Založ si blog

D15. 2- Odmena rodičovi v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy jeho dieťaťa – príklady

Obsah predchádzajúceho príspevku: D15.1- Odmena rodiča v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy jeho dieťaťa“.  Okrem kompenzácie nákladov, ktoré rodičia vynaložili v dlhodobom procese výchovy dieťa, by boli rodičia odmeňovaní aj v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa.


—————————————————————————————————-

Tento príspevok je praktickým doplnením predchádzajúceho príspevku „D15.1″ [3] o príklady bližšie objasňujúce problematiku odmeny rodičov v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa.

 

Vysvetlenie pojmov:

„výchovné“ – celková výška nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa do jeho 18. roku, pre Slovensko sa uvažuje s výchovným vo výške 60 000 eur

„splátka výchovného“ –  splátka nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas dlhodobého procesu výchovy dieťaťa, vyplácaná mesačne rodičom dieťaťa zapojeného do pracovného procesu (v uvádzaných príkladoch uvažujeme o splátke výchovného vo výške 100 eur/rodič/mesiac)

 

 

V predchádzajúcich príspevkoch tohto blogu bolo už niekoľkokrát uvedené, za akých nevyhovujúcich, mnohokrát katastrofálnych ekonomických podmienok musia žiť dôchodcovia na Slovensku, a nielen na Slovensku.

A štát, miesto toho, aby im dal svojím prístupom k nim pocítiť vďaku za desiatky rokov práce v rodnej ekonomike, za desiatky rokov odvádzania daní do štátneho rozpočtu, tak štát im dáva jasne pocítiť, aká sú preň – aj z dôvodu vyplácania skôr biednych než priemerných dôchodkov –nepotrebná finančná záťaž.

Veď, z pohľadu štátu, už nie sú ekonomickým prínosom, ale v momente odchodu do dôchodku sa preň stávajú neželanou ekonomickou stratou, ktorú už štát nejako musí až do ich smrti pretrpieť.

 

Ich odchodom do dôchodku štát zrazu zabudol na to, že tí dôchodcovia, tak tí niekedy ťahali túto krajinu.

Tí dôchodcovia niekedy svojimi daňami pomáhali vychovávať a vzdelávať nielen tých, ktorí teraz už pracujú a ktorí sú svojimi odvádzanými daňami zárukou aspoň akého-takého fungovania našej biednej potácajúcej a rozpadajúcej sa ekonomiky, ale aj množstvo tých, ktorí pracujú v zahraničí, ktorí prinášajú zisky cudzím zamestnávateľským ekonomikám.

Cudzím, nie tej, ktorá vynaložila veľa finančných prostriedkov v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, v dlhodobom procese ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.

 

Aj v snahe pomôcť zmeniť k lepšiemu zlú finančnú situáciu dôchodcov či starších rodičov bolo v predchádajúcich príspevkoch vysvetlené, akým spôsobom by sa im dalo finančne pomôcť.

Pomôcť prostredníctvom kompenzácie nákladov, ktoré rodičia vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa, do jeho 18. roku.

 

Podstatou celého riešenia je kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa, a toto, táto kompenzácia nákladov na výchovu dieťaťa, toto vracanie nákladov tým, ktorí ich vynaložili, teda vracanie nákladov rodičom, je ten primárny impulz, ktorý nasledovne reflexívne spôsobí aj zlepšenie situácie v iných problémových oblastiach ekonomiky.

Toto riešenie nielenže zlepší finančnú situáciu tých starších rodičov a dôchodcov, ktorých deti sú zamestnané, pracujú, ale pomôže aj s takými problémami, aké predstavujú nízka pôrodnosť, omladenie populácie, nezamestnanosť problémových, dlhodobonezamestnaných a mladých ľudí, nelegálna práca, možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zlepšenie kvality vzdelávacieho procesu na školách, zvýšenie predaja domácich potravín na domácom trhu a i. 

 

V každej krajine je priemerná výška nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa iná. Závisí od cien v danej krajine, od výšky priemerných miezd a pod.

Na Slovensku tieto priemerné náklady, vynaložené v dlhodobom procese výchovy dieťaťa, do jeho 18. roku, dosahujú hodnotu 60 000 eur [1]. A o vracanie tejto sumy rodičom ide.

Pretože, a to je to najpodstatnejšie:

Vrátenie tých peňazí, ktoré rodičia vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa, nepomôže len rodičom, ale práve vrátenie týchto peňazí rodičom  následne spôsobí podstatné zlepšenie situácie aj v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.

 

Veď ak by to navrhované riešenie splnilo len ten účel, že by sa rodičom vrátili náklady, ktoré investovali do výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku – aj keď by to bola iste šľachetná myšlienka týkajúca sa pomoci starším ľuďom – potom by to bola pre štát ekonomicky samovražedná akcia, ktorá by ho zruinovala. Nebolo by to nič iné, len jeden z množstva populistických návrhov, ktorý by pomohol jednej skupine občanov na úkor všetkých.

Tu však ide o to, že postupné vracanie nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa – vracanie nákladov rodičom zo strany štátu – by prinieslo finančný prínos aj v ďaľších oblastiach ekonomiky, prínos, ktorý by financie vynaložené na kompenzáciu nákladov, ktoré rodičia vynaložili na výchovu dieťaťa, vrátil.

Pomohlo by to zvýšeniu pôrodnosti, omladeniu populácie, zvýšeniu zamestnanosti dlhodobonezamestnaných a problémových osôb, zvýšeniu predaja domácich potravín na domácom trhu a pomohlo by to aj ďaľším oblastiam ekonomiky.

 

Ak bude kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa vhodne aplikovaná do praxe – pretože, tak ako vždy, diabol tkvie v detailoch – tak pomôže naštartovať proces riešenia takých problémov, ako:

nízka pôrodnosť, starnutie populácie, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zlepšenie zdravotného stavu starších ľudí, dlhodobo nezamestnaní  občania, nezamestnanosť problémových občanov a mladých ľudí, nelegálna  práca,  neriadená migrácia, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a odborníkov, nedostatočné zapojenie sa rodičov do výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, nízka kvalita vzdelávacieho procesu, zníženie nákladov zdravotníctva, užívanie návykových látok mladými ľuďmi,  znižovanie uhlíkovej stopy výchovou vo viacdetnej rodine, rast striebornej ekonomiky, oživenie ekonomiky, diskriminácia starších ľudí  pri zamestnávaní sa, nárast predaja domácich potravín na domácom trhu, rast poľnohospodárskej a potravinárskej výroby a zvýšenie potravinovej sebestačnosti, finančné zabezpečenie bezdetných párov v staršom veku a i.

 

Opis všetkých tých vyššie uvedených problémových oblastí ekonomiky, ktorým by kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa pomohla, opis celej problematiky, ktorá je spojená s kompenzáciou nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, bude postupne čo najširšie opísaný.

Je to totiž taká široká problematika, že to nejde opísať na pár stranách. 

A, samozrejme, v priebehu opisu tohto riešenia, teda riešenia neľahkej finančnej situácie starších ľudí, bude riešené aj to najpodstatnejšie, a to je zdroj financovania procesu kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa.

 

V príspevku D14.1 [1] sme uviedli sme, že tieto náklady, teda náklady vynaložené rodičmi počas výchovy dieťaťa, by sa rodičom vracali rodičom mesačne formou splátok, počas 25-ročného kompenzačného obdobia, pričom výška mesačnej splátky pre jedného rodiča by mala hodnotu 100 eur.

 

Ak by každý rodič dostal mesačne 100 eur, teda 1200 eur za rok, tak po 25 rokov vyplácania týchto 100 eurových splátok ako splátok nákladov, ktoré vynaložili rodičia na výchovu, by sa každému rodičovi vrátilo 30 000 eur.

30 000 eur matke a 30 000 eur otcovi.

Spolu je to 30 000 + 30 000 = 60 000 eur, čo je už vyššie spomenutá suma, ktorú vydajú priemerne rodičia na Slovensku na výchovu svojho dieťaťa, do jeho 18. roku.

 

Nutnou podmienkou vracania resp. kompenzácie týchto nákladov rodičom, by bolo, tak ako to je uvedené aj v predchádzajúcich príspevkoch D14 [2] či tiež D14.1 [1], aby dieťa, už ako práceschopný občan, bolo zamestnané, teda aby bolo zapojené do pracovného procesu.

Teda rodičia, ktorých dieťa by pracovalo, by tento mesačný 100 eurový príspevok dostávali na každé pracujúce dieťa.

Avšak rodičom, ktorých dieťa by prestalo pracovať alebo by nepracovalo, by sa tento príspevok prestal vyplávať resp. by sa im nevyplácal.

 

Čiže, to je podstatné, podmienkou vyplácania týchto mesačných splátok, tzv. splátok výchovného, by bolo zapojenie sa dieťaťa do pracovného procesu.

To znamená, že splácanie nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas výchovy dieťa, teda splácanie nákladov vo výške 60 000 eur, by začalo od momentu zapojenia sa dieťaťa do pracovného procesu.

Pokiaľ by dieťa pracovalo, rodičom by sa mesačne vyplácali splátky výchovného vo výške 100 eur. Vyplácali by sa za každé pracujúce dieťa.

Avšak v momente, keby prestalo dieťa pracovať, by sa vyplácanie týchto splátok, splátok výchovného, pozastavilo, a bolo by pozastavené až do doby, kým by dieťa znova nezačalo pracovať.

Podrobnejšie je mechanizmus kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu  dieťaťa objasnený v príspevku D14.1 [1].

 

Samozrejme, tento príspevok vyplácaný štátom, by bol pre všetkých rodičov rovnaký, konštantný.

Teda rodič každého dieťaťa, ktoré by bolo zapojené do pracovného procesu, teda by bolo zamestnané, by dostával mesačne od štátu 100 eur ako splátku nákladov, ktoré vynaložil počas výchovy dieťaťa. Nezávisle od výšky mzdy dieťaťa.

 

V zatiaľ poslednom uverejnenom príspevku tohto blogu – D15.1 [3] –bolo uverejnené, že okrem tohto finančného príspevku od štátu, teda okrem kompenzácie nákladov vynaložených v procese výchovy dieťaťa formou mesačných splátok výchovného, by bol rodič odmeňovaný aj v závislosti od výšky dane, ktorú odvádza zo svojej mzdy jeho dieťa.

Tento príspevok od štátu by už nebol konštantný a závisel by od výšky mzdy dieťaťa. Čím by bola mzda dieťaťa vyššia, tým by sa z tejto mzdy odvádzala vyššia daň, a z tejto dane by rodičovi prináležala určitá percentuálna odmena. Čím by bola suma odvedenej dane zo mzdy dieťaťa vyššia, tým by jeho rodič dostal vyššiu odmenu od štátu.

Teda rodič by dostal odmenu v závislosti od výšky dane, ktorú odviedlo do štátneho rozpočtu jeho dieťa zo svojej mzdy.

 

Základný opis tohto spôsobu odmeňovania rodiča – teda odmena rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa – je uvedený v predchádzajúcom príspevku D15.1 [1], a v tomto príspevku, teda v príspevku D15.2 bude na uvedených príkladoch detailnejšie vysvetlený princíp odmeňovania rodičov v závislosti od výšky dane, ktorú odvedie zo svojej mzdy ich dieťa. 

V tomto príspevku bude – kvôli lepšiemu pochopeniu problematiky odmeňovania rodičov v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa  – ukázaný spôsob výpočtu výšky odmeny pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa.

Čím bude tá daň odvedená zo mzdy dieťaťa vyššia, tým, pochopiteľne, bude vyššia aj odmena pre rodiča.

 

 

 

Príklad č. 1

Nech dieťa už ako práceschopný občan zapojený do pracovného procesu, teda ako pracovník zarobí mzdu vo výške 2860 eur, a nech z nej odvedie daň zo mzdy vo výške 429 eur.

Rozložme si túto mzdu na celé tisícky a na zvyšok, menší než tisíc . Čiže mzdu 2860 eur by sme si rozložili na:

2860 eur = 1000 eur (prvá tisícka mzdy)  + 1000 eur (druhá tisícka mzdy) + 860 eur (zvyšok mzdy – tretia neúplna tisícka mzdy) = 2 x 1000 eur + 860 eur

 

Daň zo mzdy vo výške 429 eur  si lineárne prepočítajme vzhľadom na celú mzdu tak, aby sme vedeli, aká časť z tejto celkovej dane 429 eur pripadne na každých 1000 eur mzdy, a aká časť  z nej pripadne na zvyšok mzdy, t. j. na tých 860 eur.

Ak teda na mzdu vo výške 2860 eur pripadá daň zo mzdy vo výške 429 eur, tak potom úmerne tomu, na čiastku 1000 eur zo mzdy pripadá z celkovej dane 429 eur čiastka:

(429 : 2860) x 1000 = 150 eur

 

Na zvyšok mzdy vo výške 860 eur pripadá daň:

(429 : 2860) x 860 = 129 eur

 

Mzde 2860 eur, ktorú zapíšeme ako:

2860 eur = 1000 eur (150 eur dane) + 1000 eur (150 eur dane) + 860 eur (129 eur dane)  zodpovedá nasledovné rozloženie dane pripadajúce na jednotlivé tisícky mzdy:

429 eur = 150 eur + 150 eur + 129 eur = 2 x 150 eur + 129 eur

 

Nech systém odmeňovania rodiča, v závislosti od výšky odvedenej dane zo mzdy  jeho dieťaťa, je nastavený tak, že z dane pripadajúcej na prvú tisícku mzdy dieťaťa dostanú obaja  rodičia spolu ako odmenu 5 %, z dane pripadajúcej na druhú tisícku mzdy dieťaťa dostanú rodičia 15 %, z dane pripadajúcej na tretiu tisícku mzdy dieťaťa dostanú rodičia 30 %, z dane pripadajúcej na štvrtú tisícku mzdy dostanú rodičia 40 %, a z piatej tisícky mzdy dostanú rodičia  50 % z dane pripadajúcej na 1 000 eur mzdy.

Keďže drvivá väčšina miezd v novopristúpených členských krajinách EU  sa pohybuje pod hranicou 2000 eur,  o vyšších mzdových úrovniach nad 5000 eur nebudeme uvažovať.

 

Treba si uvedomiť, že tých 50 % z dane prislúchajúcej na piatu tisícku mzdy sa týka len tej piatej tisícky mzdy – to znamená len tej časti mzdy, ktorá leží medzi hodnotami 4000 eur  a 5000 eur, napr. pri výške mzdy 4762 eur, by sa odmena rodičov vo výške 50 % dane, pripadajúcej na piatu tisícku mzdy, týkala len 50 % dane  pripadajúcej na hodnotu:

4762 – 4000 = 762 eur

a nie 50 % dane z celej mzdy vo výške 4762 eur. Poďme radšej ďalej, lepšie objasnenie a pochopenie danej problematiky vyplynie z ďaľšieho textu.

 

Tá piata tisícka mzdy sa týka len miezd vyšších ako 4000 eur. Väčšina ľudí však o takejto výške mzdy môže len snívať.

Štát nepríde o 50 % z celej dane pripadajúcej na celú mzdu 4762 eur, on príde len o tých 50 %  z dane pripadajúcej na časť mzdy nad 4000 eur, t. j. štát príde o 50 % z dane pripadajúcej na zvyšok mzdy vo výške 762 eur.

A ako už bolo povedané, veľkosť miezd drvivej väčšiny obyvateľstva v našich novopristúpených členských štátoch EU sa pohybuje pod hranicou 2000 eur. Mzdy od troch či štyroch tisíc hore sú len občasnými zábleskami v tme.

 

Vráťme sa k nášmu príkladu, v ktorom sa zo mzdy 2860 eur odvedie daň vo výške 429 eur.

Teda z prvej tisícky mzdy dieťaťa by rodičia spolu dostali odmenu 5 % z dane pripadajúcej na  1000 eur mzdy, t. j. 5 % zo sumy 150 eur, čiže rodičia dostanú:

(150 : 100) x 5% = 7,5 eur pre oboch rodičov, čiže pre jedného rodiča by to bolo:

7,5 : 2 = 3,75 eur odmeny pre jedného rodiča

 

Z druhej tisícky mzdy dieťaťa by rodičia dostali odmenu 15 % z dane prislúchajúcej na 1000 eur mzdy, t. j. 15 % zo sumy 150 eur, čiže:

(150 : 100) x 15 % = 22,50 eur pre oboch rodičov, teda  11,25 eur odmeny pre jedného rodiča

 

Z toho zvyšku mzdy, ktorý predstavuje čiastku menšiu než 1000 eur, teda z tých 860 eur, by rodičia dostali odmenu 30 % z dane prislúchajúcej na tretiu tisícku mzdy.

Tretia tisícka však už nie je celá, je z nej len zvyšok 860 eur, a na tento zvyšok mzdy pripadá – už vyššie vypočítaná – daň 129 eur.

A z tejto dane ide rodičom 30 %. Čiže 30 % zo 129 eur je:

(129 : 100) x 30 % = 38,70 eur pre oboch rodičov, čiže 19,35 eur odmeny pre  jedného rodiča.

 

To znamená, že rodič by v prípade, ak jeho dieťa zo svojej mzdy vo výške 2860 eur odvedie daň vo výške 429 eur, dostane celkovú odmenu vo výške súčtu odmien pripadajúcich na jednotlivé tisícky mzdy, t. j.:

3,75 eur (odmena z dane pripadajúcej na prvú tisícku mzdy dieťaťa) + 11,25 eur (odmena z dane pripadajúca na druhú tisícku mzdy dieťaťa) + 19,35 eur(odmena z dane pripadajúcej na tretiu neúplnú tisícku mzdy, teda odmena z dane pripadajúcu na zvyšok mzdy vo výške 860 eur), čo je vlastne spolu odmena:

3,75 eur +11,25 eur +19,35 eur = 34,35 eur.

Takúto odmenu – odvodenú z výšky dane zo mzdy dieťaťa –  by dostal rodič dieťaťa, ktoré by zo svojej mzdy vo výške 2860 eur odviedlo daň vo výške 429 eur.

 

Zatiaľ čo z prvej tisícky mzdy dieťaťa je odmena malá (5 % = 3,75 eur), pri druhej tisícke je už nárast odmeny rodiča značnejší  (15 % = 11,25 eur) a zvyšuje sa ďalej tak, že  zo zvyšku 860 eur, patriacim do tretej tisícky mzdy, je ten nárast odmeny relatívne aj absolútne najväčší (30 % = 19,35 eur).

Toto nelineárne zvyšovanie odmeny rodiča za druhú, resp. tretiu tisícku mzdy dieťaťa, je tak vlastne dôležitým motivačným činiteľom pre dieťa, vedúcim k jeho snahe o dosiahnutie čo najväčšej hodnoty  mzdy nielen kvôli vlastným finančným požiadavkám, ale aj kvôli tomu, že bude vedieť, že čím väčšiu mzdu dostane, tým väčšia odmena z vyššej tisícky tejto mzdy bude náležať jeho rodičovi, t. j. tým väčšiu odmenu z vyššej tisícky tejto mzdy dostane jeho rodič.

 

Celkový príjem rodiča v našom, vyššie uvedenom príklade,  bude teda tvorený splátkou výchovného vo výške 100 eur/mesačne spolu s odmenou rodiča úmernej výške dane zo mzdy dieťaťa, t. j. odmenou vo výške 34,35 eur.

Teda rodič za svoje pracujúce dieťa dostane celkovú odmenu vo výške:

100 + 34,35 = 134,35 eur

A pre dvojicu rodičov, ktoré toto dieťa vychovali, to znamená spoločný mesačný príjem vo výške:

134,35 x 2 = 268,70 eur. Čo predstavuje relatívne celkom dobré mesačné finančné prilepšenie si dvojice rodičov.

 

Pozn.:

Odmena rodiča sa v skutočnosti vypočítava z výšky dane odvedenej  zo mzdy dieťaťa. Výška mzdy slúži len ako pomocný údaj na vypočítanie odmeny pre rodiča.

Rodič  dostáva od štátu odmenu v závislosti od výšky dane, ktorú odvedie jeho dieťa zo svojej mzdy do štátneho rozpočtu, pretože práve táto daň zo mzdy dieťaťa je skutočným ziskom štátu – týmto ziskom nie je  mzda dieťaťa –  a práve z tohto dôvodu je odmena rodiča vypočítavaná z dane odvedenej  zo mzdy dieťaťa, a nie zo mzdy dieťaťa.

 

Takéto nastavenie podmienok – na tvorbu odmeny pre rodičov v závislosti  od výšky dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa  – nie je  žiadnym  ohrozením daňovej politiky štátu, naopak je to obrovskou motiváciou pre ľudí, pre deti rodičov, aby sa snažili dosiahnuť čo najvyššiu mzdu.

Pretože budú vedieť, že čím viac budú zarábať, tým viac nielenže budú môcť pomôcť sebe a svojim deťom, teda svojej rodine, ale aj svojim rodičom.

Pretože čím väčšia bude ich mzda, a čím väčšia bude teda aj daň z tejto mzdy, tým väčšiu odmenu dostanú ich rodičia.

 

Tá odmena pre rodičov prinesie ich deťom pocit zadosťučinenia z toho, že takouto formou môžu aspoň čiastočne vrátiť svojim rodičom pomoc, ktorú im oni poskytli počas ich rastu, počas ich výchovy a vzdelávacieho procesu, ktorú im rodičia poskytli v snahe čo najlepšie ich pripraviť do budúcnosti.

A zároveň to bude aj motiváciou pre rodičov, dať deťom čo najlepšie vzdelanie, pri využití ich schopností a talentu, a takto im umožniť čo najlepšie sa zaradiť do pracovného procesu, pričom k tomuto „najlepšiemu zaradeniu sa do pracovného procesu“ patrí samozrejme  aj dobré  finančné ohodnotenie.

Je prirodzené, že rodičia sa snažia dať svojim deťom  maximum,  nehľadiac na to, čo za to dostanú.

 

A táto nová možnosť zlepšenia finančných príjmov rodičov, formou ich odmeny v závislosti od výšky dane zo mzdy  ich zamestnaného dieťaťa, neprináša rodičom len zadosťučinenie vo forme  príjemného pocitu z toho, čo dieťa dosiahlo, aké perspektívne a zmysluplné pracovné zaradenie získalo, ale zapojením sa do pracovného procesu sa dieťa aspoň čiastočne revanžuje svojim rodičom za ich starostlivosť,  energiu, čas, a samozrejme aj financie vynaložené pri jeho výchove, čím značne vylepšuje ich finančné možnosti.

A treba tiež povedať, že pre štát je len výhodné, ak  rodičia budú mať záujem na čo  najlepšom finančnom ohodnotení ich dieťaťa, pri jeho zapojení sa do pracovného procesu.

Pretože  štát, tak ako aj rodičia dieťaťa, dobre vie, že kvalitné finančné ohodnotenie dieťaťa je silne spojené s dosiahnutou úrovňou vzdelania, a teda je spojené aj s kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorý dieťa absolvovalo.

Čiže rodičom bude záležať na tom, aby tá kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa bola čo najlepšia.

 

Rodičia v záujme svojho dieťaťa vytvoria spoločenský tlak na dosiahnutie čo najvyššej kvality vyučovacieho procesu. A na tom istom predsa záleží aj štátu.

Štát vie, že od kvality výchovno-vzdelávacieho procesu bude záležať aj  pracovné zaradenie sa dieťaťa, a aj jeho finančné ohodnotenie v zamestnaní.

A predsa čím lepšie finančné ohodnotenie vo forme mzdy, tým sú odvádzané vyššie dane zo mzdy. Čo je v jednoznačnom záujme každého štátu.

A zároveň vyššia mzda občana je pre štát určitým signálom toho, že ten občan vykonáva nejakú profesiu s vysokou pridanou hodnotou, t. j. vykonáva vysokokvalifikovanú profesiu, ktorá je  pre každý štát zárukou úspešného ekonomického rozvoja.

 

Každý štát vie, že rast ekonomiky je podmienený práve prácou čo najväčšieho množstva vysokokvalifikovaných občanov, čo najväčšieho množstva odborníkov zo všetkých oblastí ekonomiky.

Ich práca prináša štátu najväčší úžitok, úžitok nielen formou financií. Títo odborníci  sú nosným pilierom výskumu a vývoja v každej krajine.

A výskum a vývoj sú zasa nosným pilierom rozvoja každého druhu priemyslu, každej oblasti ekonomiky.

 

Moderný a rozvinutý priemysel robí z každej krajiny silný štát, štát so silnou ekonomikou.

Moderný, rozvinutý a diverzifikovaný priemysel je zárukou výroby žiadaných produktov, ako aj zárukou vytvorenia množstva pracovných miest, ktoré zasa generujú tak potrebné dane pre štátny rozpočet.

Odmena rodičom za výšku dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa prináša vlastne štátu výborného spojenca v osobe rodiča dieťaťa, spojenca, ktorému tak isto, ako aj štátu, veľmi záleží na kvalite vyučovacieho procesu. Tento ich spoločný cieľ – čo najväčšia kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu – bude tým, čo bude zároveň účinným tlakom na skvalitňovanie vzdelávania na všetkých stupňoch škôl.

 

V prípade, že by tento motivačný činiteľ  – odmena pre rodiča, ktorej výška je závislá od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – neexistoval, tak by veľa rodičov rezignovalo zo snahy o kvalitný vyučovací proces svojho dieťaťa, pretože by v tom nevideli nejaký veľký význam.

Rodičia by vedeli, že úplne stačí, aby ich dieťa bolo zamestnané. A či ich dieťa bude mať mzdu 865 eur, alebo 4865 eur, tak to nemá žiadny vplyv na ich finančný príjem. Za svoje dieťa by dostávali len mesačnú splátku výchovného vo výške 100 eur /rodič ako formu kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa.

Čiže vlastne pravidlo – o odmene rodiča v závislosti od výšky dane zo mzdy jeho dieťaťa – pozitívne vplýva na množstvo požadovaných vysokokvalifikovaných pracovníkov v ekonomike rodného štátu, čo je vlastne pre každý  štát, pre jeho hospodársky rast, viac ako dobrý signál.

 

Ako sme už skôr uviedli, zatiaľ čo z dane pripadajúcej na prvú tisícku mzdy zamestnaného dieťaťa dostanú jeho  rodičia 5 %, tak napr. z dane pripadajúcej na tretiu tisícku mzdy dieťaťa už dostanú jeho rodičia 30 %.

Z vyššej tisícky mzdy dieťaťa pôjde teda jeho rodičom viac percent z dane pripadajúcej na túto tisícku, než z tej nižšej tisícky.

Tento systém odmeňovania rodiča v závislosti od výšky dane zo mzdy jeho dieťaťa je motivujúci tak pre dieťa, ako je motivujúci aj pre rodiča v roli  vychovávajúceho, ktorý vie, že čím kvalitnejšie bude dieťa vzdelané, tým bude väčšia pravdepodobnosť získania finančne dobre ohodnoteného pracovného miesta, a teda tým bude aj väčšia pravdepodobnosť rodiča na získanie väčšej odmeny za výšku dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa.

 

 

Príklad č. 2

Akú odmenu by dostali rodičia, ak by ich dieťa zo svojej mzdy vo výške 1360 eur odviedlo daň zo mzdy vo výške 204 eur?

 

Rozložme daň zo mzdy  lineárne na celú mzdu, to znamená, že ak na celú mzdu 1360 eur pripadá daň 204 eur, no tak potom na čiastku 1000 eur, t. j. na prvú tisícku mzdy bude pripadať daň:

(204 : 1360) x 1000 = 150 eur

A na ten zvyšok mzdy, t. j. na sumu:

1360 – 1000 = 360 eur, bude pripadať zvyšok z celkovej dane 204 eur, t. j. suma:

204 – 150 = 54 eur, resp.kvôli skúške správnosti:

(204 : 1360) x 360 = 54 eur

 

Čiže sme určili, aká časť dane pripadá na každých celých 1000 eur z celkovej mzdy, a aká časť dane pripadá na ten zvyšok mzdy vo výške 360 eur – na tú neúplnú tisícku mzdy.

Určili sme to lineárnym rozložením dane na celkovú mzdu.

Čiže 1360 eur = 1 x1000 eur + 360 eur, t. j. jedna celá tisícka a jedna neúplná tisícka (360 eur – zvyšok mzdy).

 

Z celkovej dane vo výške 204 eur pripadá na prvú celú tisícku suma 150 eur a na ten zvyšok mzdy, t. j. na tých:

1360 – 1000 = 360 eur, pripadá ten zvyšok dane, t. j. 54 eur

 

Spolu nám tieto čiastkové dane dávajú výslednú odvedenú daň z 1360 eur, t. j.:

150 + 54 = 204 eur

 

Z podmienok pre výpočet odmeny pre rodičov, v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa, vyplýva, že rodičia by z dane pripadajúcej na prvú tisícku mzdy dieťaťa dostali 5 % (viď príklad č. 1).

Daň, pripadajúca na prvú tisícku mzdy dieťaťa je v tomto prípade 150 eur.

Ak by z tejto dane pripadlo rodičom 5%, tak by z tých 150 eur dostali odmenu vo výške:

(150 : 100) x 5 % = 7,5 eur. To by bola odmena pre oboch rodičov, čiže pre jedného rodiča by bola odmena:

7,5 eur : 2 =3,75 eur

 

Druhá neúplná tisícka – mzdy dieťaťa vo výške 1360 eur – je tvorená zvyškom mzdy vo výške:

1360 – 1000 = 360 eur

A z podmienok pre výpočet odmeny rodičov, v závislosti od výšky dane zo mzdy dieťaťa, vyplýva, že z dane pripadajúcej na druhú tisícku mzdy patrí rodičom 15 % (viď príklad č. 1).

Vyššie bolo uvedené, že na ten zvyšok mzdy vo výške 360 eur pripadne daň vo výške 54 eur.

 

No a odmena pre rodičov z tejto časti dane vo výške 54 eur je vlastne odmena vzťahujúca sa na druhú neúplnú tisícku mzdy – 360 eur – a z tejto druhej neúplnej tisícky dostane rodič 15 % z dane, ktorá pripadá na týchto 360 eur.

Keďže daň pripadajúca na týchto 360 eur mzdy má hodnotu  54 eur, potom 15 % z tejto sumy, teda zo sumy 54 eur bude:

(54 : 100) x 15 % = 8,1 eur.  Na jedného rodiča tak pripadá odmena:

8,1 eur : 2 = 4,05 eur

 

Čiže celková odmena rodiča, pripadajúca na mzdu dieťaťa vo výške 1360 eur, s daňou vo výške 204 eur, bude mať hodnotu:

3,75 eur (odmena z dane z prvej tisícky mzdy) + 4,05 eur (odmena zo zvyšku dane pripadajúcej na zvyšných 360 eur mzdy ) = 7,8 eur

 

Čiže zatiaľ čo z prvých 1000 eur mzdy dieťaťa dostane jeden rodič odmenu 3,75 eur,

tak zo zostávajúcich 360 eur už dostane každý rodič odmenu 4,05 eur.

Ak to prirátame k splátke výchovného, tak rodič dostane na konci mesiaca odmenu, ktorá zahrňuje  splátku výchovného vo výške 100 eur, spolu s odmenou za odvedenú daň zo mzdy dieťaťa, odmenou vo výške 7,8 eur.

 

Teda rodič dostane mesačne za svojho pracujúceho potomka odmenu od štátu vo výške:

100 eur (splátka výchovného) + 7,8 (odmena za odvedenú daň) = 107,8 eur.

 

Vyššie uvedené hodnoty dosadených údajov slúžia len na lepšie objasnenie princípu odmeňovania rodiča, v žiadnom prípade to nie sú nejaké smerodajné  hodnoty.

Tieto hodnoty slúžia výlučne k pochopeniu princípu tejto metódy odmeňovania rodiča, v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho zamestnaného dieťaťa.

 

 

Príklad č. 3

A teraz si preberme situáciu,  keď zamestnané dieťa bude poberať mzdu vo výške napr. 4860 eur, a nech daň z tejto mzdy  je  729 eur.

Takáto vysoká mzda je v ekonomikách našich novopristúpených členských štátov EU zriedkavosťou, ale preberme si túto situáciu kvôli tomu, aby sme ukázali rodičom, aká časť  dane, ktorú by zo svojej mzdy odviedlo do štátneho rozpočtu ich zamestnané dieťa, by im náležala.

Náležala by im, ako ich odmena – úmerná výške mzdy zamestnaného dieťaťa, teda úmerná výške dane z tejto mzdy – za výchovu dieťaťa, za ich pomoc pri príprave dieťaťa na pracovný proces, za výchovu budúceho pracovníka ekonomiky rodnej krajiny.

 

Pre rodičov to bude motivácia v tom smere, že uvidia, ako sa môže ich snaha o zabezpečenie čo najkvalitnejšieho procesu  vzdelávania pre svoje deti  premeniť na ich relatívne atraktívnu odmenu, ako výrazu vďaky štátu za ich pomoc pri výchove a príprave vysokokvalifikovaného pracovníka.

Pre dieťa je to zasa možnosť spoznať, ako môže svojou dobre ohodnotenou prácou prispieť k zlepšeniu finančnej situácie rodičov, a takto sa im vlastne odvďačiť za ich starostlivosť počas detstva a dospievania, za ich pomoc počas dlhodobej prípravy svojho dieťaťa na vykonávanie budúceho zamestnania.

Je to možnosť ukázať mladému človekovi, ako tým, že bude na sebe pracovať, že sa bude snažiť o čo najefektívnejšie vzdelávanie a o čo najlepšie využitie výchovno-vzdelávacieho  procesu v svoj prospech, tak ako týmto v budúcnosti pomôže nielen sebe a svojim deťom, svojej rodine, ale ako sa môže v budúcnosti prostredníctvom  napĺňajúceho a finančne dobre ohodnoteného zamestnania odvďačiť  svojim rodičom za ich čas, trpezlivosť, námahu a samozrejme aj za finančné prostriedky, ktoré v jeho prospech obetovali pri jeho raste, pri jeho výchove.

Zároveň to prispeje k vzniku tlaku, k vzniku požiadavky spoločnosti na rast počtu dobre platených pracovných pozícií, z čoho budú okrem dieťaťa profitovať tak jeho rodičia, ako aj, samozrejme, štátny rozpočet.

 

Čiže ak túto daň vo výške 729 eur, pripadajúcu na mzdu vo výške 4860 eur, rozložíme lineárne na celú mzdu,  tak dostaneme, že na 1000 eur  mzdy pripadne daň:

(729 : 4860) x 1000 = 150 eur

Na ten zvyšok mzdy, t. j. na tú neúplnú tisícovku, čiže na tých zvyšných 860 eur mzdy, by pripadala daň:

(729 : 4860) x 860 = 129 eur

 

mzda:                          4860= 1000 + 1000 + 1000 + 1000 +860

daň zo mzdy :             729 =  150 +   150 +   150  +  150  + 129

 

Mzdu vo výške 4860 eur si môžeme teda rozložiť na:

4860 eur = 1000 eur (prvá tisícovka mzdy) + 1000 eur (druhá tisícovka mzdy) + 1000 eur (tretia tisícovka mzdy) + 1000 eur (štvrtá tisícovka mzdy) + 860 eur (piata, neúplná tisícovka mzdy – zvyšok mzdy).

Daň vo výške 729 eur vzhľadom na celkovú mzdu 4860 eur môžeme zasa lineárne rozdeliť na:

729 eur = 150 eur (daň z prvej tisícky mzdy) + 150 eur (daň z druhej tisícky mzdy) + 150 eur (daň z tretej tisícky mzdy) + 150 eur (daň zo štvrtej tisícky mzdy) + 129 eur (daň z piatej neúplnej tisícky mzdy resp. zo zvyšku mzdy, teda daň z 860 eur)

 

Podľa už skôr zvoleného systému odmeňovania rodiča, v závislosti od výšky dane zo mzdy dieťaťa, ako aj od výšky  mzdy (viď príklad č. 1) by rodičia z dane pripadajúcej na prvú tisícku mzdy dieťaťa  dostali odmenu 5 %, t. j. 5 % zo sumy 150 eur, čiže by dostali:

(150 : 100) x 5 % = 7,5 eur pre oboch rodičov,  teda 3,75 eur odmeny pre jedného rodiča.

 

Z dane pripadajúcej na druhú tisícku mzdy dieťaťa by rodičia dostali odmenu 15 %, t. j. 15 % zo sumy 150 eur, teda by rodičia dostali:

(150 : 100) x 15 % = 22,50 eur pre oboch rodičov, čiže 11,25 eur odmeny pre jedného rodiča.

 

Z dane pripadajúcej na tretiu tisícku mzdy by rodičia dostali odmenu 30 %, t. j. 30 % zo sumy 150 eur, teda:

(150 : 100) x 30 % = 45 eur pre oboch rodičov, čiže 22,5 eur odmeny pre jedného rodiča.

 

Z dane pripadajúcej na štvrtú tisícku mzdy dieťaťa by rodičia dostali odmenu 40 %, teda  40 % zo sumy 150 eur, t. j.:

(150 : 100) x 40 % = 60 eur pre oboch rodičov, čiže 30 eur odmeny pre jedného rodiča.

 

Z dane pripadajúcej na tú piatu neúplnu tisícku mzdy, ktorá je tvorená časťou mzdy nad hodnotou 4000 eur, teda z dane pripadajúcej na tých 860 eur, by rodičia dostali odmenu vo výške 50 % z dane pripadajúcej na piatu neúplnu tisícku mzdy, teda 50 % z dane pripadajúcej na ten zvyšok 860  eur mzdy,  čiže 50 % zo sumy 129 eur,  t. j.:

(129 : 100) x 50 % = 64,50 eur pre oboch rodičov, čiže 32,25 eur odmeny pre jedného rodiča.

 

To znamená, že rodič by z dane svojho dieťaťa vo výške 729 eur, odvedenej z jeho mzdy  vo výške 4860 eur,  dostal odmenu vo výške súčtu odmien pripadajúcich na jednotlivé tisícky tejto mzdy, t. j. rodič by dostal odmenu:

3,75 eur (odmena z dane pripadajúcej na prvú tisícku mzdy dieťaťa) + 11,25 eur (odmena z dane pripadajúcej na druhú tisícku mzdy dieťaťa) + 22,5  eur (odmena z dane pripadajúcej na tretiu tisícku mzdy dieťaťa) + 30 eur (odmena z dane pripadajúcej na štvrtú tisícku mzdy dieťaťa) + 32,25 eur(odmena z dane pripadajúcej na zvyšok mzdy, t. j. pripadajúcej na 860 eur)=  3,75 +11,25 +22,5 +30 +32,25 = 99,75 eur.

Takúto odmenu za odvedenú daň zo mzdy by dostal rodič v prípade, ak by jeho dieťa zo mzdy vo výške 4860 eur odviedlo daň vo výške  729 eur.

 

Teraz k tomu prirátajme splátku výchovného vo výške 100 eur/mesačne/rodič  a dostaneme, že rodič môže pri takejto mzde dieťaťa dostávať mesačne od štátu odmenu vo výške:

100 eur + 99,75 eur = 199,75 eur

 

A predstavte si, že by ste mali nie jedno, ale dve, tri či dokonca štyri takto zarábajúce deti.

V tom prípade budete môcť váš skromný starobný dôchodok poskytovaný štátom používať už len ako sprepitné v najexkluzívnejších reštauráciach a hoteloch celého sveta.

 

 

V  bežnom živote je však skôr pravdepodobnejšie, že výška mzdy vášho dieťaťa bude kolísať okolo 1000 eur plus mínus, než okolo troj-, štvor- či viactisícových hodnôt.

Ale prečo neukázať, k čomu by došlo z hľadiska finančnej situácie rodiča, ak by  jeho dieťa dostávalo relatívne vyššiu mzdu.

Prečo nedať ľuďom nádej na to, že existuje určitá pravdepodobnosť toho, že aj ich dieťa môže lepšie zarábať, a následne sa to prejaví aj na ich príjme, na príjme rodičov dieťaťa.

 

A práve rodičia môžu tú pravdepodobnosť existencie vyššej mzdy svojho dieťaťa v budúcnosti zvýšiť  svojou aktívnou účasťou vo výchovno-vzdelávacom procese dieťaťa.

Pomocou svojmu dieťaťu v učení, pri pomoci s financovaním jeho štúdií, rodičia majú celú škálu možností dovoľujúcich im pomôcť svojmu dieťaťu pri jeho vzdelávaní sa.

Rodičia budú vedieť, že aj oni sú tými, ktorí držia v svojich rukách nielen finančnú budúcnosť svojho dieťaťa, ale aj svoju finančnú budúcnosť symbolizovanú práve tou odmenou, ktorú im bude štát vyplácať v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.

A tá pravdepodobnosť  dobrého zárobku dieťaťa v budúcnosti je oveľa, oveľa vyššia, než pravdepodobnosť, že vyhráme v Lotto či Športke, alebo v Eurojackpote.

 

Predsa toľko ľudí podáva tikety. Napriek veľmi maličkej, či skôr zanedbateľnej nádeje na výhru, napriek strašne malej pravdepodobnosti.

Podávajú ten tiket, pretože veria.  Veria, že raz vyhrajú.  Majú nádej, malú, malilinkú, ale majú.

Tá nádej je niečo, čo nás každý týždeň vedie k podaniu nového a nového tiketu. A to nám uľahčuje život v tej častokrát ťažkej realite.

Máme niečo, o čom môžeme snívať, niečo, čo nám dovoľuje robiť si plány do budúcnosti. Do tej budúcnosti, na ktorú sa tešíme, a tieto myšlienky plné nádeje a viery nám skrášľujú tú  našu veselosmutnú alebo radšej smutnoveselú prítomnosť.

 

Je to niečo, čo nás drží v predstavách o lepšej budúcnosti. V predstavách o lepšej budúcnosti nás, lepšej budúcnosti našich detí, našich rodín, v predstavách o niečom peknom, čo ešte len príde.

Je to niečo, čo nám dáva víziu, čo nám dáva vieru.

A viera v lepšiu budúcnosť je krásnym darom, je nádejou, je  niečím, čo dáva každému z nás silu v ťažkých chvíľach. Silu ísť ďalej, silu vysporiadať sa s častokrát tvrdou, veľmi ťažkou realitou.

 

Viera nás sprevádza po celý život, už od malého dieťaťa –  ktoré verí v tie nádherné detské ideály, ktoré stále plánuje čím bude až vyrastie, a stále po niečom túži … tak ako aj my dospelí – až po starého človeka, pre ktorého je viera jedinou nádejou v jeho samote  či nevyliečiteľne chorého, ktorému viera dáva nádej na vyliečenie.

Viera nám  dáva silu v smútku za niekým, kto už navždy odišiel, dáva nám nádej, keď nevieme nič o svojom blízkom, a v duchu prosíme či už Boha, osud alebo strážnych anjelov, aby sa mu nič nestalo, viera dáva nádej, keď vám lekár o vašom blízkom povie, že on už zrobil všetko, a teraz už zostáva len dúfať, viera uzdravuje  a spája ľudí,  prenáša hory a zdoláva najväčšie prekážky.

Viera dokáže zázraky. Nedajme si ju zobrať.  Ona je tým, čo dáva nášmu životu zmysel, čo nám pomáha a dáva silu ísť dopredu aj v tých najťažších chvíľach nášho života.

Ak ju sami neodhodíme, ak ju neodvrhneme, tak ako verný spoločník nás bude sprevádzať až do samého konca.

 

Ak dieťa nebude pracovať alebo bude pracovať nelegálne, načierno, jeho rodič nedostane ani splátku výchovného, a ani odmenu v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa.

Samotná výška odmeny rodiča v závislosti na veľkosti dane zo mzdy dieťaťa  je faktorom, ktorý tiež pôsobí proti nelegálnej práci, proti javu nepriznávania celej mzdy, ale priznania len jej časti.

Pretože vyplácaním časti mzdy dieťaťu na ruku, v hotovosti, dochádza k zníženiu odmeny rodiča v závislosti od výšky dane zo mzdy dieťaťa, teda v závislosti od výšky mzdy.

 

 

Zoberte si klasický príklad toho, keď niekto dostane oficiálne len časť mzdy a jeho zamestnávateľ mu zvyšok mzdy vyplatí priamo na ruku, teda v hotovosti. Zamestnávateľ tak ušetrí tým, že odvedie za tohto zamestnanca nižšie odvody.

A zamestnanec, naopak, stratí tým, že dostane len časť mzdy oficiálne, a tú druhú  jej časť už neoficiálne, teda v hotovosti, na ruku –  teda sú zaňho odvedené nižšie odvody – čo sa negatívne premietne do výšky jeho budúceho dôchodku.

 

Avšak boj proti nelegálnej práci – teda aj proti vyplácaniu časti mzdy načierno – argumentáciou, že osoba, ktorá pristúpi na takýto spôsob vyrovnávania sa za prácu, si takýmto správaním spôsobuje do budúcnosti nižší dôchodok, je tým menej účinnejší, čím mladšia je osoba, ktorá na takýto spôsob vyrovnávania sa za odvedenú prácu pristúpila.

Totiž presvedčiť 30-ročného mladého človeka o tom, že mal by odmietnuť takéto „čierne“ vyrovnávanie sa za odvedenú prácu, keď len časť mzdy dostane oficiálnou cestou, a druhú časť na ruku, má vo väčšine prípadov taký istý význam ako aj stierač na ponorke.

Pre mladého človeka vo veku 30 rokov je totiž dôchodkový vek aj s jeho dôchodkom niečo, čo je ešte niekde v nekonečne, čo sa mu zdá, že nastúpi až za nepredstaviteľne veľa rokov, skrátka, je to preňho niečo, nad čím nemá zmyslu uvažovať a zaťažovať sa tým, pretože to je v ďalekom nedohľadne.

Jednoducho, argument o nízkom dôchodku v budúcnosti nemá u mladého pracujúceho človeka žiadnu odozvu. Pretože dôchodkový vek, tak to je z hľadiska mladého človeka udalosť, ktorá nastane niekedy v nekonečne vzdialenej budúcnosti, ktorú nemá význam zatiaľ absolútne riešiť.

 

Avšak ak mladý človek bude vedieť, že od toho, koľko oficiálne zarobí, teda od toho, akú mzdu prizná a teda akú daň odvedie do štátneho rozpočtu, tak od toho bude závisieť okamžitý finančný príspevok pre jeho rodiča vo forme odmeny v závislosti od výšky dane, ktorá sa odvedie zo mzdy jeho dieťaťa, tak mladý človek bude oveľa viac motivovanejší odvádzať čo najväčšiu daň, teda bude oveľa viac motivovaný priznávať čo najvyššiu výšku mzdy.

Čím väčšiu časť mzdy totiž prizná, tým bude z nej síce vyššia daň a aj odvod na dôchodkové poistenie – ktoré sa premietne do výšky jeho, zatiaľ preňho ešte v ďalekej budúcnosti aktuálneho dôchodku – ale tým väčšia odmena z odvedenej dane sa črtá aj pre jeho rodiča.

Pri existencii odmeny pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa bude dieťa oveľa viac motivované pracovať plne legálne, než v súčasnosti, keď veľa mladých ľudí pracuje len za minimálnu mzdu a jej zvyšok si nechá vyplatiť v hotovosti.

Práve tá okamžitá odmena pre rodiča za výšku dane odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa – dane, ktorá je závislá od výšky priznanej mzdy – bude tým, čo bude dieťa motivovať k priznávaniu plnej mzdy oveľa viac, než je tomu v súčasnosti.

 

 

Prečo ľuďom neukázať, že závisí od nás samých, ako sa budeme mať, ako sa môžeme mať. Že to závisí od každého z nás.

Treba im ukázať, že existuje možnosť zlepšiť si svoj finančný príjem na staré kolená. Že taká možnosť existuje, a nie je to pritom žiadna fantázia, je to reálne uskutočniteľné. Uskutočniteľné napr. aj čo najväčšou pomocou svojmu dieťaťu v jeho výchovno-vzdelávacom procese, pomocou, ktorá má veľkú šancu premietnuť sa tak do kvality získaného vzdelania dieťaťa ako aj následne do jeho finančného ohodnotenia v zamestnaní.

Ľudia budú vedieť, že ak chcú mať príjem závislý od výšky mzdy svojich detí, teda príjem závislý od výšky odvedenej dane zo mzdy ich dieťaťa, tak aj ich deti musia mať možnosť dosiahnuť na vyššie mzdy. Rodičia sa začnú o túto problematiku zaujímať, začnú zisťovať, čo všetko je potrebné urobiť, aby aj ich dieťa malo reálnu šancu na pracovnú pozíciu s relatívne vysokým finančným ohodnotením.

 

Rodičia budú vidieť, že čím viac pracovných miest s vysokým mzdovým ohodnotením v ekonomike vznikne, tým je väčšia pravdepodobnosť, že aj ich dieťa môže dosiahnuť na takúto pracovnú pozíciu.

A nielen budú vidieť, ale budú sa aj zaujímať o to, prečo je ten počet týchto pracovných pozícii taký aký je, prečo je taký malý aký je.

Budú zisťovať, za akých podmienok vzrastie v ekonomike štátu počet pracovných pozícií s vyššími mzdami. A čo všetko pre tento vzrast môžu robiť oni.

Dozvedia sa, že to bude napr. vtedy, t. j., že počet dobre platených miest vzrastie vtedy, ak bude v ekonomike v čo najväčšej miere rozvinutá finálna výroba, t. j.  ak bude rozvinutá výroba finálnych produktov, ktorá je spojená s výskumom a vývojom. A výskum a vývoj si vyžaduje  vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí patria k dobre plateným pracovným pozíciam.

 

Teda počet dobre platených pozícií v ekonomike  vzrastie vtedy, ak budú vznikať podniky a závody s vlastnou finálnou produkciou, ktoré budú neustále túto produkciu prispôsobovať aktuálnym požiadavkám trhu.

A na toto prispôsobovanie sa, tak na to nutne treba výskum a vývoj.

A do tohto vývoja a výskumu je zasa potreba množstva vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí majú – pochopiteľne –dobré platové ohodnotenie.

 

A toto je len jedna z možností na vznik dobre platených pracovných miest. Tých možností je oveľa viac.

Hovorme o tom, ukazujme ľuďom, že to ide, snažme sa o vznik čo najväčšieho počtu dobre platených pozícií, snažme sa hlavne o budovanie diverzifikovaného priemyslu, to je základ úspechu celej ekonomiky.

Diverzifikovaný priemysel je úžasnou možnosťou pre množstvo odborníkov, vynikajúcou príležitosťou na výskum a vývoj vo viacerých priemyselných odvetviach.

A o nič menšiu pozornosť treba venovať čo najviac sebestačnému poľnohospodárstvu, rozvoju tak zanedbávanej rastlinnej i živočíšnej výroby. Veď práve tento ich rozvoj nie je len podmienkou dostatočného množstva domácich potravín na pultoch obchodov v našej rodnej krajine, ale aj podmienkou dostatočnej potravinovej sebestačnosti. A tá je zatiaľ veľmi slabá. Nedostatočná. Skôr úbohá.

A práve rozvoj rastlinnej i živočíšnej výroby si – taktiež ako aj priemysel – vyžaduje množstvo vysokokvalifikovaných ľudí, ktorých práca je zohľadnená výškou ich miezd. Tento rozvoj je šancou pre mnohých našich mladých občanov, ktorí musia za prácou odchádzať do zahraničia. 

Ďaľší rozvoj priemyslu a poľnohospodárskej výroby v našej krajine – na ktorý je dostatočný priestor –  môže poskytnúť množstvo pracovných miest, pracovných miest vyžadujúcich si vysokokvalifikovaných ľudí. Len treba zvoliť tú správnu stratégiu.

Ona, tá stratégia, je, len netreba jej hádzať prekážky pod nohy, netreba hádzať prekážky pod nohy tým ľuďom, ktorí tú správnu stratégiu poznajú a chcú Slovensku naozaj pomôcť, naopak, treba zastaviť tých, ktorí hľadia len na svoj osobný prospech, a tí druhí – tí, ktorí častokrát aj so svojimi deťmi, so svojimi rodinami, žijú v ťažkých existenčných podmienkach, žijú v biede, mnohí ich spoluobčania – tak tí, spolu aj s budúcnostou ich rodnej krajiny, tak tí sú im zďaleka ukradnutí.

 

Keď ľudia budú vedieť o tom, že čím bude ekonomika lepšia, silnejšia, a následne tým viac v nej bude pracovných pozícií s relatívne dobrými mzdami, tak sami budú prichádzať s nápadmi ako pomôcť rozvoju ekonomiky, sami sa budú o problematiku rozvoja a rastu ekonomiky zaujímať.

Pretože budú vedieť, že od rozvoja ekonomiky bude závisieť aj životná úroveň ich detí či životná úroveň rodín svojich detí.

Od ekonomického rozvoja budú závisieť mzdy ich detí a od výšky týchto miezd sa bude odvíjať aj ich odmena ako rodičov dieťaťa zapojeného do pracovného procesu, odmena podmienená výškou mzdy dieťaťa, teda podmienená výškou dane odvedenej zo mzdy dieťaťa.

 

Podporme hľadanie a  rozvoj talentov, ľudí s nadpriemernými schopnosťami či dispozíciami, dajme im  priestor, priestor na realizáciu, prinesú nové nápady, nové objavy, patenty, ktoré môžu priniesť obrovské peniaze ekonomike ich rodnej krajiny, a následne aj ekonomike celej EU.

Veď práve títo talentovaní ľudia s nápadmi sú tými, ktorých by si mala každá ekonomika vážiť ako oko v hlave. Vážiť aj tým, že by sa to prejavilo na mzdách týchto ľudí.

 

Rodičom vždy záleží na budúcnosti ich detí.

A snaha o dobro detí je obrovskou hybnou silou, obrovskou motiváciou.

Tá motivácia je príčinou toho, že rodičia budú pomáhať deťom a následne deti budú pomáhať svojim rodičom.

 

Možno sa vám viacerým, a možno ešte viacerejším, zdá, že predsa nie je možné takýto systém, takéto riešenie viacerých problémov, rozbehnúť, hlavne finančne, že to nemôže štát finančne utiahnuť, že je to len také fantazírovanie, taký utopický projekt, ktorý nemá zmyslu ďalej ani čítať.

Presviedčať vás zúrivo o opaku by bola zrejme tá najväčšia chyba. Snažil som sa a pokúsim sa – aj prostredníctvom ďaľších informácií v nasledujúcich príspevkoch – priblížiť všetky výhody tohto riešenia či nápadu, priblížiť jeho prínos pre všetkých, nielen pre dôchodcov či starších rodičov, ale pre celú spoločnosť.

A, samozrejme, budem sa snažiť jeho ďaľším čo najpodrobnejším opisom ukázať, že to bude pre štátny rozpočet nielen finančne utiahnuteľné, ale že to bude preň prínosom. Prínosom nielen finančným, aleže práveže aj morálnym.

A, práve, ten morálny prínos, v ďaľšom opísaný, tak ten bude veľmi dôležitý. Pre celú spoločnosť. Pre nás všetkých, pre našich už starších rodičov, pre dôchodcov a tiež aj pre mladých ľudí.

 

Verím tomu ani nie tak na základe toho, čo som už napísal – zatiaľ je tých informácií ešte dosť málo na to, aby to nejak podstatne presvedčilo druhých – ale na základe toho, čo bude ďalej rozpísané, na základe tých faktov a informácií, ktoré budú uvedené v ďaľších príspevkoch a ktorými sa budem snažiť presvedčiť aj vás o vhodnosti tohto nápadu, tohto riešenia.

Presvedčiť tak tých, ktorí tomu neveria, ako aj tých, ktorí tomu veria len trochu. Skúsim to, a výsledok … uvidíme. Závisí to, predovšetkým, od vášho postoja, od postoja ostatných.

Veď ak chceme presvedčiť niekoho o vhodnosti toho, čo navrhujeme, musíme s týmto nápadom, s touto myšlienkou, „vyrukovať na verejnosť“, musíme to predostrieť druhým, nezávisle na tom, či to, čo predkladáme sa ukáže ako absolútny nezmysel alebo ako niečo, z čoho by nejaký prospech mohol byť.

Pretože ak ten nápad „necháme v šuflíku“ a nikoho s ním nezoznámime, nikomu ho neukážeme, nikomu ho nepredostrieme, tak aj tá malá, či úplne maličká či malilinká šanca na jeho úspešnú realizáciu spadne k absolútnej nule.

 

Tento druh odmeňovania tých rodičov, ktorých deti pracujú, prostredníctvom dvoch finančných benefitov od štátu – formou vracania nákladov, ktoré vynaložili pri výchove dieťaťa, ako aj formou mesačných odmien pre rodičov, ktorých veľkosť bude úmerná výške dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – môže pomôcť obrovskému množstvu rodičov či dôchodcov v ich neľahkej finančnej situácii, môže pomôcť vyriešiť obrovský problém nízkych dôchodkov, ktoré našim dôchodcom čoraz viac hrozia, môže pomôcť čoraz viac ohrozenému dôchodkovému systému.

 

A čo je hlavné, nielenže by aplikácia tohto riešenia, uplatnenie tohto systému spočívajúceho vo finančnej pomoci rodičom zamestnaných detí, pomohla dôchodcom a starším rodičom, ale zavedenie tohto riešenia by pomohlo zvýšiť tak kriticky nízku pôrodnosť, omladiť populáciu, umožniť skorší odchod do dôchodku, zvýšiť zamestnanosť dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých ľudí, znížiť rozsah nelegálnej práce, znížiť náklady zdravotníctva, zvýšiť kvalitu vzdelávacieho procesu na školách, zvýšiť predaj domácich výrobkov na domácom trhu ako aj úroveň potravinovej sebestačnosti, a ešte aj pomôcť riešiť problémovú situáciu v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.

 

A to, ako by sa finančná pomoc rodičom zamestnaných detí – realizovaná tak kompenzáciou nákladov, ktoré rodičia vynaložili pri výchove dieťaťa, ako aj odmenou pre rodičov, ktorej výška by bola závislá od výšky dane zo mzdy dieťaťa –  pozitívnym spôsobom prejavila aj v týchto ďaľších oblastiach, už vyššie vymenovaných,  tak to bude postupne opísané v ďaľších príspevkoch.

 

[1] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/15/d14-1-princip-kompenzacie-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[2] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/01/d14-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[3] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/19/d15-1-odmena-rodica-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata/

 

Nasledujúci príspevok:D16- Kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa v prípade, že dieťa je živnostníkom“

 

D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept

22.10.2022

Veľký problém nielen pre Európsku úniu, ale aj mnoho ďaľších krajín sveta predstavujú v súčasnosti migranti z hospodársky chudobnejších regiónov Afriky i Ázie, ktorí sa práve kvôli lepším ekonomickým podmienkam, kvôli lepším zárobkovým možnostiam, snažia dostať do bohatších krajín. V túžbe za lepšou budúcnosťou sa vydávajú – buď sami, alebo [...]

D24. 5- Práca na čierno, čo s ňou?

25.08.2022

Tieňová alebo šedá ekonomika je problémom, ktorý oberá každý štát o obrovské peniaze potrebné v rôznych oblastiach ekonomiky. Potrebné v zdravotníctve, školstve, pri podpore mladých talentov, v priemysle i poľnohospodárskej výrobe, pri ochrane životného prostredia, vo vede a výskume ako aj v iných oblastiach ekonomiky. Pod tieňovou ekonomikou sa [...]

D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?

20.08.2022

Vo všetkých krajinách existujú skupiny občanov, ktorí sú v produktívnom veku a sú aj práceschopní, ale z rôznych dôvodov nie sú zamestnaní, nepracujú, napriek tomu, že ich zdravotný stav im to dovoľuje, a nie sú ani iné objektívne príčiny, ktoré by im zabraňovali zapojiť sa do pracovného procesu v rodnej krajine. V niektorých krajinách je takýchto [...]

Sydney

Polícia identifikovala páchateľa útoku v Sydney, trpel duševnou poruchou

14.04.2024 08:24

V nákupnom centre prišlo o život najmenej šesť ľudí.

Ľubomíra Adamčiová, pacientka

Rakovina neznamená smrť. Mne pomohli najbližší, viera a včasná prevencia, hovorí Ľubomíra

14.04.2024 08:00

Správa o onkologickej diagnóze nie je koniec sveta, prízvukuje žena, ktorá s vážnou chorobou bojovala viac ako rok a odvtedy je v remisii.

vojna na Ukrajine

ONLINE: Rusko tvrdo útočí na Časiv Jar, otvára cestu k významným mestám v Doneckej oblasti

14.04.2024 07:40

Ovládnutie Časiv Jaru by umožnilo ruským vojakom útočiť na ďalšie dôležité mestá v Doneckej oblasti. ISW však rýchle dobytie mesta nepredpokladá.

Irán, Izrael

Izrael: Kto ublíži nám, ublížime jemu. Irán: Ak izraelský režim urobí ďalšiu chybu, budeme tvrdší

14.04.2024 06:20

Na mimoriadnom zasadnutí sa pre iránsky útok na Izrael zíde Bezpečnostná rada OSN. Západ ho odsúdil, Čína či Saudská Arábia vyzývajú na zdržanlivosť.

Ivan Vlček

Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 42
Celková čítanosť: 74392x
Priemerná čítanosť článkov: 1771x

Autor blogu

Kategórie