Založ si blog

D14. 1- Princíp kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa + príklady

 

V súčasnosti sa veľká časť občanov oprávnene  bojí momentu, ktorý bude znamenať dosiahnutie dôchodkového veku a ich odchod do dôchodku.

Bojí sa tej chvíle, kedy sa im ich súčasný príjem generovaný aktuálne vykonávanou prácou rapídne zníži na to, čo sa nazýva dôchodok.

Títo občania sa plne oprávnene boja toho, ako dokážu z tohto, naraz o značnú čiastku zníženého príjmu,  platiť tie položky, ktoré platia teraz, keď sú zamestnaní, keď aj ten aktuálny príjem, ktorý je rapídne vyšší od budúceho dôchodku, umožňuje skôr skromné než aspoň priemerné žitie či mnohokrát len prežívanie. Čo budú robiť potom?

 

Áno, príjem sa im zníži, ale ceny nájmu, energie, voda, náklady na potraviny, telefón, atď., tak to ostane – v tom lepšom prípade – na tej istej úrovni, avšak pri súčasnom cenovom vývoji, pri inflačných tlakoch, sa tieto ceny budú s veľkou pravdepodobnosťou skôr zvyšovať než znižovať.

A valorizácia dôchodkov, resp. miezd, obyčajne rastúce ceny nikdy nevykompenzuje.

Známa to finta štátu, ako preniesť svoje náklady na plecia dôchodcov a ostatných občanov.

 

Budúcnosť, a nielen tá dôchodcovská, je skôr sivá než hrajúca radostnými farbami.

A čo proti dôchodcom ešte hrá?

 

No, tak jednoznačne, klesajúca pôrodnosť, čo do budúcnosti znamená klesajúci počet produktívnych občanov, teda klesajúci počet tých, ktorých odvody na dôchodkové poistenie sa rozdeľujú medzi aktuálnych dôchodcov.

Čím tých odvodov na dôchodkové poistenie bude menej, tým sa bude môcť rozdeliť menšia suma medzi aktuálnych dôchodcov.

Čím menej detí sa bude rodiť, tým viac to v negatívnom slova zmysle ovplyvní veľkosť príjmov budúcich dôchodcov.

 

A počet tých produktívnych občanov je daný aj počtom tých, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia.

Čiže ich odvod na dôchodkové poistenie, ako odvod už zamestnancov ekonomiky zahraničnej krajiny, tak ten sa nerozdeľuje medzi dôchodcov v ich rodnej krajine, ale medzi dôchodcov v zamestnávateľskej zahraničnej krajine.

A čím je tých odchádzajúcich za prácou do zahraničia viac, tým to znamená menej peňazí na prerozdelenie medzi dôchodcov v ich rodnej krajine.

 

A ako vyriešiť tento problém?

Ako vyriešiť blížiacu sa dôchodkovú katastrofu v podobe nízkeho dôchodku a zároveň zvyšujúceho sa veku odchodu do dôchodku?

Veď ak aj počúvame oficiálnych predstaviteľov našich vlád, tak väčšina z nich, ak nie všetci, sa, bohužiaľ, zhodujú na tom, že to, čo dôchodcov očakáva, tak to nevypadá nijak vábne a bude to s veľkou pravdepodobnosťou skôr horšie než dobré.

Trápne odporúčajú budúcim dôchodcom už miliónkrát opakovanú radu o šetrení si na dôchodok, ktorá vyznieva skôr ako výsmech a pohŕdanie reálnymi faktami o súčasných príjmoch občanov, o príjmoch, ktoré im v mnohých prípadoch umožňujú len skromný život od výplaty do výplaty, a nie ešte aj šetrenie si na dôchod.

 

 

 

Tento aktuálny príspevok, pokračujúci v obsahu predchádzajúceho: „D14- Kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“ [1] je snahou načrtnúť riešenie, ktorého aplikáciou do praxe by sa možno táto nevábna situácia dôchodcov dala účinne riešiť.

To slovko „možno“ je použité preto, pretože to, čo vám je tu predkladané ako vhodné riešenie, je len subjektívny názor, a každý z nás je predsa omylný. Každý z nás sa môže mýliť, hoci subjektívne je presvedčený o správnosti svojho názoru.

To, čo je zamýšľané tu, v tomto príspevku, uviesť v súvislosti s navrhovaným riešením zlej finančnej situácie tak starších rodičov ako aj dôchodcov, je, vlastne, už určitým spôsobom zachytené v prvých dvoch príspevkoch tohto bloku, teda v príspevkoch: „Úvodná kapitola“ a „Úvodná kapitola – časť II„. [2], [3]

 

Veď vlastne celý tento blog, ktorého jednotlivé kapitoly začínajú písmenom „D“ – D od slova „dôchodca“ – je venovaný myšlienke, realizácia ktorej by pomohla našim rodičom, dôchodcom, a pomohla by aj k zlepšeniu situácie v ďaľších oblastiach ekonomiky.

V ďaľšom texte resp. v ďaľších príspevkoch bude postupne predkladaný opis riešenia, ktoré by mohlo pripadať do úvahy nielen ako východisko na zlepšenie finančnej situácie starších rodičov či dôchodcov, ale aj ako návod k skoršiemu odchodu do dôchodku, k zvýšeniu tak kritickej nízkej pôrodnosti, k zvýšeniu zamestnanosti dlhodobonezamestnaných a problémových osôb či pomoci iným problémovým oblastiach ekonomiky.

 

Postupne, počínajúc od tohto príspevku, bude postupne, v tých ďalej uverejňovaných, podávaný čo najvyčerpávajúcejší opis tohto riešenia.

Samozrejme, aj s tým, čo prinesie občanom, čo prinesie všetkým, aký prínos pre ekonomiku predstavuje.

Možno vám to riešenie v priebehu čítania nebude pripadať ako niečo správne, skôr naopak, skôr niečo absolútne nerealizovateľné, ale postupne budú uvádzané fakty a skutočnosti kvôli tomu, aby sa odôvodnila oprávnenosť uplatnenia tohto riešenia v praxi, aby bolo poukázané na jeho prínos pre ekonomiku, pre nás všetkých.

 

Mnohí z vás budú tento nápad vnímať ako niečo …  povedzme ako niečo utopické, niečo neprevediteľné.

Zatiaľ nemá zmyslu proti takejto vašej úvahe niečo namietať, dokiaľ je opis tohto riešenia ešte len na začiatku svojej obhajoby, dokiaľ nebude toto navrhované riešenie – týkajúce sa nielen pomoci starším rodičom či dôchodcom – argumentačne podopreté ďaľšími informáciami.

A to bude účelom ďaľších príspevkov, pomáhajúcich bližšie objasniť tak princíp činnosti ako aj výhod navrhovaného riešenia, výhod, ktoré by sme pocítili všetci, celá spoločnosť.

 

Tých príspevkov bude viac.

Práve preto, že na to odôvodnenie vhodnosti toho navrhovaného riešenia je potrebné viac priestoru, je potrebné uviesť ďaľšie informácie a argumenty, aby sa odôvodnila správnosť zavedenia tohto navrhovaného riešenia do praxe, do života spoločnosti, správnosť uvedenia nového systému, ktorého podstatou by bola postupné vracanie nákladov, ktoré rodičia vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa.

Mnohí z vás budú k tomu navrhovanému riešeniu skeptickí práve z toho dôvodu, že nikdy sa nikdy nič také nezavádzalo, a práve preto bude ten nápad – kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa – zrejme budiť skôr nedôveru než aspoň slabú nádej.

Avšak čo najpodrobnejší opis toho navrhovaného riešenia je jediný spôsob ako s ním zoznámiť ostatných. Veď, nakoniec, nič sa tým nepokazí, akurát to zaberie značne veľa času.

 

To, čo bude napísané v jednom príspevku, bude mnohokrát budiť vaše oprávnené otázky či pochybnosti o vhodnosti tohto riešenia. Ale možno práve už ďalší príspevok bude odpoveďou na tieto vaše otázky, odpoveďou na to, o čom si myslíte, že je nedoriešené či je nerealizovateľné.

Nikomu neprízvukujem a nezdôrazňujem, že tento návrh riešenia je to pravé orechové, že to je to správne riešenie, že nie je už nič lepšie.

Zrejme sú aj lepšie nápady, to vôbec nepopieram. Ja však o žiadnych iných neviem.

 

P.S.

A, samozrejme, iste sa dospeje aj k zrejme najdôležitejšej otázke: „Z čoho sa bude to všetko financovať, odkiaľ zobrať finančné prostriedky na realizáciu takéhoto projektu, ktorý by zabezpečil, že by sa rodičom detí zapojených do pracovného procesu vracali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa?“

 

Pochopiteľne, nie je zabudnuté ani na túto otázku, ktorá je zrejme tá najdôležitejšia. Bez vyriešenia tejto otázky, bez vyriešenia otázky financií zabezpečujúcich chod tohto nového systému, zabezpečujúcich uvedenie tohto riešenia do praxe, by sa opis toho riešenia iste nekládol na papier.

Bez vyriešenia otázky návratu financií investovaných do zavedenia tohto riešenia do života spoločnosti by absolútne nemalo zmysel riešiť otázku kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.

Pretože v tom prípade by to bol len ďalší z tisícov dennodenne vznikajúcich populistických nápadov  riešiacich síce pomoc časti spoločnosti, ale riešiacich túto pomoc na úkor iných, a neriešiacich to úplne najzákladnejšie, a to je  efektívny spôsob financovania týchto nápadov.

Efektívny znamená taký, aby bol z celospoločenského hľadiska prínosom a nie stratou.

 

 

 

Jadro príspevku

 

Tento príspevok nadväzuje na predchádzajúci príspevok: „D14- Kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“ [1], ktorý veľmi stručne načrtáva princíp riešenia zlej ekonomickej situácie starších rodičov a dôchodcov, vychádzajúc z myšlienky o vracaní nákladov, ktoré vynaložili rodičia v dlhodobom procese  výchovy dieťaťa.

Uplatnenie tohto riešenia v praxi, teda kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, by bolo niečím, čo by nielenže finančne pomohlo všetkým tým rodičom, ktorých dieťa sa zapojilo do pracovného procesu, teda ktorých dieťa začalo pracovať, ale čo by zlepšilo situáciu aj v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.

Nielenže by to riešilo finančnú situáciu starších rodičov a dôchodcov, ale by to pomohlo aj k ich skoršiemu odchodu do dôchodku, zvýšeniu pôrodnosti, omladeniu  populácie, zvýšeniu zamestnanosti dlhodobonezamestnaných a problémových osôb, zvýšeniu predaja domácich potravín na domácom trhu, ako aj riešeniu ďaľších problémov trápiacich v súčasnosti ekonomiky mnohých krajín.

 

Ako už bolo písané, princíp celého navrhovaného systému spočíva v kompenzácii nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas výchovy svojho dieťaťa.

Oficiálne ide o náklady vo výške 57 000 eur [4], ktoré vynaložia rodičia počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku.

 

Náklady vynaložené na výchovu dieťaťa by začal jeho rodný štát splácať rodičom až od momentu, keď sa ich dieťa, už ako dospelý občan, zamestná v ekonomike rodného štátu.

 

To znamená, že ak sa občan zamestná, tak po prvom odpracovanom mesiaci vznikne jeho rodičom nárok na prvú splátku nákladov, ktoré vynaložili na jeho výchovu.

A aká veľká bude veľkosť tejto splátky nákladov?

Samozrejme, rodič, ktorý vychoval svoje dieťa, nemôže dostať všetky tieto svoje náklady vynaložené na výchovu naraz,  t. j. nemôže dostať náklady vo výške 57 000 eur [4] hneď po prvom mesiaci, ktorý jeho dieťa odpracuje v ekonomike rodného štátu. A, samozrejme, že nemôže celú túto sumu nákladov dostať ani po druhom mesiaci odpracovaným jeho dieťaťom. Pre štát by bolo veľmi veľké riziko vyplatiť túto celkovú sumu rodičom aj po prvom či druhom odpracovanom roku ich dieťaťa.

 

Ak by totiž došlo k vyplateniu celej sumy nákladov  – 57 000 eur  – jeho rodičom, po takom relatívne krátkom čase odpracovanom ich dieťaťom, a dieťa by naraz prestalo z nejakých príčin pracovať, tak štátu by vznikla veľká strata. Štát by totiž náklady vynaložené na výchovu dieťaťa vo výške 57 000 eur vyplatil rodičom, ale keďže dieťa by už ďalej nepracovalo, tak by sa už štátu tieto náklady nevrátili.

 

Vrátenie celej sumy týchto nákladov rodičom zamestnaného dieťaťa je pre štát prínosné až vtedy, ak je dieťa zamestnané určitý minimálny počet rokov v ekonomike rodného štátu.

Preto je potrebné, aby náklady vynaložené na výchovu dieťaťa boli jeho rodičom splácané postupne, napr. v mesačných splátkach, počas určitého obdobia.

A takýmto spôsobom by sa náklady vynaložené  na výchovu dieťaťa splatili rodičom v plnej výške až keby dieťa odpracovalo určitý čas,  až po odpracovaní určitého počtu rokov v ekonomike rodnej krajiny, kedy je vlastne dlhoročnou prácou dieťaťa zabezpečené, že zisk štátu z jeho práce prevýši náklady, ktoré štát splatil rodičom.

 

Zrejme to teda nebude po odpracovaní jedného, dvoch či piatich rokov, ale skôr až po odpracovaní dvojciferného počtu rokov.

V našich príkladoch uvažujeme o splácaní nákladov –  vynaložených na výchovu dieťaťa – rozloženom na obdobie 25 rokov.

Teda, rodičom by sa mesačne, počas obdobia 25 rokov, vyplácala splátka nákladov, ktoré vynaložili počas výchovy dieťaťa.

 

A v momente, keď dieťa odpracuje 25 rokov v ekonomike rodného štátu, bude rodičom vyplatená posledná splátka týchto nákladov.

Rodičia budú mať touto poslednou splátkou  vyplatené všetky náklady, ktoré vložili do výchovy dieťaťa –  náklady vo výške 57 000 eur [4].

Čiže každý mesiac by z tejto čiastky 57 000 eur mali rodičia nárok na vrátenie určitej čiastky – mesačnej splátky nákladov, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa.

 

Samozrejme, mesačná splátka nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa by sa vyplácala len vtedy – a to treba zdôrazniť, pretože to je absolútne základným princípom celého systému vracania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa – ak by bolo dieťa zapojené do pracovného procesu, t. j. ak by pracovalo. Ináč povedané:

Dokiaľ sa dieťa, resp. dokiaľ sa občan nezapojí do pracovného procesu, dotiaľ nebudú jeho rodičom – prostredníctvom mesačných splátok výchovného – vracané náklady, ktoré vynaložili na jeho výchovu.

Bolo by to spravodlivé riešenie, ktoré by nikoho nediskriminovalo, ktoré by nastolilo rovnaké podmienky pre každého rodiča vychovávajúceho deti.

 

Náklady vynaložené na výchovu dieťaťa do jeho 18. roku dosahujú na Slovensku hodnotu 57 000 eur [4].

Keďže tento údaj sa z roka na rok zvyšuje – napr. aj z dôvodu inflácie –  zaokrúhlime tento údaj na 60 000 eur.

To znamená, že splácanie týchto nákladov vo výške  60 000 eur rozpočítame na už vyššie uvedené obdobie  25 rokov.

 

25 rokov = 25 x 12 = 300 mesiacov

60 000 eur : 300 = 200 eur/ mesačná splátka pre oboch rodičov , teda 100 eur /jeden rodič.

Pre naše ďaľšie účely nazvime časť celkových nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa a vyplácanú mesačne jednému rodičovi „splátka výchovného“.

Teda v našom prípade bude hodnota mesačnej splátky výchovného 100 eur. T. j. rodič dostane od štátu za svoje zamestnané dieťa každý mesiac sumu 100 eur. 100 eur dostane mesačne otec a 100 eur mesačne dostane matka dieťaťa.

Samozrejme, len ak ich dieťa bude zapojené do pracovného procesu, t. j. ak bude zamestnané.

 

To znamená, že štát môže vrátiť rodičom celú sumu výchovného vo výške 60 000 eur – ktorú vložili do výchovy dieťaťa – až vtedy, keď ich dieťa odpracuje 25 rokov v ekonomike rodného štátu.

Až odpracovanie tejto doby 25 rokov, odpracovanie dieťaťom, dáva štátu garanciu efektívnosti a rentabilnosti kompenzácie celej sumy výchovného rodičom.

Teda, teoreticky, ak štát vyplatí rodičom prvú splátku nákladov, ktoré vynaložili na výchovu dieťaťa, po odpracovaní prvého mesiaca dieťaťom v  rodnej ekonomike, tak štát vyplatí – po tomto prvom odpracovanom mesiaci dieťaťom –  jeho rodičom sumu splátok výchovného vo výške 200 eur.

200 eur pre oboch rodičov,  t. j. 100 eur pre jedného rodiča.

 

A to je v podstate princíp spôsobu, ktorý rieši finančné problémy dôchodcov – a nielen ich – vyplácaním splátok výchovného.

Rodič vychová dieťa, a keď sa ono zapojí do pracovného procesu v ekonomike rodnej krajiny, tak rodič začne dostávať za každý mesiac, ktorý jeho dieťa odpracuje v ekonomike rodného štátu, splátku výchovného vo výške 100 eur.

Splátku výchovného v takejto výške bude rodič dostávať mesačne počas obdobia 25 rokov, počas 25 rokov zamestnaneckého pomeru dieťaťa,  počas doby, v priebehu ktorej si štát splní svoju povinnosť voči rodičom tohto dieťaťa, teda počas doby, v priebehu ktorej štát splatí rodičom celé náklady, ktoré vynaložili počas výchovy dieťaťa.

 

To znamená, že po tých 25 rokoch súvislej neprerušovanej práce dieťaťa, dostanú rodičia formou mesačných splátok výchovného vo výške 100 eur späť náklady vynaložené na výchovu ich dieťaťa, náklady v celkovej výške 60 000 eur, teda 30 000 eur na jedného rodiča.

Ak budú mať rodičia dve pracujúce deti tak budú dostávať mesačne 2 x 100 eur na jedného rodiča, ak budú mať tri zamestnané deti, tak bude každý rodič dostávať mesačne 3 x 100 eur atď.

Vidíme, že pri troch deťoch je to už 3 x 100 eur = 300 eur mesačne, čo je už slušné mesačné „privyrobenie“ si každého jedného rodiča vďaka tomu, že vychoval a poskytol ekonomike svojho rodného štátu troch pracovníkov.

Pre dvojicu rodičov, žijúcich v jednej domácnosti, tak dve zamestnané deti znamenajú dodatočný spoločný mesačný príjem 400 eur a pri troch zamestnaných deťoch to už predstavuje spoločný mesačný príjem vo výške 600 eur.

Pre väčšinu manželských párov  na dôchodku to predstavuje peknú sumu na prilepšenie si k svojim skromným dôchodkom.

 

Štát sa  vlastne takýmto spôsobom odvďačuje rodičom za výchovu pracovníkov pre jeho ekonomiku – pracovníkov, ktorí svojou prácou vytvárajú hodnoty a  prinášajú mu dane – a týmto spôsobom štát finančne pomáha rodičom .

A toto je podstatou celého princípu kompenzácie nákladov, ktoré rodičia vynaložili na výchovu svojho dieťaťa.

Keď  dieťa začne pracovať, začnú sa jeho rodičom splácať náklady, ktoré vynaložili na jeho výchovu.

Je to vlastne odmena určená  rodičom, odmena za to, že pripravili pre ekonomiku rodnej krajiny pracovnú silu, pripravili pracovníka, ktorý jej prináša svojou prácou dane, t. j.  prináša jej zisk, ktorý je jeden z významných zdrojov príjmov štátneho rozpočtu.

 

Určitou modifikáciou tejto pomoci rodičom zamestnaných detí, pomoci pomocou vyplácania splátok výchovného, môže byť vyplácanie časti splátok výchovného formou potravín domácej produkcie.

To by prispelo nielen k zvýšeniu predaja domácich potravín na pultoch obchodov v rodnej krajine, ale aj k vzrastu domácej poľnohospodárskej produkcie a na ňu naväzujúcej potravinárskej výroby.

A vzrast poľnohospodárskej produkcie – živočíšnej i rastlinnej – ako aj zvýšenie objemu potravinárskej výroby, by viedlo k zvýšeniu úrovne potravinovej sebestačnosti, sebestačnosti minimálne v základných potravinách.

 

Povedzme, že by sa  60 percent hodnoty splátky výchovného vyplácalo v peniazoch, teda v hotovosti, a za zvyšných 40 percent by si rodič mohol vybrať v obchode nejaké potraviny vyrobené v jeho krajine.

Teda ak by mala mesačná splátka výchovného hodnotu 100 eur, tak 60 eur by dostal rodič priamo v hotovosti a za 40 eur by si rodič vybral v obchode nejaké potraviny z domácej produkcie.

Tento spôsob kompenzácie časti nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, teda kompenzácie časti nákladov potravinami domácich výrobcov bude ešte ďalej rozvedený v ďaľších príspevkoch.

 

Čiže ak by sa určitá časť nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa kompenzovala potravinami domácich výrobcov, tak by to zákonite viedlo nielen k rastu objemu tak poľnohospodárskej výroby (rastlinnej i živočíšnej), ale následne aj  zvýšeniu zamestnávaného počtu osôb v poľnohospodárskom a naň naväzujúcom potravinárskom sektore.

A zvýšenie počtu zamestnávaných osôb v týchto sektoroch zasa znamená  zväčšenie  sumy dane zo mzdy odvádzanej do štátneho rozpočtu, znamená navýšenie počtu odvodov na zdravotné a dôchodkové zabezpečenie, čo pomôže nielen štátnemu rozpočtu, ale aj zdravotnému systému krajiny ako aj súčasným dôchodcom.

 

Zvýšenie počtu zamestnávaných osôb v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe tiež znamená, že míňaním svojich miezd v rodnej ekonomike, míňaním svojich miezd formou kúpy výrobkov a platenia rôznych služieb, tieto zamestnané osoby do štátneho rozpočtu odvádzajú tak daň z pridanej hodnoty ako aj – pri určitých štátom určených výrobkoch – spotrebnú daň, a týmto ekonomike rodnej krajiny jednoznačne pomáhajú.

 

Teda lepšie zabezpečenie potravinovej sebestačnosti znamená nielen lepšiu prípravu na mimoriadne situácie, kedy môže dôjsť k prípadom, že každá krajina bude odkázaná len na to, čo si dokáže sama vypestovať a dochovať – napr. pri totálnom uzavretí hraníc v prípade objavenia sa vírusu s vysokou nákazlivosťou či infekčnosťou, ako aj vysokou smrtnosťou – ale dosiahnutie vyššej úrovne zabezpečenia potravinovej sebestačnosti je spojené aj so zamestnávaním vyššieho počtu pracovníkov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, čo je zasa tak dobrý signál pre štátnu pokladnicu z hľadiska príjmu dane zo mzdy týchto zamestnávaných osôb, ako aj  dobrý signál  pre zdravotný systém krajiny – odvod na zdravotné poistenie, či pozitívny signál aj pre  aktuálnych dôchodcov – odvod na dôchodkové poistenie.

A každá táto osoba zamestnávaná v domácom poľnohospodárskom sektore  míňa svoju mzdu v svojej rodnej krajine, čo zasa zabezpečuje ďaľšie dane pre štátny rozpočet: daň z pridanej hodnoty a v prípade predaja určitých výrobkov aj spotrebnú daň.

Viac o forme potravinovej kompenzácie časti nákladov vynaložených pri výchove dieťaťa bude uvedené v neskorších príspevkoch.

 

Pracujúce dieťa tak prispieva k tomu, že štát môže ďalej fungovať, ďalej existovať, ďalej plniť svoju funkciu.

A za túto pomoc, ktorú svojej rodnej krajina poskytnú rodičia formou výchovy svojho dieťaťa, za túto pomoc, ktorou rodičia pripravia pre ekonomiku svojej  rodnej krajiny budúceho pracovníka, tak za túto pomoc sa im štát čiastočne odvďačí prostredníctvom procesu splácania nákladov, ktoré rodičia vynaložili počas dlhodobého procesu výchovy svojho dieťaťa.

Samozrejme, peniaze vynaložené na výchovu dieťaťa začnú jeho rodičia dostávať až vtedy, keď sa dieťa zapojí do pracovného procesu, teda až keď sa zamestná, a začne tak byť prínosom pre rodnú ekonomiku.

Prínosom minimálne vo forme dane zo mzdy odvádzanej do štátneho rozpočtu.

 

A ak rodičia vychovajú svoje dieťa, ale to sa z rôznych dôvodov nezapojí do pracovného procesu, čiže nie je prínosom pre ekonomiku svojej rodnej krajiny, no tak vtedy sa, pochopiteľne, rodičom nevracajú žiadne náklady vynaložené na jeho výchovu, a to až dovtedy, dokiaľ sa ich dieťa nezapojí do pracovného procesu, dokiaľ nezačne pracovať.

 

Vlastne toto pravidlo, t. j. pravidlo o začatí splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa – formou mesačných splátok výchovného – až od momentu zapojenia sa ich dieťaťa do pracovného procesu, tak toto pravidlo veľmi pomôže ekonomike štátu pri zapájaní sa rôznych problematických, ako aj dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu.

Tento problém, resp. pozitívny vplyv splácania nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa na zapájanie sa problémových a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, bude podrobnejšie opísaný v ďaľších príspevkoch.

 

Postupne budú – aj na uvedených príkladoch – opísané ďaľšie pozitívne efekty splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.

Tieto príklady umožnia lepšie pochopiť a osvetliť proces splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, ako aj uvedomiť si hlbšie dôsledky tohto splácania prejavujúce sa pozitívne v ďaľších dôležitých oblastiach ekonomiky.

 

Príklad č. 1

Nech majú rodičia – kvôli zjednodušeniu uvažujme o rovnakom veku oboch rodičov –svoje prvé dieťa vo veku 25 rokov, nech po ukončení vysokoškolských štúdií sa ich dieťa, vo veku 23 rokov, zapojí do pracovného procesu, teda sa zamestná, a nech dĺžka doby kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa je 25 rokov.

To znamená, že v čase, kedy začne dieťa pracovať, budú mať jeho rodičia vek:

25 + 23 = 48 rokov

 

Od tohto momentu, t. j. od momentu zapojenia sa dieťaťa do pracovného procesu v ekonomike rodného štátu, môžu jeho rodičia dostávať od štátu každý mesiac splátku nákladov, ktoré vynaložili  na výchovu svojho dieťaťa, teda splátku výchovného.

Samozrejme, nutnou podmienkou pravidelného mesačného vyplácania tejto splátky, t. j. splátky výchovného, je práca ich dieťaťa v ekonomike rodnej krajiny, teda jeho stále zapojenie do pracovného procesu.

 

V predchádzajúcom texte bolo uvedené, že hodnota splátky výchovného, vzhľadom na výšku nákladov vynaložených počas výchovy dieťaťa – 60 000 eur –  bude mať počas obdobia 25 rokov splácania tejto mesačnej splátky konštantnú hodnotu 100 eur /mesačne na jedného rodiča (neuvažujeme s infláciou a ani inými faktormi ovplyvňujúcimi túto hodnotu).

Teda rodič bude dostávať túto mesačnú splátku výchovného, vo výške 100 eur, počas obdobia 25 rokov zamestnávania sa jeho dieťaťa v ekonomike rodného štátu.

Čiže, keď jeho dieťa bude pracovať nepretržite 25 rokov, tak počas týchto 25 rokov budú obaja jeho rodičia dostávať mesačne splátku výchovného vo výške 100 eur, každý rodič 100 eur mesačne.

A po 25 rokoch nepretržitého zamestnávania sa dieťaťa v ekonomike rodného štátu, teda po 25 rokoch vyplácania mesačných splátok výchovného rodičom dieťaťa, budú náklady rodičov vynaložené na výchovu ich dieťaťa celkovite splatené.

 

Rodičia dieťaťa budú mať po ukončení obdobia vyplácania týchto splátok výchovného vek:

48 + 25 = 73 rokov

Ak nastane prípad, že dieťa prestane z určitých dôvodov pracovať, tak sa pochopiteľne zastaví aj pravidelné mesačné vyplácanie splátky výchovného, a ďaľšie mesačné vyplácanie  splátky výchovného nastane až po opätovnom zapojení sa dieťaťa do pracovného procesu v ekonomike rodnej krajiny.

 

Čiže napr. dieťa začne po ukončení vzdelávacieho procesu pracovať a bude pracovať nepretržite 3 roky.

Počas týchto 3 rokov budú jeho rodičia dostávať pravidelne – mesačne – splátku výchovného.

Ak po 3 rokoch súvislého pracovného pomeru prestane dieťa pracovať, a nepracuje po dobu 2 rokov, no tak aj vyplácanie splátky výchovného sa jeho rodičom pozastaví na obdobie 2 rokov, a keď dieťa  po tých 2 rokoch začne znovu pracovať, tak sa znovu  mesačné vyplácanie splátky výchovného obom jeho rodičom obnoví.

 

Vyplácanie splátok výchovného rodičom zamestnaného dieťaťa bude pokračovať dovtedy, dokiaľ nemá dieťa v ekonomike rodného štátu odpracovaných dokopy 25 rokov, t. j. dokiaľ nemá odpracovanú celú dobu, určenú štátom ako dĺžku kompenzačného obdobia, počas ktorého sú rodičom dieťaťa zapojeného do pracovného procesu, prostredníctvom mesačných splátok výchovného, splácané náklady, ktoré vynaložili na výchovu svojho dieťaťa.

V momente, keď dieťa odpracuje v ekonomike rodného štátu 25 rokov, tak vtedy sa ukončí vyplácanie splátok výchovného jeho rodičom.

Vtedy je vlastne splatená suma 60 000 eur, ktorú vynaložili rodičia ako náklady na výchovu svojho dieťaťa. Za 25 rokov = 300 mesiacov sa vyplatilo v stoeurových splátkach:

300 x 100 eur = 30 000 eur jednému rodičovi, a tiež aj

300 x 100 eur = 30 000 eur druhému rodičovi, teda spolu sa vyplatilo:

30 000 + 30 000 = 60 000 eur, čo je hodnota nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa

 

Čiže, keď bude dieťa nepretržite pracovať 25 rokov, tak počas týchto 25 rokov bude každý jeho rodič pravidelne dostávať mesačnú splátku 100 eur.

To znamená, že po tých 25 rokoch práce dieťaťa budú náklady na výchovu dieťaťa splatené a jeho rodičia budú mať vek:

48 + 25  = 73 rokov

 

Ak by v procese odpracovania doby 25 rokov dieťaťom, doby potrebnej k úplnemu  vyplateniu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa – k úplnemu vyplateniu týchto nákladov rodičom – došlo k určitej prestávke, napr. na obdobie 4 rokov, tak aj vyplácanie splátky výchovného rodičom sa na tieto 4 roky pozastaví, a pochopiteľne, aj vek rodičov, v ktorom dôjde k vyplateniu poslednej mesačnej splátky výchovného sa posunie o tieto 4 roky.

Teda ak v našom vyššie uvedenom príklade bol vek rodičov, v ktorom došlo k vyplateniu poslednej splátky výchovného 73 rokov (viď´text vyššie), tak v prípade prerušenia zamestnávania sa  dieťaťa trvajúcom 4 roky, by sa aj dátum vyplatenia poslednej splátky výchovného posunul o túto dobu prerušenia práce – o 4 roky –  a rodič by dostal poslednú splátku výchovného vo veku:

73 + 4 = 77 rokov

 

Teda od 73. roku, resp. od 77. roku rodiča (v prípade prerušenia práce dieťaťom na dobu 4 rokov) už nebudú rodičia dostávať od štátu žiadne splátky výchovného, pretože všetky  náklady vynaložené na výchovu dieťaťa sú už splatené.

Ak by si rodičia nechceli míňať peniaze vyplácané im mesačne vo forme splátok výchovného, ale by si chceli ich vyplácanie posunúť do neskoršieho veku, môžu to urobiť tak, že si nedajú vyplácať prvú splátku výchovného už od momentu nároku na jej vyplácanie, t. j. od svojho  48. roku života, ale povedzme, že si začiatok vyplácania splátky výchovného presunú do ľubovoľného vyššieho veku, teda napr. posunú si vyplatenie prvej splátky výchovného o 12 rokov, a miesto veku 48 rokov počkajú až do svojich 60-ich rokov.

Vtedy im budú stoeurové mesačné splátky výchovného vyplácané počas nasledujúcich 25 rokov, t. j. až do:

60 + 25 = 85. roku ich života.

 

Samozrejme štát môže oceniť to, že títo rodičia počkali s vyplácaním týchto splátok o 12 rokov, teda, že si odložili vyplácanie splátok výchovného o 12 rokov, a takto vlastne umožnili štátu s týmito peniazmi po dobu 12 rokov pracovať.

Štát to môže oceniť nejakým navŕšením vyplácanej sumy výchovného o určitú hodnotu, nejakou prémiou, čo vlastne bude aj motiváciou pre rodičov, aby tieto splátky požičali na vopred dohodnuté obdobie štátu a dovolili mu tak s týmito peniazmi narábať.

A bude to aj motiváciou na to, aby si rodičia odkladali tieto splátky výchovného na obdobie svojho staršieho veku, keď už nebudú mať také možnosti finančného privyrobenia si, ako majú v mladšom veku, t. j. aby si odkladali tieto splátky výchovného do obdobia neskoršieho veku, kedy im budú tieto splátky výchovného zrejme viac potrebné.

 

Objavuje sa pálčivý problém súčasného sporenia si na neskoršiu dobu, ktoré v súčasnosti, pri masívnom tlačení peňazí, nemá absolútne zmysel, pretože vaše peniaze v banke majú na konci roka menšiu hodnotu než na jeho začiatku.

A v prípade záporných úrokových sadzieb – kedy miesto toho, aby vám na konci roka banka pripísala nejaké úroky, tak vám  paradoxne zaúčtuje poplatok za výšku vášho konta resp. za „úschovu peňazí“ – sa vám oveľa viac oplatí tieto peniaze držať doma pod vankúšom.

  

A ďalšia vec.

V súvislosti s vyššie napísaným je fakt, že vlastne žiadny človek – teda ani rodič –nevie, akého veku sa dožije. A keď si dáme vyplácať splátku výchovného povedzme v svojom 60. roku života, tak vieme, že ju budeme dostávať 25 rokov, počas ktorého nám štát splatí náklady, ktoré sme vynaložili na výchovu svojho dieťaťa.

Rodič si zákonite povie:

“ Ak si dám splátku výchovného vyplácať teraz v svojej 60-ke, tak jej splácanie skončí o 25 rokov, t. j. v mojich 85-ich rokoch života. Ale čo ak sa dožijem vyššieho veku, čo potom? Potom už nebudem dostávať nič? Žiadnu splátku výchovného?“

 

Tak tento problém si môže každý rodič ošetriť tým, že si bude od začiatku vyplácania tejto splátky výchovného platiť každý mesiac nejaké, príslušnými inštitúciami vypočítané poistenie splátok výchovného, ktoré mu zaručí, že keď sa dožije tých 85 rokov, vyplácanie splátok výchovného sa neskončí, ale bude pokračovať ďalej až do jeho smrti.

Alebo – ak mu na vyplácaní tejto stoeurovej splátky výchovného nebude až tak záležať, napr. z dôvodu vysokého starobného dôchodku –  sa poisťovať nebude, a v tom prípade sa mu po dosiahnutí 85. roku už nebude ďalej vyplácať dávka v hodnote splátky výchovného, t. j. v hodnote 100 eur.

Rodič v tomto prípade ušetrí peniaze, ktoré by musel mesačne platiť vo forme poistenia splátok výchovného.

 

Teda ak si rodič bude počas celej doby kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, teda v našom prípade počas 25 rokov zamestnávania sa svojho dieťaťa, čiže počas 25 rokov poberania splátky výchovného, platiť poistenie splátok výchovného v určitej výške, tak bude mať garantované vyplácanie finančného príspevku vo výške splátky výchovného aj po ukončení obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, bude  mať vyplácanie tohto finančného príspevku garantované až do svojej smrti.

Tak isto si rodič si môže posunúť začiatok vyplácania tejto splátky výchovného o určitý čas, ako už bolo vyššie uvedené, napr. si môže posunúť začiatok vyplácania tejto splátky až do momentu odchodu  na starobný dôchodok – podľa aktuálneho veku odchodu do dôchodku, napr. ak bude vek odchodu do dôchodku stanovený na  65. rok života, tak sa začne táto splátka výchovného vyplácať rodičovi až pri dosiahnutí týchto 65 rokov.

Ak si rodič odloží vyplácanie splátok výchovného na neskorší vek, a tieto splátky sa mu priebežne kumulujú na nejakom účte, pričom by došlo by k predčasnému úmrtiu rodiča ešte pred začiatkom vyplácania týchto kumulovaných splátok výchovného, resp. v priebehu ich vyplácania, tak v tomto prípade by  splátky výchovného, kumulované  na jeho účte až do momentu jeho smrti, samozrejme náležali  jeho blízkym, bližšie stanovených zákonom.

 

Ak by si rodič posunul  vyplácanie splátok výchovného na neskorší vek, štát by mu mal vyplatiť za toto posunutie vyplácania splátok nejakú prémiu.

Vyplatiť  za to, že nezačal túto splátku poberať od momentu, kedy mu vznikla na ňu nárok, ale poberanie tejto splátky odložil o nejaký čas.

Tá prémia, to finančné zvýhodnenie, vlastne motivuje rodiča odložiť si to vyplácanie mesačnej splátky výchovného na čo najneskorší vek, čo je vlastne dobré z toho hľadiska, že rodič si takto vylepšuje príjem, ktorý bude mať v budúcnosti, napr. po svojom odchode do dôchodku.

Tá prémia by mala byť za to, že posúvaním vyplácania splátok výchovného  na neskorší vek vlastne rodič znižuje pravdepodobnosť toho, že by sa v starobe mohol stať finančnou záťažou pre štát, teda, že by mu štát vyplácal z dôvodu nízkeho príjmu sociálne dávky.

 

Ako sme už písali, rodič si po začatí poberania splátky výchovného môže platiť mesačné poistenie splátok výchovného, ktorá mu zabezpečí, že po skončení vyplácania splátok výchovného bude naďalej dostávať mesačný finančný príspevok vo výške dovtedy poberanej splátky výchovného za dané dieťa. Bude ho dostávať až do svojej smrti.

Splácanie splátky výchovného síce skončí z titulu vyplatenia všetkých nákladov, ktoré rodič vynaložil na výchovu svojho dieťaťa, ale rodič – keďže si počas celej doby vyplácania splátok výchovného, t. j. počas 25 rokov obdobia kompenzácie, platil poistenie splátok výchovného  – automaticky začne dostávať mesačne príspevok  v hodnote poberanej splátky výchovného.

A túto sumu v hodnote splátky výchovného, ktorú dostával až do momentu ukončenia jej vyplácania, tak bude dostávať naďalej.

Platením tohto mesačného poistenia splátok výchovného počas pravidelného vyplácania splátok výchovného, t. j. v našom prípade počas obdobia 25 rokov, si tak rodič zabezpečí potrebný životný štandard až do smrti.

 

Platenie poistenia splátok výchovného za účelom zabezpečenia vyplácania finančnej dávky vo výške  splátky výchovného po skončení regulérneho obdobia jej vyplácania, je aktuálne pre tých rodičov, ktorí začnú poberať  splátku výchovného v relatívne nízkom veku, napr. vo veku  45-50 rokov, kedy je vysoká pravdepodobnosť, že rodič sa dožije vyššieho veku, než je moment oficiálneho ukončenia vyplácania splátok výchovného z titulu ich celkového vyplatenia.

Teda, ak si rodič dá vyplácať splátku výchovného od momentu, odkedy má na jej vyplácanie nárok,  napr. vo veku 45 rokov, tak v momente skončenia vyplácania tejto splátky, t. j. po 25 rokov jej vyplácania, bude mať rodič:

45 + 25 = 70 rokov, čo je relatívne nízky vek, a je vysoká pravdepodobnosť, že sa rodič tohto veku 70 rokov dožije.

A  teda si bude radšej platiť od svojho veku 45 rokov poistenie splátok výchovného, ktoré mu zabezpečí, že sa mu bude táto splátka výchovného vyplácať aj po dosiahnutí 70 rokov. Bude sa mu vyplácať finančný príspevok vo výške splátky výchovného až do jeho smrti.

 

Znova treba zdôrazniť, že vyplácanie splátky výchovného rodičom, je absolútne podmienené zamestnaním dieťaťa. Kým dieťa nezačne pracovať, potiaľ štát nebude splátku výchovného rodičom vyplácať. Resp., ak dieťa prestane pracovať, štát preruší jej vyplácanie.

 

Je to zároveň taká účinná psychologická páka štátu na tých, ktorí sa budú vyhýbať zapojeniu sa do pracovného procesu.

Tí, ktorí sa budú práci z rôznych príčin vyhýbať, budú zároveň vedieť, že tí, čo ich vychovali, t. j. ich rodičia, by mohli ako kompenzáciu dostávať peniaze za ich výchovu, ale nedostávajú ich preto, lebo oni – ich deti – nepracujú.

Vytvorí sa psychologický tlak rodiny a okolia na týchto ľudí, tlak na to, aby teraz oni pomohli svojim rodičom. Pomohli tým, že sa zapoja do pracovného procesu, a spustia tým proces kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, proces realizovaný formou vyplácania splátok výchovného rodičom zamestnaného dieťaťa.

 

Keďže rodič patrí k –  nám, ich deťom – citovo a vzťahovo najbližším osobám, ktoré máme prirodzenú potrebu brániť a chrániť keď my vyrastieme, a naši rodičia zostarnú, tak sa vlastne vytvorí psychologický tlak v nás, tlak v nás na nás, tlak v našom svedomí, tlak nášho svedomia.

Tlak na to, aby sme aj my pomohli svojim rodičom a vlastným zamestnaním sa spustili proces kompenzácie nákladov, ktoré rodičia vynaložili počas našej výchovy, a formou splátok výchovného im splatili aspoň časť toho, čo oni venovali nám.

Aby sme pomohli tak, ako  pomáhajú svojim rodičom aj naši známi, naši kolegovia v práci, naši priatelia, kamaráti, sesternice a bratranci, tak ako pomáhajú svojim a teda aj našim rodičom naši súrodenci.

A pomáhajú tak, že sú zamestnaní, že pracujú a štát sa za to odvďačuje rodičom vyplácaním splátok výchovného, vyplácaním peňazí, ktoré vracia štát rodičom za to, že mu vychovali pracovnú silu, že mu vychovali pracovníka zapojeného do pracovného procesu, že mu vychovali pracovníka zabezpečujúceho jeho ďaľšiu existenciu.

 

Všetci tí okolo nás, svojím zamestnávaním sa, prinášajú svojim rodičom peniaze, ktoré sú vlastne pre rodičov našou odmenou, nás – ich detí, za čas, energiu a náklady, ktoré nám venovali, keď sme to potrebovali, keď sme rástli.

Všetci tí okolo nás, prinášajú svojím zapojením sa do pracovného pomeru svojim rodičom odmenu,  odmenu vyplácanú štátom vo forme splátok výchovného.

„Všetci, svojím zamestnávaním sa, prinášajú rodičom odmenu v forme vyplácania splátky výchovného …. len ja nie. Ja neprinášam. Za mňa štát nevypláca nič. Pretože ja nepracujem.“

 

A toto je ten psychologický tlak, toto je ten hlas vlastného svedomia, ktorý bude vyvinutý na každého nezamestnaného jedinca.

Samozrejme, treba očakávať, že veľa z tých nezamestnaných jedincov bude tomuto tlaku, pôsobiacemu na ich cítenie, aj vďaka dlhodobému zoceľujúcemu tréningu ničnerobenia  „úspešne“ odolávať .

Dôležite však je, že bude aj veľa takých, ktorí tento tlak okolia, tento psychologický tlak „neustoja“ a  úspešne ho pretavia do svojho zapojenia sa do pracovného procesu v ekonomike rodnej krajiny, do svojho zamestnania sa, a týmto spôsobom sociálne dávky tečúce smerom zo štátneho rozpočtu do ich vrecka efektívne premenia nielen na dane zo mzdy napĺňajúce štátny rozpočet, nielen na odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie, ale aj na splátky výchovného pomáhajúce ich rodičom.

 

Tento vnútorný tlak je vlastne jedným zo želaných dôsledkov vyplácania splátky výchovného rodičom zamestnaného dieťaťa.

Je to tlak, ktorý bude pozitívne vplývať na zapojenie sa detí do pracovného procesu, na zapojenie sa do pracovného procesu aj problémových skupín obyvateľov.

Vyplácanie splátky výchovného tak pomôže ekonomike štátu v zapájaní jej občanov do pracovného procesu, a tým pádom aj v ich prínose v podobe dane z ich mzdy do štátneho rozpočtu či odvodov na zdravotné a dôchodkové zabezpečenie.

 

Pre množstvo občanov bude tento spôsob odmeny svojim rodičom – odmeny za to, že ich rodičia vychovali, že na ich výchovu obetovali  množstvo svojho času, energie a taktiež financií – motiváciou do ich ďaľšej práce.

Motiváciou k tomu, aby svojou účasťou v pracovnom procese pomohli svojim rodičom nielen k vráteniu nákladov, ktoré ich rodičia vynaložili pri ich výchove, ale aj k zlepšeniu ich častokrát neľahkej finančnej situácie.

Vrátenie týchto vynaložených nákladov formou splátok výchovného tým, ktorí ich vynaložili, teda rodičom, je vlastne odmenou štátu, ako výrazu jeho vďaky za zapojenie sa detí do pracovného procesu, za ich prínos v prospech ekonomiky rodnej krajiny.

Vrátenie vynaložených nákladov rodičom je výsledkom nepísanej dohody štátu s deťmi: „Vy mi pomôžete svojou prácou, a ja za to pomôžem Vašim rodičom“.

 

Zatiaľ je uvedený len príklad s jedným dieťaťom.

Postupne budú uvedené ďaľšie príklady s rôznymi počiatočnými vstupnými údajmi.

Znova zdôrazňujem, že mnohé údaje a čísla, ktoré sú, resp. budú v texte ďaľších príspevkov použité, sú uvádzané len kvôli tomu, aby pomohli lepšie priblížiť charakter a rozsah prínosu navrhovaného spôsobu pomoci rodičom, a aby aj priblížili, v ktorých ďaľších oblastiach ekonomiky by toto zavedenie vyplácania splátok výchovného pomohlo zlepšiť situáciu, a akým spôsobom.

 

Totiž v tomto texte nejde ani tak o vykreslenie kvantitatívnej – keďže nemám dostup k presným hodnotám požadovaných údajov a pracujem len s neoverenými údajmi prístupnými na internete – ako o objasnenie kvalitatívnej stránky daného problému.

Cieľom textu je opis mechanizmu prínosov  v jednotlivých problémových oblastiach ekonomiky, nie opis veľkosti týchto prínosov.

Kvantitatívne údaje sú používane viac menej  so zámerom vykresliť podstatu problému, nie jeho veľkosť, jeho rozsah.  V prípade potreby si môže čitateľ presné údaje sám vyhľadať na internete, resp. ich získať z iných relevantných zdrojov.

 

Iný príklad na tému kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa:

 

Príklad  č. 2

Rozveďme predchádzajúci „Príklad č. 1“ s tými istými údajmi, len miesto jedného dieťaťa uvažujme o dvoch deťoch.

Teda obaja rodičia majú 25 rokov, a v tomto veku 25 rokov sa im narodí ich prvé dieťa, a o 4 roky neskôr, t. j. keď budú mať 29 rokov, sa im narodí druhé dieťa.

Uvažujme, že to prvé dieťa skončí vzdelávací proces vo svojich 23 rokoch a začne pracovať, a to druhé dieťa začne pracovať už vo svojich 18 rokoch.

Kvôli zjednodušeniu vypustime možnosť, že deti budú mať prestávku v pracovnom procese, t. j. neuvažujeme o tom, že by boli niekedy nezamestnané.

Dĺžka obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa ostane nezmenená ako v príklade č. 1, t. j. doba kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu bude 25 rokov.

 

Prvé dieťa:

To znamená, že ak prvé narodené dieťa začne pracovať vo veku 23 rokov, tak jeho rodičia budú mať v čase, keď ich prvé dieťa začne pracovať, vek:

25 + 23 = 48 rokov

Povedzme, že sa rodičia rozhodnú, že si odložia vyplácanie splátok výchovného na neskorší čas, napr. až na vek, kedy dosiahnu 60 rokov.

 

Koľko budú mať vlastne nasporené na svojom účte – na ktorý im štát bude pravidelne posielať splátku výchovného – pri dosiahnutí veku 60 rokov.

Teda, keď im štát bude na účet pravidelne mesačne pripisovať splátku výchovného vo výške 100 eur/mesiac/rodič, teda 200 eur mesačne spolu pre oboch rodičov, počnúc od ich 48. roku života, tak do 60. roku života dostanú za svoje prvé dieťa prostredníctvom vyplatených  splátok  výchovného, t. j. za obdobie:

60 – 48 = 12 rokov, sumu:

12 x 12  mesiacov x 100 eur splátka/rodič = 144 x 100 = 14 400 eur

pre každého rodiča, čiže 28 800 eur pre oboch rodičov dohromady.

Táto suma bude predstavovať sumu splátok výchovného vyplatených obom rodičom za prvé pracujúce dieťa, teda sumu splátok, ktoré štát pravidelne posiela každému rodičovi na jeho účet, od  48. roku života až do 60. roku života rodičov.

 

Čiže na účte hromadiacom splátky výchovného bude mať každý rodič pri dosiahnutí veku 60 rokov sumu 14 400 eur. Je to vlastne 12 rokov zamestnávania sa či pracovného pomeru ich prvého dieťaťa a splátky výchovného budú vyplácané rodičom ešte počas ďaľších:

25 – 12 = 13 rokov pracovného pomeru ich dieťaťa,  t. j. až do ich veku (pri predpokladanej dobe vyplácania splátok výchovného 25 rokov):

60 + 13 = 73 rokov

 

Druhé dieťa:

Druhé dieťa sa rodičom narodí o 4 roky neskôr ako prvé dieťa, čiže vo veku rodičov:

25 + 4 = 29 rokov

 

Hovorili sme, že toto dieťa začne pracovať v svojich 18-ich rokoch. Čiže jeho rodičia budú mať vtedy:

29 + 18 = 47 rokov

 

Keďže rodičia budú na svoje účty pravidelne dostávať splátky výchovného počas 25 rokov pracovného pomeru ich druhého dieťaťa, tak v 60. roku života budú mať obaja rodičia na svojom účte sumu splátok výchovného, vyplatených za druhé pracujúce dieťa, vo výške:

(60-47) x 12 mesiacov x 100 eur/mesiac = 13 x 12 x 100 = 15 600 eur

pre každého rodiča, t. j. 31 200 eur pre oboch rodičov.

 

A ďaľšie splátky výchovného od tohto druhého dieťaťa budú po 60. roku života rodičov vyplácané ešte ďaľších:

25 – 13 = 12 rokov pracovného pomeru ich druhého dieťaťa, t. j. až do ich veku:

60 + 12 = 72 rokov

 

Čiže v 60. roku života budú mať každý rodič týchto dvoch pracujúcich detí na svojom účte sumu:

14 400 eur (suma splátok za prvé narodené dieťa/rodič) + 15 600 eur (suma splátok za druhé narodené dieťa/rodič) =30 000 eur /jeden rodič

 

Týchto  30 000 eur predstavuje časť splátok výchovného, ktoré štát poslal každému rodičovi na účet do 60. roku života za jeho dve pracujúce deti.

30 000 eur každému rodičovi, t. j.  60 000 eur pre oboch rodičov.

 

Teda túto sumu 30 000 eur by si každý z rodičov mohol vybrať v svojej 60-ke a použiť podľa svojich potrieb, a ešte by každý ďalší mesiac dostával za svoje dve pracujúce deti ďaľšie splátky výchovného až do úplneho vyplatenia týchto splátok výchovného vo výške 30 000 eur pre každého z rodičov.

Ešte raz pripomenieme, že vyplácanie splátok výchovného týkajúcich sa prvého dieťaťa končí v 73. roku života rodičov a vyplácanie splátok výchovného týkajúce sa druhého dieťaťa končí v ich 72. roku života.

 

Na začiatku sme uvádzali, že splátka výchovného má viacero cieľov.

Okrem prilepšenia si k aktuálnemu príjmu, si môže rodič posunúť začiatok jej vyplácania do ľubovoľného neskoršieho veku , napr. do dôchodkového veku, čím si prilepší k základnému starobnému dôchodku.

Alebo môže splátky výchovného nazhromaždené na svojom účte za určité obdobie využiť na jednorazovú finančnú injekciu, keď ju bude potrebovať.

 

Keďže zmena veku odchodu do dôchodku je udalosť, ktorá pre každého dôchodcu znamená hrôzu a utrpenie za každý rok predĺženia veku odchodu do dôchodku, a naopak šťastie a obrovskú úľavu za každý rok, o ktorý sa vek odchodu do dôchodku skráti, použitie splátok výchovného vhodným spôsobom môže pre dôchodcu znamenať oveľa skoršie ukončenia jeho pracovného trápenia a utrpenia, ešte pred dosiahnutím dôchodkového veku, a to odídením rodiča do predčasného dôchodku (vysvetlené ďalej v texte).

Splátky výchovného, ktoré sa zhromažďujú na účte rodiča, môžu pomôcť rodičovi prejsť na skorší odchod do dôchodku, a tým si ušetriť množstvo fyzického a aj psychického zdravia.

Konkrétne, v našom vyššie uvedenom príklade, má každý z rodičov v 60. roku života na svojom účte, kumulujúcom splátky výchovného danému rodičovi, sumu 30 000 eur.

 

 

Príklad č. 3

Povedzme, že by štát vyšiel v ústrety rodičom a prijal zákon, ktorý by garantoval, že každý človek, ktorý by mal od určitého momentu svojho života až do doby odchodu na dôchodok zabezpečený určitý minimálny mesačný príjem (napr. 500 eur), môže odísť do predčasného dôchodku.

Samozrejme za predpokladu, že jeho neskorší starobný dôchodok bude tiež zaručovať určitú minimálnu výšku.

Teda pri garantovanom príjme 500 eur do doby oficiálneho odchodu na starobný dôchodok, a pri zaručenej minimálnej výške starobného dôchodku, by človek mohol ostať doma, a nemusel by už ďalej pracovať.

 

Nadviažme na predchádzajúci príklad o rodičoch s dvoma deťmi. Suma 30 000 eur –ktorú by mal v svojich 60-ich rokoch na svojom  účte každý z rodičov ako pozitívny dôsledok zamestnávania sa svojich dvoch detí, dôsledok zhmotnený výslednou sumou mesačných splátok výchovného o veľkosti 30 000 eur – by umožňovala pri 500 eurovej  mesačnej spotrebe žiť:

30 000 : 500 = 60 mesiacov = 5 rokov

 

To znamená, že rodičia, ktorí by mali v svojich 60-ich rokoch vrátené v splátkach výchovného 30 000 eur (rodičia dvoch detí v predchádzajúcom príklade), by mohli z týchto 30 000 eur žiť 5 rokov t. j. až do veku 65 rokov, t. j. vlastne do doby stanovenej ako vek odchodu na dôchodok.

Čiže, ak by rodičia spĺňali už v svojom 60. roku života podmienky štátu na priznanie starobného dôchodku (odpracovaný potrebný počet rokov na dôchod + určitá minimálna výška dôchodu), tak by mohli v tomto 60. roku života odísť zo zaťažujúcej a vyčerpávajúcej práce, teda o 5 rokov skôr než by mali reálne ešte robiť do dosiahnutia oficiálneho dôchodkového veku 65 rokov.

 

Rodičia by počas 5 rokov žili z úspory 30 000 eur, ktorú by mal každý z nich na účte, a ktorá by vznikla ako suma splátok výchovného  vyplatených štátom za výchovu ich dvoch pracujúcich detí.

A vo veku 65 rokov by rodičia začali dostávať starobný dôchodok.

Samozrejme, rodičia by museli najprv splniť potrebné podmienky na to, aby vo veku 65 rokov mohli odísť na starobný dôchodok, t. j. aby mali zabezpečené finančné podmienky na životný štandard stanovený zákonom.

 

Tých 5 rokov – od svojho 60. až do 65. roku – by prežili z tých 30 000 eur, čo predstavuje 500 eur/mesačne,  a ešte by mesačne k tejto sume 500 eur dostávali stoeurovú splátku výchovného za každé ich pracujúce dieťa.

Teda každý rodič by počas tých 5 rokov, t. j.  od 60. roku až do dosiahnutia dôchodkového veku 65 rokov, každý mesiac dostával buď:  500 eur (splátka z naakumulovanej úspory splátok výchovného do 60. roku rodičov, teda z úspory vo výške 30 000 eur ) + 100 eurová splátka výchovného za prvé zamestnané dieťa + 100 eurová splátka výchovného za druhé zamestnané dieťa = 700 eur mesačne.

Alebo by si rodič tú každomesačnú stoeurovú splátku výchovného vyplácanú za každé dieťa odkladal na prilepšenie k starobnému dôchodku a mal by mesačne len (až) 500 eur.

 

Tento postup skoršieho odchodu zo zamestnania, ešte pred dosiahnutím dôchodkového veku – samozrejme pri splnení minimálnych mesačných finančných parametrov potrebných na dodržanie zákonom stanoveného štandardu ekonomickej kvality života – by vlastne umožňoval tým občanom, pre ktorých je už práca utrpením, a ktorým ich práca prináša už len zhoršovanie ich fyzického či psychického zdravotného stavu , ukončenie ich trápenia sa v danom zamestnaní.

A po dosiahnutí 65. roku, t. j. od momentu odchodu na dôchodok, by títo rodičia dostávali svoj dôchodok + 100 eurová splátka výchovného za každé dieťa, t. j. rodičia by dostávali: starobný dôchodok + suma splátok výchovného vo výške 200 eur prislúchajúca im za ich dve deti zapojené do pracovného procesu.

 

Vo veku 72 rokov by týmto rodičom skončilo vyplácanie splátky výchovného za jedno dieťa – pretože toto dieťa by už malo odpracovaných 25 rokov, a teda vyplácanie splátky  výchovného rodičom za toto dieťa by sa ukončilo.

A o rok neskôr, t. j. vo veku rodičov 73 rokov, by skončilo aj vyplácanie splátky výchovného za druhé dieťa, tiež z toho dôvodu, že by aj toto druhé dieťa malo odpracovaných 25 rokov.

A ďaľšie prípadné vyplácanie finančného príspevku vo výške splátky výchovného rodičom, až do ich smrti, by bolo podmienené predchádzajúcim platením si poistenia splátok výchovného počas celého obdobia vyplácania splátok výchovného, teda platením si tohto poistenia počas celej dĺžky obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa (pozri  vyššie v texte „Príklad č. 1“).

 

Skorší odchod do dôchodku by bol riešením pre tých, ktorým práca už viac škodí než im prináša úžitku.

Bolo by to východisko pre tých, ktorí naozaj cítia, že sú už po tej päťdesiatke, päťdesiatpäťke či šesťdesiatke – po tých mnohých odpracovaných rokoch – vyšťavení, opotrebovaní  fyzicky i psychicky, a ktorí by radšej ukončili prácu definitívne, nadobro.

Bolo by to riešenie pre tých, pre ktorých ich aktuálna práca predstavuje už len utrpenie a premáhanie sa.

 

Je veľa profesií, v ktorých sú  ľudia častokrát už po tom päťdesiatom roku života dosť poznamenaní následkami dlhodobej psychicky či fyzicky náročnej práce, a samozrejme tiež aj vekom, sú vyhorení a túžia po kľude.

Títo ľudia možnosť skoršieho odchodu zo zamestnania – vďaka svojim zamestnaným deťom, vďaka finančnému príjmu vo forme splátok výchovného  –  by veľmi uvítali.

Ľudia budú vedieť, že čím viac zamestnaných detí budú mať, tým s väčšou sumou od štátu – k vylepšeniu si často biedneho dôchodku – môžu rátať, tým je väčšia šanca,  že budú môcť skôr ukončiť pracovný pomer a odísť na zaslúžený odpočinok.

K tejto odmene môže pristúpiť ešte ďalšia, v ďaľšej časti textu opísaná odmena od štátu.

Počet zamestnaných detí bude významným motivačným faktorom pre rodičov, čo je vlastne dobrým impulzom nielen pre naštartovanie nízkej pôrodnosti, ale aj na riešenie mnohých ďaľších problémov trápiacich ekonomiku.

 

A naštartovanie nízkej pôrodnosti nemá význam len z hľadiska zabezpečenia dostatočného počtu budúcich pracovníkov pre ekonomiku.

Zvýšenie pôrodnosti znamená aj nárast počtu viacdetných rodín.

A viacdetná rodina z hľadiska nákladov vynaložených počas výchovy dieťaťa je šetrnejšia k životnému prostrediu, znamená menšie náklady vynaložené na výchovu dieťaťa, než je tomu v rodine s menším počtom detí resp. v jednodetnej rodine.

Čím majú rodičia viac detí, tým sú náklady vynaložené na výchovu dieťaťa nižšie, to znamená dieťa vychované vo viacdetnej rodine zanecháva menšiu uhlíkovú stopu, teda výchova dieťaťa vo viacdetnej rodine je ekologickejšia, je šetrnejšia k životnému prostrediu, než výchova dieťaťa v rodine s nižším počtom detí.

 

Teda kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa prispieva k väčšej pôrodnosti, teda aj k zvýšeniu počtu viacdetných rodín, čo zasa prispieva k znižovaniu nákladov na výchovu dieťaťa v takejto viacdetnej rodine.

A nižšie náklady pri výchove dieťaťa znamenajú aj nižšiu uhlíkovú stopu pri výchove dieťaťa, teda znamená to väčšiu ochranu klímy, väčšiu pomoc v boji proti otepľovaniu ovzdušia a vôd, väčší prínos v boji proti otepľovaniu planéty.

 

 

 

 

 

Stručná rekapitulácia obsahu blogu

 

V príspevkoch tohto blogu je opisovaný a riešený  jeden z najpálčivejších problémov súčasnosti, a to problém nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku, ako aj pozitívny vplyv jeho riešenia na ďaľšie oblasti ekonomiky.

A, práve, nový systém ekonomických vzťahov medzi štátom a rodičmi, v ďaľších častiach tohto blogu podrobne opísaný Systém rodičovských benefitov (SRB), by mohol byť účinným riešením tohto doteraz neriešeného problému.

 

Cieľom príspevkov blogu je opísať tak princíp, ako aj celkový prínos zavedenia tohto systému pre ostatné oblasti ekonomiky.

Jeho názov – Systém rodičovských benefitov (SRB) bol zavedený v príspevku „D19“ [5].

 

Problematika nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov, ako aj pozitívny vplyv jej riešenia na ďaľšie oblasti ekonomiky je z dôvodu jej značného rozsahu uverejňovaná postupne, v po sebe idúcich a naväzujúcich príspevkoch, označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D14. 1- Princíp kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa + príklady“).

 

 

Čiže vyriešenie len tohto jedného jediného problému, teda vyriešenie problému neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov,  spôsobí reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky,  teda bude mať pozitívny vplyv aj na tieto oblasti:

 

nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna prácalepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.

 

 

 

Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovské benefity – rodičom tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.

 

Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu (nazývaného aj splátka výchovného), by sa rodičom pravidelne, mesačne, počas obdobia určitej dĺžky, postupne kompenzovali  náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (57 000 eur pre Slovensko, 59 000 eur pre Česko [4]).

Prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa. Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom prostredníctvom vyplácania druhého rodičovského benefitu.

 

A, práve, ten celkový prínos vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov rodičom, prínos prejavujúci sa teda nielen finančnou pomocou rodičom, ale aj následným zlepšením situácie vo vyššie spomenutých problémových oblastiach ekonomiky, by bol tým, čo by náklady vynaložené na vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov rodičom vrátil štátu späť.

To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude opísané v ďaľších príspevkoch blogu.

 

Napr. problematika pôrodnosti je riešená v ôsmich príspevkoch, t. j. v príspevkoch D24.1.1, D24.1.2, D24.1.3 … D24.1.8, pričom samotný pozitívny účinok zavedenia Systému rodičovských benefitov na zvýšenie pôrodnosti je opísaný v príspevku „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [6].

Problematika nezamestnanosti dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých osôb je riešená v príspevku „D24.4“ [7], a možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zasa, v príspevku „D24.3“ [8].

Pozitívny vplyv zavedenia tohto nového systému na zníženie úrovne nelegálneho zamestnávania sa je zasa uvedený v príspevku „D24.5 [9]. V príspevku „D24. 6“ [10] je zasa opísaný prínos zavedenia Systému rodičovských benefitov pre lepšie zvládnutie a kontrolu migračného prúdu.

 

 

Zavedenie tohto systému do života, zavedenie Systému rodičovských benefitov, jeho zavedenie v čo najväčšom množstve krajín nielen Únie, ale aj sveta, by pomohlo odstrániť jeden závažný, zatiaľ neriešený a čoraz viac sa prehlbujúci  ekonomický problém súčasného, globálne prepojeného sveta, problém spôsobujúci čoraz rýchlejšie zväčšovanie rozdielu medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých krajín, čoraz väčšiu ekonomickú priepasť medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami  sveta, čoraz väčšie obohacovanie sa ekonomík bohatších krajín na úkor ekonomík tých chudobnejších, na úkor ich občanov.

A týmto problémom čoraz viac zaťažujúcim štátne rozpočty mnohých  krajín  je jav narastajúceho,  nemorálneho bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z chudobnejších krajín celého sveta (viac – pozri príspevok „A13.1- Globalizácia zviditeľňuje neriešený problém medzištátnej pracovnej migrácie“ [11]).

Naša krajina, Slovensko  – podobne ako aj Ukrajina, Rumunsko či mnohé iné krajiny sveta – patrí tiež k ekonomikám výrazne poškodzovaných týmto javom zosilneným práve globalizáciou, teda postihnutých bezplatným odčerpávaním pracovnej sily.

 

A práve zavedenie tohto nového systému – Systému rodičovských benefitov –  by bolo tým, čo by nepomohlo len tým ekonomicky chudobnejším krajinám, ktoré bezplatne dodávajú lacnú pracovnú silu bohatším krajinám, nepomohlo by len tým krajinám, ktoré sú bezplatným zdrojom tejto pracovnej sily, bezplatným zdrojom týchto pracovníkov, ale, paradoxne, by ešte viac pomohlo bohatším krajinám, ktoré túto pracovnú silu z chudobnejších ekonomík odčerpávajú, a ktoré pociťujú jej čoraz väčší nedostatok.

Práveže, zavedenie Systému rodičovských benefitov by bolo tým, čo by bohatším krajinám zabezpečilo pre ich potreby potrebné množstvo kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov.

To, akým spôsobom by to bolo zabezpečené, bude podrobnejšie rozvedené v ďaľších príspevkoch.

 

 

Ako už bolo povedané, tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom dodatočný finančný príjem formou dvoch príspevkov, tzv.  rodičovských benefitov.

prvý rodičovský benefit“ (v texte nazývaný aj „splátka výchovného“) predstavuje finančný príspevok vyplácaný mesačne rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v nami uvedených príkladoch v predchádzajúcich príspevkoch sa tento finančný príspevok vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácal počas obdobia 25 rokov).

Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, teda náklady vo výške 60 000 eur – zaokrúhlená výška nákladov na výchovu (údaj platný pre Slovensko).

Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je podrobnejšie opísaná v príspevkoch D14 [1] a vo vyššie uvedenej časti tohto príspevku „D14.1“.

 

 druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa. Teda, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi dieťaťa.

Mechanizmus  vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu, je opísaný v príspevkoch D15.1 [12], D15.2 [13], ako aj D16 [14].

 

 

 

 

 

Poznámka:

Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných členských krajín Únie, z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania  ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:

 

A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[15])

B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [16])

C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [17])

 

Tieto tri blogy A, B a C  zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie,  ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.

A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [18] – je opísané riešenie tohto problému.

Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.

 

 

Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis  riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu  v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:

 

nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna prácalepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.

 

 

– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [6], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [19])

starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [19])

zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [19])

– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [8], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [9], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný  prúd rastie, ale bol by tu recept“ [10], resp.  kapitoly D24.6  a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

– rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti  (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [19])

 

 

Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky:  https://www.ivl.sk/ [19].

 

Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke: https://www.ivl.sk/ [19] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.

A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [20]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.

 

 

[1] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/01/d14-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[2] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/

[3] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/20/

[4] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/27/b4-1-naklady-rodicov-na-vychovu-dietata/

[5] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/02/26/d19-financna-podpora-zo-strany-statu-po-narodeni-dietata-nezarucuje-jeho-zapojenie-sa-do-pracovneho-procesu/

[6] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/05/28/d24-1-6-peniaze-len-tym-ktorych-deti-pracuju-a-porodnost-vzrastie/

[7] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/20/d24-4-dlhodobo-nezamestnani-obcania-ako-ucinna-brzda-ekonomiky-co-s-tym/

[8]  https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/07/09/d24-3-ved-oni-su-tu-aj-pre-nas-a-my-pre-nich-my-vsetci-sme-tu-jedni-pre-druhych/

[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/

[10] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/

[11]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/01/08/a13-1-globalizacia-zviditelnuje-nerieseny-problem-medzistatnej-pracovnej-migracie/

[12] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/19/d15-1-odmena-rodica-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata/

[13] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/25/d15-2-odmena-rodicovi-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata-priklady/

[14] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/02/04/d16-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-na-vychovu-dietata-v-pripade-ak-je-dieta-zivnostnikom/

[15]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/

[16]https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/22/b1-financovanie-nakladov-vzdelavania-v-novopristupenych-clenskych-krajinach-eu/

[17] https://vlcek.blog.pravda.sk/2021/12/29/c1-prispevok-clenskych-krajin-unie-do-eurorozpoctu-cerpanie-z-eurofondov/

[18] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/

[19] https://www.ivl.sk

[20] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/02/01/e1-nasa-planeta-nebojuje-proti-nam-ona-sa-len-brani-nasmu-utoku/

 

 

Nasledujúci príspevok: „D14.2- Kompenzácia nákladov vynaložených štátom na vzdelávanie občana“

 

 

 

 

D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept

22.10.2022

Veľký problém nielen pre Európsku úniu, ale aj mnoho ďaľších krajín sveta predstavujú v súčasnosti migranti z hospodársky chudobnejších regiónov Afriky i Ázie, ktorí sa práve kvôli lepším ekonomickým podmienkam, kvôli lepším zárobkovým možnostiam, snažia dostať do bohatších krajín. V túžbe za lepšou budúcnosťou sa vydávajú – buď sami, alebo [...]

D24. 5- Práca na čierno, čo s ňou?

25.08.2022

Tieňová alebo šedá ekonomika je problémom, ktorý oberá každý štát o obrovské peniaze potrebné v rôznych oblastiach ekonomiky. Potrebné v zdravotníctve, školstve, pri podpore mladých talentov, v priemysle i poľnohospodárskej výrobe, pri ochrane životného prostredia, vo vede a výskume ako aj v iných oblastiach ekonomiky. Pod tieňovou ekonomikou sa [...]

D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?

20.08.2022

Vo všetkých krajinách existujú skupiny občanov, ktorí sú v produktívnom veku a sú aj práceschopní, ale z rôznych dôvodov nie sú zamestnaní, nepracujú, napriek tomu, že ich zdravotný stav im to dovoľuje, a nie sú ani iné objektívne príčiny, ktoré by im zabraňovali zapojiť sa do pracovného procesu v rodnej krajine. V niektorých krajinách je takýchto [...]

Trump

Zmierenie? Trump ani nechcel vysloviť Bidenovo meno. Bude z neho (na jeden deň) diktátor?

19.07.2024 06:46

Republikánsky prezidentský nominant Donald Trump (78) je na vrchole moci.

Tel Aviv, Izrael, výbuch

Izraelský Tel Aviv otriasol výbuch, išlo zrejme o dron. Hlásia mŕtveho a ranených

19.07.2024 06:17, aktualizované: 06:25

Na sociálnych sieťach a v izraelských médiách sa objavili videá zachytávajúce výbuch, ktorému tesne predchádza svištivý zvuk.

Volodymyr Zelenskyj, vojna na Ukrajine

ONLINE: Zelenskyj: Ukrajina je pripravená aj na Trumpa, tvrdej práce sa nebojíme

19.07.2024 06:15, aktualizované: 08:06

Musíme spolupracovať so Spojenými štátmi, aj keby prezidentské voľby v USA vyhral Donald Trump, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Donald Trump

Trump prijal republikánsku nomináciu na prezidenta, hovoril aj o atentáte

19.07.2024 06:00, aktualizované: 07:36

Bývalý americký prezident Donald Trump v závere štvordňového zjazdu Republikánskej strany prijal nomináciu do novembrových prezidentských volieb.

Ivan Vlček

Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 42
Celková čítanosť: 78573x
Priemerná čítanosť článkov: 1871x

Autor blogu

Kategórie