v procese výchovy svojho dieťaťa, do jeho 18. roku . Tieto náklady, ktorých výška na Slovensku dosahuje hodnotu 60 000 eur [2], by sa začali vracať rodičom od momentu, v ktorom by sa ich deti zapojili do pracovného procesu, t. j. od momentu, od ktorého by sa ich deti zamestnali.

To by bola nutná podmienka kompenzácie týchto nákladov – teda nutná podmienka ich vyplácania rodičom – čiže  tieto náklady by sa vracali len tým rodičom, ktorých deti by boli zamestnané.

Ak by deti z ľubovoľných dôvodov nepracovali, tak náklady vynaložené na výchovu dieťaťa by sa ich rodičom nevracali.

 

Ako už bolo uvedené v príspevku D14.1 [2], mesačná výška tohto príspevku, tzv. splátky výchovného – vzhľadom na výšku nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa na Slovensku (60 000 eur) a vzhľadom na nami uvažovanú dĺžku obdobia, počas ktorého by sa tento finančný príspevok rodičom vyplácal (25 rokov) – by mala hodnotu 100 eur/rodič.

To teda znamená, že napr. pri troch zamestnaných deťoch by obaja ich rodičia dostávali mesačne, počas obdobia 25 rokov, finančný príspevok vo výške:

3 x 100 eur = 300 eur, čiže 3 x 100 eur by mesačne dostávala matka a 3 x 100 eur otec, teda dokopy by rodičia dostávali 600 eur mesačne za svoje tri zamestnané deti.

 

Okrem tohto finančného príspevku by boli rodičia odmeňovaní aj v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich pracujúceho dieťaťa (viď príspevky D15.1 [3], D15.2 [4]).

Čím väčšiu daň by zo svojej mzdy odviedlo ich zamestnané dieťa, tým väčšiu odmenu od štátu by rodič dostal.

 

Čiže vlastne v predchádzajúcich príspevkoch bola opísaná problematika zlepšenia finančnej situácie tých rodičov, ktorých deti sú zamestnané a za svoju prácu sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy, z ktorej zamestnávateľ dieťaťa odvádza odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, a taktiež odvádza do štátneho rozpočtu daň z jeho mzdy.

 

Čo však v takom prípade, ak dieťa nie je u niekoho zamestnané, ale podniká, t. j. dieťa je živnostníkom, odvádza síce mesačné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ale daň zo mzdy neplatí mesačne, ale len raz v roku formou dane zo zisku, ktorý dosiahlo pri podnikaní za obdobie predchádzajúceho roku.

 

Ak teda dieťa ako podnikateľ platí mesačne odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, v tom prípade budú mať jeho rodičia – presne tak isto ako aj rodičia zamestnaného dieťaťa dostávajúceho pravidelnú mesačnú mzdu – nárok na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, teda kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu realizovanú prostredníctvom mesačného vyplácania splátok výchovného („splátka výchovného“ – viď začiatok textu „Termíny“).

Teda v prípade ak dieťa podniká a mesačne odvádza odvody na zdravotné a sociálne zabezpečenie, potom by sa jeho rodičom vyplácala pravidelná  mesačná splátka výchovného, presne v takej istej výške, ako aj tým rodičom, ktorých dieťa je zamestnané, a ktoré za svoju prácu dostáva pravidelnú mesačnú mzdu.

 

Výška splátky výchovného by bola pre každý štát iná, a vypočítavala by sa vzhľadom na celkové priemerné náklady rodičov vynaložené v danej krajine  na výchovu dieťaťa.

My sme výšku splátky výchovného vypočítali z výšky nákladov vynaložených na výchovu mladého človeka  na Slovensku, do jeho 18. roku (60 000 eur).

 

Náklady vynaložené na výchovu dieťaťa na Slovensku do 18. roku majú hodnotu 57 000 eur [5]. Kvôli prehľadnejším výpočtom, a aj kvôli inflácii,  sme túto hodnotu zaokrúhlili na 60 000 eur.

Z tejto hodnoty sme vypočítali mesačnú splátku výchovného vyplácanú rodičom dieťaťa počas obdobia kompenzácie nákladov trvajúceho 25 rokov.

Hodnota splátky výchovného  dosiahla v našom prípade výšku 100 eur/mesiac/rodič (podrobnejšie je táto problematika opísaná a rozpracovaná v príspevku D14.1 [2]).

 

Splátku výchovného v takejto výške, t. j. vo výške 100 eur, by obdržal mesačne rodič každého dieťaťa, ktoré je živnostníkom, pričom nutnou podmienkou je, aby dieťa odvádzalo odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

V opačnom prípade, teda ak by dieťa tieto dva odvody neplatilo, sa splátka výchovného nebude jeho rodičom vyplácať.

 

 

 

D16.1- Odmena rodiča v závislosti od výšky dane  odvedenej zo zisku dieťaťa-živnostníka – príklady

 

Ako by to bolo s finančným príspevkom – odmenou pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – v prípade dieťaťa, ktoré je živnostníkom, ktoré teda odvádza daň zo svojho zisku len raz za rok?

V prípade zamestnaného dieťaťa – ako už bolo opísané v príspevkoch D15.1 [3]a D15.2 [4] – je táto odmena závislá od výšky dane odvádzanej mesačne z jeho mzdy.

 

Ak niekto podniká, t. j. ak je živnostník,  tak neodvádza daň zo svojej mzdy mesačne, ale vo väčšine prípadov ju odvádza raz ročne zo svojho dosiahnutého zisku.

 

V prípade rodiča, ktorého dieťa podniká, by sa veľkosť z každoročne odvedenej dane zo zisku tohto dieťaťa-živnostníka  prepočítala na veľkosť jednej dvanástiny celkovej ročnej dane, t. j. na veľkosť priemernej dane pripadajúcej  na jeden mesiac.

Čiže z celkovej vypočítanej ročnej dane dieťaťa zo zisku za daný rok, by sa vypočítala jedna dvanástina.

A z tejto časti dane, t. j. z jednej dvanástiny ročnej dane,  by sa vypočítala veľkosť finančného benefitu vyplácaná  rodičovi ako jeho odmena  v závislosti od výšky  dane odvedenej jeho dieťaťom zo svojho zisku.

 

Teda k výpočtu tohto finančného príspevku, resp.benefitu – k výpočtu odmeny pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej z ročného zisku dieťaťa – by sme ešte potrebovali hypotetickú výšku mesačnej mzdy, ktorá patrí k tejto jednej dvanástine celkovej ročnej dane.

To znamená, že by sme potrebovali určiť výšku mesačnej mzdy pracovníka, ktorý by po zdanení tejto mesačnej mzdy odviedol daň vo výške jednej dvanástiny celkovej ročnej dane z dosiahnutého zisku.

 

Pre lepšie pochopenie danej problematiky je uvedený nasledujúci príklad:

 

Príklad č. 1

Povedzme, že dieťa by podnikalo, a za daný rok by odviedlo zo svojho celoročného zisku daň vo výške 9 240 eur.

Vypočítajme, akú odmenu v závislosti od výšky tejto dane, by dostal jeho rodič.

 

Priemerná odvedená daň pripadajúca na jeden mesiac bude:

9 240 : 12 = 770 eur

 

Nech  priemerná daň zo mzdy je 20 percent.

Teda tých 770 eur je 20 percentná daň z určitej mzdy.

Ak je 770 eur dvadsaťpercentná daň zo mzdy, tak výška tejto mzdy bude:

(770 : 20) x 100 = 3850 eur

 

Teda z 3850 eur mesačnej mzdy by 20 percentná daň bola suma vo výške 770 eur.

No, a teraz už postupujeme podobne ako v predchádzajúcich príkladoch (viď príklady v príspevkoch D14.1 [2] a D15.2 [4]):

3 850 eur = 1 000 + 1 000 + 1 000 +850

 

Čiastka dane pripadajúca na 1000 eur mzdy bude:

(770:3850) x 1000 = 200 eur

 

Čiastka dane pripadajúca na zvyšok mzdy menší ako 1000 eur, t. j.  čiastka dane pripadajúca na časť mzdy vo výške 850 eur bude:

(770:3850) x 850 = 170 eur

 

Z dane pripadajúcej na prvú tisícku mzdy dostanú obaja rodičia 5 % (viď príspevok D15.2 príklad č.1 [4]), teda rodičia dostanú spolu sumu:

(200:100) x 5 % = 10 eur. Na jedného rodiča tak pripadne čiastka:  10:2 = 5 eur

 

Z dane pripadajúcej na druhú tisícku mzdy dostanú rodičia 15 %, teda spolu dostanú:

(200:100) x 15 % = 30 eur. Na jedného rodiča pripadne čiastka: 30:2 = 15 eur

 

Z dane pripadajúcej na tretiu tisícku mzdy dostanú rodičia 30 %, teda dostanú:

(200:100) x 30 % = 60 eur. Na jedného rodiča pripadne čiastka:  60:2 = 30 eur

 

Z dane pripadajúcej na neúplnú štvrtú tisícku, teda z dane pripadajúcej na zvyšok mzdy vo výške 850 eur, dostanú rodičia 40 %, teda dostanú:

(170:100) x 40 % = 68 eur. Na jedného rodiča pripadne čiastka: 68:2 = 34 eur

 

Čiže každý rodič dieťaťa, ktoré podniká, t. j. ktoré je živnostníkom –  a ktoré odviedlo ročnú daň zo zisku vo výške 9240 eur –  dostane mesačne ako odmenu, vzhľadom na výšku odvedenej ročnej dane, sumu:

5 + 15 +30 + 34 = 84 eur

Uvedená hodnota mesačnej odmeny pre rodiča – v závislosti na výške dani odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa – vo výške 84 eur bude platná počas obdobia jedného roku, teda mesačnú odmenu vo výške 84 eur bude dostávať rodič počas celého jedného roku.

 

A po ďaľšom roku podnikania dieťaťa sa zasa výška mesačnej odmeny pre jeho rodiča bude vypočítavať  v závislosti od výšky aktuálne odvedenej ročnej dane zo zisku, t. j. v závislosti od výšky  ročnej dane zo zisku, z posledného roku podnikania dieťaťa.

 

K tejto sume treba ešte prirátať splátku výchovného vo výške 100 eur. Celkový mesačný príjem rodiča za  jeho dieťa, ktoré vykonáva živnostenskú činnosť, bude teda:

100 eur + 84 eur = 184 eur

 

Rodič dieťaťa, ktoré bude platiť veľké dane zo svojho zisku bude mať relatívne veľké mesačné príjmy.

Samozrejme, takáto výška ročnej dane zo zisku, uvedená vo vyššie uvedenom príklade –ročná daň vo výške 9240 eur – je zrejme skôr výnimkou než pravidlom.

 

Príklad č. 2

A teraz uveďme príklad, len pre také sladké snívanie rodičov, ktorých dieťa je živnostníkom, teda podniká, a za rok odvedie daň zo zisku povedzme 100 000 eur. Ťažko povedať, koľko je takýchto živnostníkov, zrejme nie veľa, ale sú.

Príklad je uvádzaný preto, aby to motivovalo rodičov čo najviac pomáhať svojim deťom, pomáhať v ich výchovno-vzdelávacom procese, aby mohli do budúcnosti snívať a mať nádej, že raz možno bude aj ich dieťa mimoriadne úspešné a jeho rodičom sa to vráti podobe nadštandardnej odmeny, vyplácanej  mesačne ako finančný benefit od štátu, ktorého výška je úmerná výške dane odvedenej zo zisku ich dieťaťa.

Snívanie a nádej sú pekné veci, tak ich rodičom, a nielen im, neberme, ale ponúkajme.

 

 

Teda ak daň, ktorú odvedie dieťa po ročnom podnikaní, bude mať hodnotu 100 000 eur, tak potom na mesiac vychádza priemerná daň vo výške:

100 000 eur : 12 = 8 500 eur

 

K tejto dani vypočítame mzdu, t. j. mzdu, ktorá by k takejto dani náležala.

Ak teda rátame, že daň zo mzdy je 20 %, potom by mala mať fiktívna mzda výšku:

(8500: 20) x 100 = 42 500 eur. Teda zo mzdy vo výške 42 500 eur by bola daň 8500 eur.

 

Odmena vyplácaná rodičom – v závislosti od výšky odvedenej dane zo mzdy dieťaťa – pripadajúca na prvú tisícku mzdy je 5 %, z druhej, vyššej tisícky mzdy, je táto odmena už 15 %, z tretej tisícky mzdy je odmena 30 %, zo štvrtej tisícky mzdy je odmena 40 % a z piatej tisícky 50 % z dane pripadúcej na 1 000 eur mzdy (viď príspevok D15.2 príklad č. 1 [4]).

 

Nech z každej ďaľšej tisícky mzdy nad 5000 eur, odmena určená pre rodičov predstavuje 25 % z hodnoty dane pripadajúcej na celú tisícku mzdy.

Tak pri takejto vysokej mzde – 42 500 eur – by sme odmenu pre rodiča  tohto dieťaťa vypočítali nasledovne:

 

Ak daň prepočítame lineárne na počet tisícok mzdy, tak z dane 8500 eur pripadá na jednu tisícku mzdy, mzdy vo výške 42 500 eur, čiastka dane:

(8500 : 42 500) x 1000  = 200 eur

 

Teda z dane pripadajúcej na  prvú tisícku mzdy dieťaťa dostanú rodičia odmenu 5 % (viď príspevok D15.2 príklad č. 1 [4]), t. j.:

(200 eur : 100) x 5 % = 10 eur  pre oboch rodičov, čiže 5 eur pre jedného rodiča

 

Z dane pripadajúcej na  druhú tisícku mzdy dieťaťa dostanú rodičia odmenu 15 %, t. j.:

(200 eur : 100) x 15 % = 30 eur  pre oboch rodičov, čiže 15 eur pre jedného rodiča

 

Z dane pripadajúcej na  tretiu tisícku mzdy dieťaťa dostanú rodičia odmenu 30 %, t. j.:

(200 eur : 100) x 30 % = 60 eur  pre oboch rodičov, čiže 30 eur pre jedného rodiča

 

Z dane pripadajúcej na štvrtú tisícku mzdy dieťaťa dostanú rodičia odmenu 40  %, t. j.:

(200 eur : 100) x 40 % = 80 eur  na dvoch rodičov, čiže 40 eur pre jedného rodiča

 

Z dane pripadajúcej na  piatu tisícku mzdy dieťaťa dostanú rodičia odmenu 50 %, t. j.:

(200 eur : 100) x 50 % = 100 eur  pre oboch rodičov, čiže 50 eur pre  jedného rodiča

 

Teda z prvých piatich tisícoviek mzdy by rodičom patrila odmena vo výške:

5 + 15 + 30 + 40 + 50 = 140 eur

 

Lenže, hovorili sme, že vypočítaná mesačná mzda dieťaťa – k mesačnej dani vo výške 8 500 eur – by vychádzala na 42 500 eur.

No, tak – ako už bolo uvedené – nech z každej ďaľšej tisícky nad 5 000 eur, t. j. zo šiestej, siedmej, ôsmej tisícky atď.,by rodičia dostali  „už  len“ 25 % z dane pripadajúcej na celú tisícku mzdy.

 

To znamená, že z dane pripadajúcej na šiestu tisícku mzdy by rodičia dostali odmenu 25 %, t. j. dostali by  odmenu :

(200 eur : 100) x 25 % = 50 eur  pre oboch rodičov, čiže25 eur pre jedného rodiča

 

A keďže teoreticky vypočítaný mesačný plat dieťaťa-živnostníka by bol 42 500 eur, tak to znamená, tých tisíciek nad 5 000 eur až do tých 42 500 eur by bolo:

(42 500 – 5 000) : 1000 =  = 37,5

 

Teda 37,5  tisíciek, a za každú tisícku  mzdy  dieťaťa by jeho rodičia dostali odmenu vo výške 25 % z čiastky dane pripadajúcej na jednu tisícku mzdy.

Teda dokopy – z tých 37,5 tisíciek – by rodičia dostali odmenu vo výške:

37,5 x [(200 eur : 100) x 25 %] = 37,5 x 50 eur =  1875 eur odmena pre oboch rodičov, čiže jeden rodič by dostal odmenu:

1 875 : 2 = 937,5 eur

 

Výsledná suma, ktorú by teda rodič dostal ako odmenu za ročnú daň – daň vo výške 100 000 eur – odvedenú zo zisku svojho dieťaťa-živnostníka, bude:

5 eur (odmena z dane pripadajúcej na prvú tisícku mzdy) + 15 eur (odmena z dane pripadajúca na druhú tisícku mzdy) + 30 eur (odmena z dane pripadajúcej na tretiu tisícku mzdy) + 40 eur (odmena z dane pripadajúcej na štvrtú tisícku mzdy) + 50 eur (piata tisícka) + 937,5 eur (odmena z dane pripadajúca na šiestu až 42,5 tisícku mzdy) =  1 077,5 eur

 

5 + 15 + 30 + 40 + 50 + 937,5 = 1077,5 eur

Túto sumu vo výške 1077,5 eur , by mesačne dostával rodič každého dieťaťa-živnostníka, ktoré by zo svojho dosiahnutého zisku za jeden rok odviedlo daň vo výške 100 000 eur.

 

K tejto sume ešte treba samozrejme prirátať splátku výchovného vo výške 100 eur , ktorú dostáva rodič každého dieťaťa, ktoré platí mesačne odvody do sociálnej aj zdravotnej poisťovne, a tak  výsledná suma, ktorú dostane rodič za podnikajúce dieťa je:

1077,50 + 100 =1177,50 eur

 

Sumu 1177,50 eur by mesačne dostával – počas obdobia jedného roku – rodič dieťaťa, ktoré odviedlo ročnú daň zo svojho zisku vo výške 100 000 eur. A k tomu ešte treba prirátať dôchodok rodiča, v prípade, ak má už naň nárok. To znamená že dvojica rodičov dieťaťa by mesačne spolu dostávala za svoje podnikajúce dieťa sumu:

1177,5 x 2 = 2355 eur,

čo pre dvojicu rodičov-manželov  predstavuje skutočne kráľovský mesačný príjem.

 

Samozrejme v praxi nastane táto situácia výnimočne zriedka.  Totiž takú vysokú daň zo zisku odvádza málokto a zriedkakedy, ale sú aj také osoby.

 

 

Prečo ale neukázať rodičom, aký vysoký finančný príspevok by mesačne dostávali od štátu vtedy, ak by ich dieťa odvádzalo ročne takéto vysoké dane. Alebo aj polovičné či štvrtinové dane z tejto sumy.

Bola by to taká nádej hlavne pre tých rodičov, ktorí vedia, že napriek tomu, že poctivo pracujú celý život, tak napriek tomu dostanú – kvôli nízkej mzde – len veľmi nízky dôchodok.

Bola by to pre nich nádej, ktorá by živila ich myšlienky na šťastné roky dôchodu. Tak, prečo rodičom tú nádej nedať?

 

Veď predsa štát by takýmito podmienkami, podmienkami na výpočet odmeny pre rodiča zamestnaného dieťaťa, oveľa viac získal, než stratil.

Rodič by bol motivovaný, aby pomáhal svojmu dieťaťu nielen vo výchovno-vzdelávacom procese, ale aj po jeho ukončení, napr. pri podnikaní dieťaťa.

Rodič by totiž vedel, že jeho príjem bude závisieť aj od dane, ktorú jeho dieťa zaplatí ako daň z celoročného zisku.

 

Bola by to ako taká lotéria, v ktorej by si rodičia  svojím úsilím počas  výchovnovzdelávacieho procesu dieťaťa sami ovplyvňovali  výšku svojej budúcej výhry.

A pritom pravdepodobnosť, že si takýmto spôsobom rodičia prilepšia, by bola určite oveľa vyššia, než v prípade lotérie, ktorá je pre mnohých z nás nádejou na finančne lepšiu budúcnosť, nádejou  ktorej tak hromadne podliehame a tejto lotérie sa zúčastňujeme.

 

Zatiaľ čo kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa je uskutočňovaná vyplácaním splátky výchovného, čiže vyplácaním splátky, ktorá má rovnakú výšku pre všetkých rodičov danej krajiny, výška odmeny pre rodičov v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa je už individuálna, a záleží na výške mzdy dieťaťa, teda záleží na výške dane odvedenej zo mzdy dieťaťa.

Čiže v konkrétnej krajine sa výška odmeny pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa bude pre jednotlivých rodičov líšiť svojou veľkosťou.

 

Vo všeobecnosti, spôsob odmeňovania rodičov tak formou kompenzácie nákladov, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa, ako aj v závislosti od výšky dane, ktorú by zo svojej mzdy či zo svojho zisku odvádzalo ich dieťa, by znamenal dlhodobú nádej či dlhodobú vzpruhu pre každého rodiča vychovávajúceho svoje dieťa.

Dalo by to rodičovi na dlhé roky víziu o existencii možnosti finančne dobre zabezpečenej staroby.

A takáto vízia by bola pre ľudí  neoceniteľnou psychickou podporou, vzpruhou v každodennom zápase o ekonomické prežitie, vzpruhou v mnohokrát nezáživnej a ťažkej, slabo platenej práci, nádejou, ktorú by v sebe rodič živil od narodenia dieťaťa až po jeho zapojenie sa do pracovného pomeru, a veľakrát aj oveľa dlhšie.

 

Ďaľšie príspevky sa budú venovať opisu prínosu zavedenia týchto dvoch finančných príspevkov či benefitov – kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa ako aj odmena pre rodičov v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – pre spoločnosť, prínosu v rôznych oblastiach ekonomiky.

 

Nasledujúce príspevky sa budú podrobnejšie venovať úplne tomu najhlavnejšiemu, tomu, čo  každého, prirodzene, zaujíma v prvom rade – samozrejme, okrem prínosu pre spoločnosť – a tým je zdôvodnenie či dokázanie, že zavedenie týchto dvoch finančných príspevkov pre rodičov zamestnaných detí do života nebude pre ekonomiku, pre spoločnosť, pre nás všetkých, stratové, ale naopak, bude to pre ňu vysokým prínosom.

Prínosom nielen finančným, ale hlavne morálnym.

 

[1] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/01/d14-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[2] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/15/d14-1-princip-kompenzacie-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[3] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/19/d15-1-odmena-rodica-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata/

[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/25/d15-2-odmena-rodicovi-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata-priklady/

[5] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/27/b4-1-naklady-rodicov-na-vychovu-dietata/

 

Nasledujúci príspevok: „D17- Pozdržanie  začiatku vyplácania  splátok výchovného ako prostriedku na podporu pracovných návykov“

 

D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept

22.10.2022

Veľký problém nielen pre Európsku úniu, ale aj mnoho ďaľších krajín sveta predstavujú v súčasnosti migranti z hospodársky chudobnejších regiónov Afriky i Ázie, ktorí sa práve kvôli lepším ekonomickým podmienkam, kvôli lepším zárobkovým možnostiam, snažia dostať do bohatších krajín. V túžbe za lepšou budúcnosťou sa vydávajú – buď sami, alebo [...]

D24. 5- Práca na čierno, čo s ňou?

25.08.2022

Tieňová alebo šedá ekonomika je problémom, ktorý oberá každý štát o obrovské peniaze potrebné v rôznych oblastiach ekonomiky. Potrebné v zdravotníctve, školstve, pri podpore mladých talentov, v priemysle i poľnohospodárskej výrobe, pri ochrane životného prostredia, vo vede a výskume ako aj v iných oblastiach ekonomiky. Pod tieňovou ekonomikou sa [...]

D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?

20.08.2022

Vo všetkých krajinách existujú skupiny občanov, ktorí sú v produktívnom veku a sú aj práceschopní, ale z rôznych dôvodov nie sú zamestnaní, nepracujú, napriek tomu, že ich zdravotný stav im to dovoľuje, a nie sú ani iné objektívne príčiny, ktoré by im zabraňovali zapojiť sa do pracovného procesu v rodnej krajine. V niektorých krajinách je takýchto [...]

Peter Pellegrini

Pellegrini mi eleganciou pripomína Masaryka. Mal by sa však oholiť, odporúča novému prezidentovi protokolistka

14.06.2024 18:45

Akých protokolárnych prešľapov sa dopúšťali predchodcovia nového prezidenta?

Jan Lipavský

Lipavský príde na Slovensko, stretne sa s najvyššími predstaviteľmi. Rokovať budú aj o Ukrajine

14.06.2024 18:08

Český minister zahraničných vecí prichádza na Slovensko v čase, keď Česko začiatkom marca odložilo česko-slovenské medzivládne konzultácie.

SR Strečno I/18 doprava obmedzenie SSC VÚD ZAX

Pod Strečnom havarovalo auto, v úseku sa tvoria rozsiahle kolóny

14.06.2024 17:25

Úsek motoristom odporúčajú obísť cez Terchovú.

čaputová

Moje milované Slovensko, bolo mi cťou slúžiť ti, lúčila sa Čaputová. Krajina je zranená, ale verí jej

14.06.2024 15:44, aktualizované: 18:11

Zuzana Čaputová predniesla posledný verejný príhovor vo funkcii hlavy štátu.

Ivan Vlček

Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 42
Celková čítanosť: 77124x
Priemerná čítanosť článkov: 1836x

Autor blogu

Kategórie