Tento príspevok objasňuje, akým spôsobom by zavedenie nového systému finančnej pomoci rodičom prostredníctvom vyplácania dvoch finančných príspevkov, teda zavedenie už v predchádzajúcich príspevkoch opísaného Systému rodičovských benefitov, prispelo k zvýšeniu pôrodnosti.
Samotný obsah príspevku, vystihnutý názvom v nadpise „Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“, je zahrnutý v jeho ďaľšej časti označenej ako „Jadro príspevku“.
Všetky príspevky blogu sú spojené jedinou myšlienkou, myšlienkou finančnej pomoci našim starším rodičom, mnohým z nich už dôchodcom s častokrát úbohými dôchodkami.
A dôsledkom tejto myšlienky, tejto snahy o pomoc tým, ktorí nám kedysi – keď sme boli malí a to potrebovali – pomáhali, je návrh riešenia, ktoré by mohlo byť účinné, ktoré by im, našim rodičom, naozaj mohlo pomôcť.
A nielen finančne.
A navyše, čo je dosť podstatné a dôležité, toto riešenie by nepomohlo len našim rodičom, ale by následne samovoľne zlepšilo situáciu aj v ďaľších problémových oblastiach.
Napr. situáciu s veľmi nízkou pôrodnosťou, trápiacou nielen Slovensko, ale aj Maďarsko, Česko, Poľsko a veľa iných krajín vo svete, či situáciu s nezamestnanosťou dlhodobonezamestnaných i problémových občanov.
Pomohlo by znížiť úroveň nelegálnej práce, a tiež zvýšiť predaj domácich potravín na domácom trhu, zvýšiť úroveň zanedbanej potravinovej sebestačnosti či zvýšiť produkciu poľnohospodárskeho – rastlinného i živočíšneho – ako aj potravinárskeho sektora, a tiež by pomohlo aj v iných, v nasledujúcich príspevkoch podrobnejšie opísaných, oblastiach ekonomiky.
Účelom nižšie umiestnenej časti pod názvom „Stručná rekapitulácia“ je – keďže príspevky blogu na seba svojou problematikou viac či menej naväzujú – čo najrýchlejšie priblížiť čitateľovi to, čo už bolo povedané v predchádzajúcich príspevkoch.
Táto časť je určená pre tých, ktorí predchádzajúce príspevky tohto blogu nečítali.
Stručná rekapitulácia
V celom tomto blogu je rozvádzaný a riešený jeden pálčivý problém súčasnosti, a to problém nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku.
Riešenie tohto problému je z dôvodu jeho značného rozsahu uverejňované postupne, v po sebe idúcich naväzujúcich príspevkoch označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D24.1.6- Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“).
Avšak vyriešenie len tohto jedného jediného problému, problému finančného zabezpečenia našich rodičov, spôsobí reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších – v nasledujúcich príspevkoch podrobnejšie opísaných – problémových oblastiach ekonomiky.
Cieľom príspevkov tohto blogu je opísať princíp a hlavne prínos zavedenia nového systému ekonomických vzťahov medzi rodičmi a štátom.
Zavedenie tohto nového systému – v príspevku „D19“ [1] nazvaného aj Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nielenže finančne pomohlo rodičom všetkých zamestnaných občanov, teda by finančne pomohlo rodičom všetkých tých občanov, ktorí sú zapojení do pracovného procesu, ale zavedenie tohto systému by zlepšilo situáciu aj v mnohých iných problémových oblastiach ekonomiky, napr. by pomohlo výrazne zlepšiť v mnohých krajinách tak kriticky nízku pôrodnosť, spôsobujúcu postupné vymieranie obyvateľstva danej krajiny.
Nízku pôrodnosť trápiacu nielen Slovensko či mnohé členské krajiny EU (Taliansko, Maďarsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Nemecko, Bulharsko, Rumunsko), ale trápiacu aj množstvo krajín celého sveta (Japonsko, Južná Kórea, Singapur, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Čína, a i.) a bližšie opísanú v príspevku D24.1.1 [2].
Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovské benefity – rodičom tých občanov, ktorí sú zapojení do pracovného procesu.
Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, by sa rodičom počas obdobia určitej dĺžky postupne vracali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko) a prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom.
Hlavným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov, teda vyplácania dvoch rodičovských benefitov – rodičom všetkých tých občanov, ktorí by boli zapojení do pracovného procesu – je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov, ale vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných problémových oblastiach ekonomiky.
V takých oblastiach ako nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
A práve ten celkový prínos vyplácania dvoch finančných príspevkov rodičom, prínos prejavujúci sa teda nielen finančnou pomocou rodičom, ale aj následným zlepšením situácie vo vyššie spomenutých problémových oblastiach ekonomiky, by bol tým, čo by náklady vynaložené štátom na vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov rodičom vrátil.
To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude postupne opísané v ďaľších príspevkoch tohto blogu.
Ako už bolo povedané, tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom dodatočný finančný príjem formou dvoch príspevkov, tzv. rodičovských benefitov.
„prvý rodičovský benefit“ alebo aj „splátka výchovného“, predstavuje finančný príspevok vyplácaný mesačne rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v nami uvedených príkladoch v predchádzajúcich príspevkoch sa tento finančný príspevok vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácal počas obdobia 25 rokov) a výška prvého rodičovského benefitu (t. j. výška splátky výchovného) teda predstavuje hodnotu tohto finančného príspevku.
Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur (platné pre Slovensko – pozri príspevok „D14.1“[3]).
Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je podrobnejšie opísaná v príspevkoch D14 [4] a D14.1 [3].
„druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Čiže, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi tohto dieťaťa.
Mechanizmus vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu, je opísaný v príspevkoch D15.1 [5] a D15.2 [6].
Jadro príspevku
Jedným z hlavných pozitívnych dôsledkov zavedenia nového systému finančnej pomoci rodičom pomocou dvoch finančných príspevkov, teda zavedenia Systému rodičovských benefitov (pozri časť tohto príspevku umiestnenú vyššie pod názvom „Stručná rekapitulácia“), by bolo to, že ľudia by si už od mladého veku uvedomovali výhody plynúce z jeho zavedenia.
Mohli by vidieť možnosti a prednosti tohto nového systému v porovnaní s tým, ktorý existuje teraz.
Dalo by im to určitú nádej a víziu týkajúcu sa ich budúcnosti. Nádej a víziu, ktorá im teraz chýba.
Mladí ľudia by si uvedomovali možnosť zlepšenia zlej finančnej situácie starších ľudí, ktorá všeobecne platí v súčasnosti, a ktorá, teda, bude aj pre nich aktuálna o dve, tri či štyri desaťročia. Možnosť zlepšenia situácie, ktorá ešte len príde, a z ktorej majú mnohí obavy už v relatívne mladom veku na základe toho, že majú možnosť naživo vidieť, ako žijú ich rodičia či ich starí rodičia, príbuzní, známi a pod.
Veľa z nich má možnosť poznania súčasnej situácie starších ľudí práve na základe toho, že ju môžu pozorovať v „priamom prenose“, na príklade svojich rodičov, starých rodičov či iných bližších alebo vzdialenejších rodinných príslušníkov, ako aj ľudí zo svojho bližšieho či vzdialenejšieho okolia.
Títo mladí ľudia vidia, že vek po päťdesiatke je u mnohých, ktorí už tento vek dosiahli, spojený nielen so zhoršujúcim sa zdravotným stavom, ale aj s klesajúcou fyzickou a psychickou výkonnosťou.
Majú to možnosť vidieť, pretože žijú s týmito staršími spoluobčanmi, vedia o ich trápeniach, a počujú ich sťažovanie sa nielen na osobné zdravotné problémy, ale aj na rastúcu stratu energie, stratu motivácie pracovať, počujú týchto ľudí ako hovoria, že by už najradšej skončili s tou prácou, ktorá už nie je normálnou aktivitou, tak ako kedysi, ale sa pomaly mení na čoraz väčšie utrpenie, a že by radi odišli – keby to bolo možné – do dôchodku.
A keďže takto sa nesťažuje len jeden človek, ale je ich viac, mnohí z tých mladých ľudí zbystria pozornosť.
Niektorí nad tým mávnu rukou a hodia to za hlavu, veď načo sa tým zbytočne zaoberať, veď to bude až o niekoľko desiatok rokov, načo sa nad tým trápiť, ale niektorí z nich začnú nad tým uvažovať, a možno si aj pomyslia, že toto zrejme očakáva po uplynutí tej päťdesiatky aj ich.
Keďže však do tej päťdesiatky majú ešte relatívne ďaleko, príliš moc touto pomaly sa blížiacou budúcnosťou nezaoberajú, ale v ich podvedomí už myšlienka na tento čoraz bližší problém zostane, a iste by boli radi, keby vedeli, ako ho vyriešiť.
A práve vyplácanie dvoch finančných príspevkov, teda vyplácanie dvoch finančných benefitov rodičom pracujúceho občana prostredníctvom Systému rodičovských benefitov, by bolo tým, čo by mnohým týmto mladým ľuďom dalo uspokojivú odpoveď na túto nevyriešenú situáciu, na tento problém mnohých ľudí po päťdesiatke.
Vyplácanie dvoch finančných benefitov rodičom pracujúcich občanov by vlastne dalo mladým ľuďom uspokojivú odpoveď až na štyri problémy spojené s ich starším vekom.
Uspokojivú odpoveď na zrejme hlavný problém staršieho veku, a tým je problém finančného zabezpečenia, ale tiež aj na problém neustále sa zvyšujúceho veku odchodu do dôchodku, na problém zníženej pracovnej výkonnosti, straty motivácie pracovať, na problém zhoršujúceho sa zdravotného stavu, a s tým súvisiacu možnosť predčasného odchodu do dôchodku.
Totiž, kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, uskutočnená prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, spolu s druhým rodičovským benefitom, teda s odmenou pre rodičov v závislosti od výšky dane zo mzdy ich dieťaťa, by umožňovali – aj v závislosti od počtu zamestnaných detí – skoršie ukončenie pracovného pomeru a odchod do dôchodku.
Odchod do dôchodku ešte pred dosiahnutím oficiálneho dôchodkového veku, za určitých podmienok už aj po päťdesiatpäťke či dokonca po päťdesiatke (viď príspevok D14.1 príklad č. 3 [3]), čo by vlastne umožnilo rodičom nezhoršovať svoj zdravotný stav ďaľším vykonávaním fyzicky či psychicky náročného zamestnania.
Skorším ukončením pracovného pomeru by sa otázky spojené so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku stali pre rodiča bezpredmetné, a zároveň by splátky výchovného, vyplácané štátom ako kompenzácia za náklady vynaložené počas výchovy detí spolu s odmenou pre rodičov v závislosti od výšky odvedenej dane zo mzdy ich dieťaťa, riešili finančnú situáciu rodiča.
A ak budú mať mladí ľudia tieto informácie, ak budú vidieť, ako tento nový systém, Systém rodičovských benefitov, funguje v praxi, naživo, budú prirodzene túžiť po tom, aby ani oni nemuseli pracovať až do toho terajšieho veku odchodu do dôchodku, až do tých 65 rokov, aby sa nemuseli pretrápiť v práci až do takéhoto vysokého veku, nedajbože ešte do vyššieho.
Mnohí z nich plánujú svoj starší vek stráviť aktívne, cestovať, rozvíjať svoje koníčky, možno niektorí aj rozbehnúť svoj vysnívaný biznis atď., ale to kontrastuje s tým, čo vidia okolo seba.
Vidia, že starší ľudia majú veľa problémov. Zdravotných, a samozrejme aj finančných.
A tak sa niektorí z nich zamyslia: „Ako to bude s nami, keď aj my budeme značne starší, keď už nebudeme v takej fyzickej a psychickej kondícii ako sme teraz, keď už nebudeme vládať podávať také pracovné výkony ako podávame v súčasnosti? A v zamestnaní budeme musieť, predsa, vydržať až do dosiahnutia veku odchodu do dôchodku.“
Čím budú tí mladí ľudia starší, tým viac začnú myslieť aj na blížiacu sa budúcnosť svojho staršieho veku, na blížiaci sa dôchodkový vek, na spôsob zabezpečenia finančnej budúcnosti svojho staršieho veku.
A tak, vlastne, zavedenie Systému rodičovských benefitov (SRB), t. j. zavedenie systému vyplácania finančných benefitov rodičom – kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa spolu s odmenou pre rodičov, ktorej výška je úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa – by sa stalo tým, čo by im ten ich pohľad na budúcnosť urobilo optimistickejším, čo by im dalo nádej do budúcnosti, čo by im prinieslo víziu finančne zabezpečeného staršieho veku.
V novom systéme by videli niečo, čo by im umožnilo skorší odchod zo zamestnania, čo by im pomohlo v ich starostlivosti o vlastné zdravie, čo by im pomohlo finančne si pomôcť v staršom veku.
Toto všetko by bolo rodičom umožnené práve tým, že by sa im vracali náklady, ktoré oni vynaložili v dlhodobom procese výchovy svojho dieťaťa.
A okrem kompenzácie týchto nákladov uskutočňovanej prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, teda prostredníctvom vyplácania splátok výchovného, by rodičia ešte dostávali aj druhý rodičovský benefit, t. j. dostávali by odmenu v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Čím väčšia by táto odvedená daň bola, tým väčšia odmena by patrila rodičovi.
A celé by to bolo umocnené počtom zamestnaných detí. Čím viac zamestnaných detí by rodič mal, tým viac by dostával splátok výchovného, tým viac odmien za daň odvádzanú zo mzdy týchto detí by dostával.
Vyplácanie rodičovských benefitov rodičom, teda zvýšenie ich finančného príjmu, by zvýšilo kvalitu života starších ľudí, mnohým z nich by tieto benefity umožnili umiestnenie v domove dôchodcov s ubytovacími a opatrovateľskými službami na nadštandardnej úrovni.
Rodičia budú vedieť, že finančné ohodnotenie ich dieťaťa v zamestnaní bude podmienené aj jeho dosiahnutým vzdelaním.
Preto sa budú snažiť od malička čo najviac pomôcť svojim deťom počas ich vzdelávacieho procesu, budú sa im snažiť pomôcť čo najlepšie zvládnuť tento dlhodobý proces.
Budú motivovaní k tejto pomoci nielen preto, že sú to predsa ich deti, a každý rodič chce, prirodzene, svojim deťom pomôcť čo najviac, ale aj preto, pretože budú vedieť, že ak oni pomôžu dieťaťu, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa im, rodičom, tá námaha, to úsilie, ten čas, venované svojim deťom pri ich raste, vzdelávaní či pri ich výchove, vráti v podobe finančného príjmu nielen formou splátok výchovného, ale aj v podobe finančného príjmu závislého od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa zapojeného do pracovného procesu.
Rodičia nielenže budú dieťaťu pomáhať napr. pri domácej výučbe, ale prostredníctvom rôznych aktivít, rôznych kurzov a krúžkov sa budú snažiť rozvíjať schopnosti a talent dieťaťa.
A úlohou štátu bude pomôcť rodičom tieto dispozície dieťaťa, hlavne tie nadpriemerné, čo najskôr odhaliť a vhodnými aktivitami podporiť.
Veď takýto talent je zárodkom budúceho odborníka, tak potrebného pre každú ekonomiku, potrebného v každej profesii, potrebného vo výskume a vývoji.
Výchova dieťaťa bude zameraná na čo najkvalitnejšie zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, pretože práve jeho kvalita bude dôležitým predpokladom na vykonávanie profesie čo najlepšie vystihujúcej dispozície dieťaťa.
Rodičia to budú robiť kvôli svojmu dieťaťu, ale budú tiež vedieť, že zabezpečenie kvalitného vzdelania čo najviac vystihujúceho schopnosti a dispozície ich dieťaťa je dôležitým predpokladom aj k získaniu finančne dobre ocenenej pracovnej pozície, a táto dobre ocenená pracovná pozícia dieťaťa, teda jeho dobrý plat, sa jeho rodičom premietne do výšky druhého rodičovského benefitu, teda do výšky odmeny v závislosti od odvedenej dane ich dieťaťa.
Rodičia budú dieťaťu pomáhať pri učení, pozorovať, aké má schopnosti a talent, a budú mu ich pomáhať rozvíjať.
A zároveň sa toto úsilie rodičov o kvalitnú výchovu dieťaťa pozitívne zapíše do väzby medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa bude vidieť záujem rodiča na jeho budúcnosti, a to je veľmi dobré. Dobré pre kvalitu vzťahu rodič – dieťa.
Je to jednoznačne dobrý predpoklad na vznik silného a stabilného vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom.
Rodičia budú vedieť, že od výšky budúcich príjmov ich dieťaťa závisí aj ich skorší odchod zo zamestnania, a teda aj ich zdravotný stav v staršom veku.
Totiž, skorším odchodom zo zamestnania si nebudú zdravie ničiť, ale naopak, pomôžu mu. A tým, že si nebudú svoj zdravotný stav ničiť v namáhavej práci, tým pomôžu aj k znižovaniu finančného zaťaženia zdravotného systému svojej krajiny, pretože ho nebudú zaťažovať potrebnou náročnou zdravotnou starostlivosťou.
A finančný príjem rodičov bude, samozrejme, závislý aj od počtu detí zapojených do pracovného procesu.
Práve aj toto ich bude motivovať k zakladaniu viacdetnej rodiny. Bude to motivovať hlavne tých rodičov, pre ktorých sú deti vysnívaným šťastím, zmyslom ich života, pre ktorých je existencia viacdetnej rodiny splnením ich celoživotnej túžby, podporovanej a posilnenej aj vlastnou skúsenosťou prežitého detstva a mladosti v takejto viacdetnej rodine.
Zavedenie Systému rodičovských benefitov, systému finančných benefitov pre rodičov detí zapojených do pracovného procesu, by bolo pre tých, ktorí túžia po veľkej rodine, dvojitou výhrou.
Nielenže by si tento svoj sen o veľkej rodine splnili, ale by si zároveň do budúcnosti finančne zabezpečili svoj starší vek, vylepšili by si svoje príjmy v budúcnosti, čo by im následne mohlo pomôcť tak k skoršiemu odchodu do dôchodku (viď príspevok D14.1 príklad č. 3 [3]) ako aj – skorším ukončením vykonávania psychicky či fyzicky náročného zamestnania – k pozitívnej zmene svojho zdravotného stavu poznačeného náročným zamestnaním.
V súčasnosti, v čase nepríjemných dôsledkov celosvetového dopadu pandémie koronavírusu Covid-19, dopadu prehĺbeného dlhopredpovedanou ekonomickou krízou, je svetová ekonomika značne spomalená, akcie mnohých firiem klesajú (letecké spoločnosti, cestovný ruch, reštauračné zariadenia, ubytovacie služby a i.).
Mnohí ľudia si na svoje dôchodky šetria aj prostredníctvom rôznych dôchodcovských správcovských spoločností, slúžiacich k zhodnocovaniu vložených úspor.
Dôchodcovské správcovské spoločnosti zhodnocujú úspory svojich klientov takým spôsobom, že ich investujú do akcií rôznych firiem.
V snahe eliminovať riziko poklesu hodnoty týchto akcií investujú dôchodcovské spoločnosti vklady klientov do celého radu akcií.
Súčasným poklesom hodnoty akcií niektorých firiem môže dôjsť aj k stratám na vkladoch klientov, resp. len k ich minimálnenu zhodnoteniu, a ľudia, ktorí si týmto spôsobom – teda sporením prostredníctvom dôchodkových správcovských spoločností – snažia zhodnotiť svoj vklad, tak môžu prísť o časť svojich úspor.
V súčasnosti je sporenie prostredníctvom správcovských spoločností zrejme jeden z mála možných spôsobov zhodnocovania svojich úspor.
Tento spôsob kumulovania svojich finančných prostriedkov, však, prináša so sebou – zvlášť, v tejto pohnutej a prudko sa meniacej dobe – riziko ich straty či nie najlepšieho zhodnotenia v dôsledku poklesu hodnoty akcií firiem, do ktorých sú vklady občana vložené.
Zavedenie nového systému, Systému rodičovských benefitov, by bolo určitou alternatívou k zhodnocovaniu úspor ich investovaním do akcií rôznych firiem.
Totiž, oproti spôsobu odvádzania vkladov do dôchodcovských správcovských spoločností, a spoľahnutia sa na „dobrý nos“ či dobrú intuíciu týchto správcovských spoločností pri investovaní do akcií rôznych firiem, je tu aj iná možnosť investovania svojich úspor.
Možnosť, ktorá zaručene nepodlieha otrasom globálnej ekonomiky tak, ako sú týmto otrasom vystavené v súčasnosti akcie rôznych spoločností a firiem.
Existuje možnosť, že rodič bude investovať časť svojich peňazí do vzdelávania a rozvoja schopností a talentu svojich detí.
Rodič investuje do oblasti rozvoja a podpory dispozícií svojho dieťaťa.
Svoje vklady do dôchodcovských spoločností či iných foriem zhodnocovania svojich peňazí „ochudobní“ o určitú ich časť a investuje ju do rozšírenej podpory vzdelávania svojho dieťaťa, do jeho vzdelávacieho procesu.
Možno bude mať rodič dilemu, možno sa bude musieť zamyslieť nad tým, či naozaj časť tých peňazí, ktoré pravidelne vkladá na svoj účet do nejakej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, nepresmeruje na pomoc svojmu dieťaťu, na väčšiu finančnú podporu vzdelávania svojho dieťaťa.
Áno, to si bude musieť premyslieť zrejme veľa rodičov, zamyslieť sa nad tým, či schopnosti a talent ich dieťaťa stoja za to, aby ich ďalej rozvíjali.
Ale niet kompetentnejšieho človeka na svete, než je rodič dieťaťa, ktorý dokáže nájsť odpoveď čo najviac sa približujúcu pravde.
Kto iný ak nie rodič najlepšie pozná svoje dieťa, kto iný ak nie rodič je kompetentnejší odpovedať na otázku: „Oplatí sa nadštandardne investovať do vzdelávania toho môjho dieťaťa? Má na to dostatočné predpoklady? Má na to moje dieťa potrebný talent a schopnosti?“
Práve rodič je tá osoba, ktorá vo veľkej miere môže rozhodnúť o ďaľšej podpore či nepodpore svojho dieťaťa, práve rodič je tá osoba, ktorá môže svojím konaním či nekonaním vo veľkej miere ovplyvniť budúcnosť svojho dieťaťa.
A v prípade, že dieťa je skutočne talentované, že má tie potrebné schopnosti týkajúce sa určitej oblasti, bolo by ich škoda nerozvíjať, hoci si to bude vyžadovať ďaľšie, dodatočné výdaje rodiča pri podpore rozvoja svojho dieťaťa.
Áno, rodič obetuje niečo zo svojich peňazí, ale pri zavedenení nového systému, Systému rodičovských benefitov, sa rodičovi tieto vynaložené náklady vrátia.
Nielen v podobe prvého rodičovského benefitu, teda v podobe splátok výchovného, ktoré sú, vlastne, formou kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, a ktorých výška je v danej krajine pre všetkých rodičov detí zapojených do pracovného procesu viac menej konštantná, ale hlavne v podobe odmeny rodiča za veľkosť dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa.
A práve výška tohto druhého rodičovského benefitu, t. j. výška odmeny rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa, bude vo veľkej miere podmienená dosiahnutou úrovňou vzdelania, pretože dosiahnuté vzdelanie bude ovplyvňovať nielen to, čo bude dieťa vykonávať, ale bude mať vplyv aj na výšku mzdy dieťaťa.
Investícia rodiča do vzdelávania dieťaťa je investíciou, ktorej sa globálne otrasy ekonomiky dotýkajú oveľa menej než investície do akcií rôznych spoločností, ktoré sú na tieto otrasy oveľa citlivejšie.
Investícia do vzdelania dieťaťa je niečo, čo časom len zväčšuje svoju hodnotu, svoj prínos.
Vaše dieťa si vašu podporu pri jeho vzdelávaní v plnom rozsahu uvedomí až ked bude pracovať, až keď bude mať svoje deti, ktorým sa bude snažiť zabezpečiť čo najlepšiu kvalitu vzdelávacieho procesu.
Až potom si uvedomí, čo všetko ste preňho urobili, ako veľmi ste mu pomohli podporou jeho štúdií a váš vzťah s dieťaťom to ešte viac upevní.
A vám, ako rodičovi, sa vaša podpora dieťaťa v jeho vzdelávacom procese vráti vo výške druhého rodičovského benefitu, teda v odmene závislej od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa.
Realizácia, už v predošlých príspevkoch opísaného Systému rodičovských benefitov, teda kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa spolu s odmenou pre rodičov v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa, motivuje rodičov k väčšiemu počtu detí.
A väčší počet detí vytvára väčší predpoklad na to, že o rodiča bude v starobe postarané.
Pomôže ten súrodenec, ten, a aj ten, a snáď to aspoň trocha naruší v súčasnosti mnohými nechtiac uplatňovaný, a životom plným stresu nanútený vzorec pomoci rodičom – v terajšej uponáhľanej, na nič nemajúcej čas spoločnosti – nepomôže ani to dieťa, ani toto, a bohužiaľ, ani to ďaľšie.
Viacdetná rodina má oveľa lepšie predpoklady zabezpečiť potrebnú starostlivosť svojim starším rodičom, než je tomu v prípade rodín s jedným dieťaťom.
Rodičia budú vedieť, že čím skôr, v čím mladšom veku budú dieťa mať – čo zasa pozitívne vplýva na omladenie populácie – tak tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ich dieťa začne skôr pracovať, a teda tým skôr sa im môžu buď vracať alebo na účte kumulovať splátky výchovného vyplácané ako kompenzácia za náklady vynaložené na výchovu dieťaťa (prvý rodičovský benefit), tým skôr sa im bude vyplácať aj odmena v závislosti od výšky dane zo mzdy ich dieťaťa (druhý rodičovský benefit).
A určitá výška týchto naakumulovaných finančných benefitov by im umožnila eventuálne skorší odchod zo zamestnania do predčasného dôchodku, prípadne iné využitie týchto finančných prostriedkov generovaných prácou ich dieťaťa.
Čím je tých detí zapojených do pracovného procesu viac, teda čím viac finančných prostriedkov zásluhou svojich zamestnaných detí si rodič našetrí, tým je reálnejšia šanca jeho skoršieho odchodu do dôchodku.
Terajší dôchodkový systém nedáva žiadnu odpoveď na otázku, čo robiť, ak má človek značne poškodené zdravie, a do dôchodku ešte ďaleko. Človek nemá ešte zarobené na dôchodok, cíti sa mizerne, ale do dôchodku nemôže odísť, a musí čakať až do dosiahnutia dôchodkového veku.
Existujú mnohé profesie, v ktorých sa človek po tej päťdesiatpäťke či dokonca už po päťdesiatke cíti doslova ako invalid, kvôli náročnému fyzickému či psychickému vypätiu v práci.
Ale čo má robiť, neexistuje žiadna alternatíva, ktorá by preňho túto ťažkú situáciu riešila vyhovujúcim spôsobom. Odchod do dôchodku je možný až v šesťdesiatompiatom, či, nedajbože, aj vyššom veku. Nik vám nepomôže so skorším odchodom. Čo robiť?
A riešením by bolo práve to, že tento človek by si mohol svoju situáciu do budúcnosti riešiť už v svojom mladom veku, už od momentu narodenia svojho prvého dieťaťa.
Kým je človek mladý, má veľa síl, zvládne toho naozaj veľa. Zvláda náročné povolanie, zvláda starostlivosť o deti, a mnoho ráz zvláda aj stavbu rodinného domu, a tiež aj ďaľšie veci. Zvládne aj výchovu dieťaťa, nie jedného, ale aj viacerých.
A ich zodpovednou výchovou by si ich rodičia zabezpečovali svoju finančnú budúcnosť v neskoršom veku, vo veku nielen po šesťdesiatke, ale už aj po päťdesiatpäťke, či dokonca už aj po päťdesiatke.
Dve, príp. tri či viac detí, ktoré by sa zapojili do pracovného procesu, vzdelané, s primeraným mzdovým ohodnotením, by – uplatňovaním Systému rodičovských benefitov, teda uplatňovaním systému kompenzácie nákladov vynaložených pri výchove dieťaťa formou splátok výchovného spolu s odmenou pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – mohli pomôcť zabezpečiť svojim rodičom dodatočný finančný príjem, ktorý by im umožnil skorší odchod do dôchodku, a tým by sa riešila aj ich prípadná nepriaznivá zdravotná situácia spôsobovaná práve aj nutnosťou účastniť sa pracovného procesu prispievajúceho k zhoršovaniu ich zdravotného stavu.
Dve, tri či viac detí by bolo tým, čo by mohlo premeniť obavy rodiča z budúcej staroby na radosť z dosiahnutých úspechov jeho detí v škole, a neskôr aj v zamestnaní. Rodič by sa prirodzene tešil z tohto ich úspechu, a zároveň každý ten úspech dieťaťa by posilňoval jeho nádej na finančne lepšie zabezpečený starší vek.
Nový systém by dal dlhodobú víziu všetkým, od mladých ľudí až po seniorov. Víziu na desaťročia, na dlhé desaťročia. Víziu finančne zabezpečeného staršieho veku.
Zatiaľ čo teraz, už po štyridsiatke, má mnoho ľudí veľké obavy z dôchodkového veku, hlavne z dôvodu svojich nízkych platov, a následne premietnutí sa tohto faktu do výšky ich budúcich viac než skromných dôchodkov, zavedením Systému rodičovských benefitov, systému finančných benefitov určených rodičom pracujúcich detí, budú rodičia vedieť, že v prípade zamestnania sa ich detí, im štát nielenže začne vracať náklady, ktoré vynaložili pri výchove svojho dieťaťa, ale v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa im bude vyplácaná odmena, teda ďalší finančný príspevok.
Rodičia budú vedieť, že tieto dva finančné benefity vyplácané štátom za každé pracujúce dieťa im môže ich neveľký starobný dôchodok „garantovaný“ ich nízkou mzdou značne vylepšiť.
Táto informácia, tento poznatok, zmení ich obavy z budúcnosti na oveľa kladnejšie pocity, čo bude mať iste veľký dosah na ich psychické zdravie. A psychické zdravie má veľký vplyv aj na to fyzické.
A to je pre každú spoločnosť len dobré, pretože lepšie zdravie dôchodcov sa prejaví aj v menšom finančnom zaťažení zdravotníctva.
Lepšie psychické zdravie občanov neznamená len finančný prínos v zdravotníctve, ale prejaví sa vo všetkých oblastiach ekonomiky.
Veď ak máte to psychické zdravie, tú psychiku, v lepšom stave, tak ste väčším prínosom aj v svojom zamestnaní , pretože podávate lepší výkon, a lepšie psychické zdravie znamená aj lepšie vzťahy s ostatnými, to lepšie psychické zdravie občanov je prínosom tak pre rodinu danej osoby ako aj pre celú spoločnosť.
Prvý rodičovský benefit – teda kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa – realizovaný formou vyplácania splátok výchovného, je, vlastne, vracaním určitej časti finančných nákladov, ktoré rodič vynaložil v procese dlhodobej výchovy svojho dieťaťa.
Druhý rodičovský benefit – odmena pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa – je zasa odmenou pre rodiča za kvalitu, v akej pripravil pre potreby ekonomiky pracovníka. A tá kvalita prípravy je ocenená, práve, výškou mzdy dieťaťa.
Pretože čím viac sa rodič venuje výchove svojho dieťaťa, čím viac bude zapojený do výchovnovzdelávacieho procesu dieťaťa, čím viac svojho času a úsilia venuje tomuto procesu, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa toto úsilie rodiča prejaví v dosiahnutom vzdelaní jeho dieťaťa a následne sa zasa kvalita dosiahnutého vzdelania odrazí na finančnom ohodnotení pracovných výsledkov jeho dieťaťa, teda sa odrazí na výške jeho mzdy.
Systém rodičovských benefitov spočívajúci vo vyplácaní dvoch finančných príspevkov rodičom, teda systém kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa spolu s odmenou pre rodičov v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa, by vlastne pomohol terajšiemu priebežnému systému dôchodkového poistenia, v ktorom sa medzi dôchodcov prerozdeľuje to, čo sa vyberie na odvodoch na dôchodkové poistenie od súčasných pracujúcich.
Veľké množstvo dôchodcov má v súčasnosti zabezpečený príjem len pomocou tohto priebežného systému, ktorý je veľmi chúlostivý na negatívny jav znižovania počtu produktívneho obyvateľstva, znižovania spôsobeného jednak nízkou pôrodnosťou, a jednak odchodom značnej časti produktívnych občanov za prácou do zahraničia.
A na výšku aktuálnych starobných dôchodkov negatívne vplýva aj zvyšovanie priemerného veku dožitia.
Zavedenie Systému rodičovských benefitov (kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa spolu s odmenou rodičom v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa) by umožnilo vznik dodatočného finančného príjmu rodičov zásluhou ich detí zapojených do pracovného procesu, a tak by sa vlastne zmenšila ich kritická finančná závislosť od priebežného dôchodcovského piliera.
Systém rodičovských benefitov by bol obrovskou motiváciou a nádejou pre všetkých. Mnohí mladí slobodní ľudia by si plánovali:
„So svojím partnerom sa zoberieme, budeme mať deti, v maximálnej miere sa zapojíme nielen do ich výchovného, ale aj do ich vzdelávacieho procesu, aby sme im tak pomohli v získaní kvalitného vzdelania zohľadňujúceho ich dispozície a talent.
Kvalitné vzdelanie zväčší šancu našich detí na získanie perspektívneho zamestnania s náležitým finančným ohodnotením, a týmto svojím angažovaním sa v ich výchovno-vzdelávacom procese pomôžeme sami sebe v zabezpečení nášho dodatočného budúceho finančného príjmu, ktorý začneme dostávať po zapojení sa detí do pracovného procesu.
A zodpovednou výchovou viacerých detí máme veľkú nádej nielen na dostatočný finančný príjem, ale aj na skorší odchod do dôchodku, a budeme tak mať dostatok času venovať sa svojim záujmom, svojim aktivitám.“
Rodičia malých detí by si hovorili to isté. Ako budú pomáhať svojim deťom, a takto si vytvoria predpoklad na finančne zabezpečený starší vek.
No, a rodičia tých detí, ktoré už budú zamestnané, sa budú snažiť pomôcť pri vzdelávaní detí svojich zamestnaných detí, teda pri vzdelávaní svojich vnukov, pretože budú vedieť, že touto činnosťou tak pomáhajú finančne zabezpečiť budúcnosť rodičov svojich vnukov, teda pomáhajú zabezpečiť budúcnosť svojich zamestnaných detí, vďaka svojim v budúcnosti zamestnaným vnukom.
Tento systém, Systém rodičovských benefitov, tak vlastne určitým spôsobom, prostredníctvom vzájomnej medzigeneračnej pomoci, prepojí životy troch generácií: starých rodičov, ich detí a aj ich vnukov.
A pomoc starších mladším, prostredníctvom ich zodpovednej výchovy, môže len pomôcť k vytvoreniu pocitu vďačnosti tých mladších k starším, a tým aj k ich snahe pomôcť rodičom či starým rodičom.
Táto vzájomná medzigeneračná pomoc medzi starými rodičmi, deťmi a vnukmi vzájomné vzťahy v rodine len posilní. Zavedenie Systému rodičovských benefitov pre rodičov pracujúcich detí zvýrazní význam rodiny pre štát, pre jeho potreby, zvýrazní význam rodiny ako základného stavebného kameňa každej spoločnosti.
Pomoc starších mladším, pomoc rodičov deťom, sa prejaví aj tak, že napr. pri ochorení dieťaťa pomôže jeho rodičovi práve starý rodič tohto chorého dieťaťa, pretože bude vedieť, že ak sa on bude v čase choroby starať o svojho vnuka, tak rodičia jeho vnuka, t. j. jeho deti, môžu pracovať, dostávať plnú nekrátenú mzdu, a vlastne tak môžu zabezpečovať v plnej výške odmenu pre svojich rodičov, odmenu závisiacu od výšky odvedenej dane, teda odmenu závisiacu od výšky mzdy.
Ak by rodičia ostali pri svojom chorom dieťati, tak by ich plat bol nižší ako obvykle, a teda by bola nižšia aj daň z ich krátenej mzdy, čiže by bola nižšia aj odmena určená pre ich rodičov – pre starých rodičov chorého vnuka – odmena v závislosti na výške dane odvedenej z ich mzdy.
Nový systém vyplácania dvoch finančných benefitov (kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa formou splátok výchovného spolu s odmenou pre rodiča v závislosti od výšky dane zo mzdy dieťaťa) rodičom detí zapojených do pracovného procesu by vlastne určitým spôsobom zviditeľnil snahu detí o vyjadrenie ich vďačnosti voči svojim rodičom.
Deti, ktoré by sa zapojili do pracovného procesu by aj týmto spôsobom vyjadrili vďaku svojim rodičom za ich starostlivosť, ktorú im rodičia venovali počas ich detstva a dospievania.
Systém rodičovských benefitov by bol takým stelesnením príslovia: „Každý chvíľku ťahá pílku“.
Tento systém by aplikoval do praxe spravodlivú skutočnosť, že najprv sú to rodičia, ktorí sa zodpovedne starajú o svoje deti, kým to ich deti potrebujú, a potom zasa už dospelé deti svojím zamestnávaním sa a svojou prácou v prospech ekonomiky rodnej krajiny vracajú – aj formou finančných benefitov – svojim rodičom starostlivosť, ktorú im rodičia venovali počas ich rastu.
Podobne ako aj v rozprávke „O troch grošoch“.
Tento systém finančnej pomoci rodičom formou dvoch finančných príspevkov sa líši od tých doterajších tým, že sa nesústreďuje na pomoc formou nenávratných finančných dotácií rodičom s malými, resp. dospievajúcimi deťmi, ako je to vo všeobecnosti zvyklosťou, ale finančne pomáha starším rodičom či dôchodcom.
Pomáha tým rodičom, ktorí zodpovednou výchovou svojich detí pomohli štátu, tým rodičom, ktorých deti sa zapojili do pracovného procesu.
A práve vízia tejto pomoci, vízia finančnej pomoci rodičovi od štátu za to, že pre jeho ekonomiku pripravil pracovníka, bude tým, čo pomôže zvýšeniu pôrodnosti, čo bude motivovať rodičov mať viac detí. Pretože čím viac detí budú mať rodičia zapojených do pracovného procesu, tým väčšia finančná pomoc – formou prvého a druhého rodičovského benefitu – od štátu pre rodičov, tým lepšie finančné zabezpečenie rodičov v staršom veku.
Tieto peniaze určené rodičom tých detí, ktoré sú zapojené do pracovného procesu, nie sú žiadnymi darovanými peniazmi, peniazmi vo forme nenávratných dotácií. To sú peniaze vyplatené rodičom plne zaslúžene.
Sú to peniaze oprávnene vyplatené rodičom za zodpovednú výchovu detí, za výchovu budúcich pracovníkov ekonomiky, za zabezpečenie existencie a ďaľšej budúcnosti svojej rodnej krajiny.
Každý mladý človek bude mať pred sebou možnosť vybrať si.
Buď si vyberie cestu zamestnávania sa a viac menej užívania si života, ktorý by mu umožňoval jeho finančný príjem, teda sa vydá skôr takou konzumnou cestou, cestou užívania si kým je mladý, a keď sa bude blížiť vyšší vek a staroba, tak nastúpia prirodzené obavy o finančné zabezpečenie v starobe, nastúpia nie najpríjemnejšie myšlienky o tom, ako to asi v tých starších rokoch bude.
Alebo si mladý človek zvolil finančne namáhavejší začiatok svojej rodinnej dráhy, teda v kruhu viacdetnej rodiny, zodpovedne sa bude venovať výchove svojich detí, bude sa snažiť im čo najviac pomáhať počas ich rastu, počas ich dospievania, čo najviac im pomáhať aj s ich vzdelávacím procesom.
Pomáhať tak, aby ich čo najlepšie pripravil do života, aby ich čo najlepšie pripravil na ich vstup do produktívnej časti života, aby im čo najviac pomohol rozvinúť ich schopnosti a talent, a týmto im pomohol v ich ceste pri získaní pracovnej pozície čo najlepšie zohľadňujúcej ich dispozície.
Mladý človek vo funkcii rodiča tomu obetuje veľa svojho času a energie, ale bude vedieť, že svojím úsilím v prospech detí získa nielen dobrý pocit z pomoci tým, ktorí sú mu najdrahší, ale zároveň prispeje k svojej spokojnejšej, finančne zabezpečenej starobe.
Človek, ktorý vidí zmysel svojho života vo viacdetnej rodine, medzi obklopujúcimi deťmi, pre ktorého je takýto život vlastne šťastím, splnením jeho životných túžob, tak takýto človek nebude iste čas, energiu a finančné prostriedky venované výchove svojich detí chápať ako obetu, pre tohto človeka je takýto život darom.
Svoje deti berie ako nekonečný zdroj energie, ktorý mu mnohokrát vracia tú ním vydanú, vydanú v prospech svojich detí.
Mladý človek si bude môcť vybrať.
Buď konzumnejší spôsob života, ale s postupne narastajúcimi obavami o svoj starší vek, o svoju dôchodcovskú budúcnosť, alebo život aj v prospech svojich detí – aj v prospech ich budúcnosti, aj v prospech tých, ktorí sú zmyslom jeho života – život dávajúci zároveň aj pocit spokojnosti ohľadom finančného zabezpečenia svojho budúceho staršieho či dôchodkového veku.
Kecy. Tak rodič môže pracovať, študovať,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty