Založ si blog

D15. 1- Odmena rodiča v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy jeho dieťaťa

Predchádzajúci príspevok: D14.2- Kompenzácia nákladov vynaložených štátom na vzdelávanie občana“. Na kompenzácii nákladov, ktoré rodná krajina občana vynaložila počas jeho vzdelávania na základnej, strednej, príp. aj vysokej škole, by sa zúčastňovala každá krajina, ktorá tohto občana zamestnáva v svojej ekonomike.

————————————————————————————————————-

Vysvetlenie pojmov používaných v príspevku:

„výchovné“ – celková výška nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa do jeho 18. roku,  v uvedenom príspevku sa pre Slovensko uvažuje s výchovným vo výške 60 000 eur

„splátka výchovného“ –  splátka nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas dlhodobého procesu výchovy dieťaťa, vyplácaná mesačne rodičom dieťaťa zapojeného do pracovného procesu (v uvádzaných príkladoch uvažujeme o splátke výchovného vo výške 100 eur/rodič/mesiac)

 

Tento príspevok obsahovo naväzuje na predchádzajúci  „D14.1– Princíp kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“ [1], v ktorom bolo vysvetlené, akým spôsobom by bolo možné starším rodičom či dôchodcom finančne pomôcť prostredníctvom splácania nákladov, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, nákladov vo výške 60 000 eur.  60 000 eur sú priemerné náklady vynaložené rodičmi na Slovensku na výchovu dieťaťa do jeho 18. roku [1].

 

Princíp takejto kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, teda princíp splácania týchto nákladov rodičom – vysvetlený v príspevku D14.1 – spočíva vo vyplácaní tzv. splátok výchovného, pričom výška splátky výchovného dosahovala hodnotu 100 eur/ rodič/mesiac a bola vyplácaná rodičom počas obdobia 25 rokov, pričom podmienkou pre jej vyplácanie bolo zapojenie sa dieťaťa do pracovného procesu.

Teda táto splátka výchovného by sa mesačne vyplácala len tým rodičom, ktorých dieťa by bolo zamestnané. Rodičia, ktorých deti by nepracovali, napriek tomu, že by boli práceschopné, by tento benefit od štátu nedostávali.

 

Čiže rodič, ktorí by mal zamestnané deti, by mesačne dostával za jedno zamestnané dieťa 100 eur, za dve zamestnané deti 2 x 100 eur=200 eur,  za tri zamestnané deti 3 x 100 eur= 300 eur, atď. Samozrejme, nebude zabudnuté ani na zdroj financovania. Táto problematika bude rozobratá v ďaľších, zatiaľ neuverejnených, príspevkoch.

Podrobnejšie o tejto problematike – viď príspevok D14.1. [1]

Celá problematika kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa  je značne rozsiahla a preto bude postupne rozvádzaná v ďaľších príspevkoch, pričom za taký prvý praktický úvodný príspevok k tejto problematike – od ktorého sa všetko rozvíja – možno pokladať príspevok D14- Kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“. [2]

 

 

Výsledný motivačný efekt vyplácania splátok výchovného by sa mohol značne zväčšiť uplatňovaním ďaľšieho mechanizmu.

Takého, ktorý by tieto splátky výchovného navýšil o ďaľšie peniaze vyplácané rodičom, čím by sa motivačný efekt dosahovaný výškou celkovej mesačnej sumy vyplácanej rodičom dieťaťa – ako odmenou od štátu venovanou rodičom  za ich pomoc pri príprave  budúceho pracovníka rodnej ekonomiky –  ešte viac umocnil.

Niečím takým, čo by rodičov motivovalo nielen k výchove viacerých detí – čo by im v prípade zamestnávania sa ich potomkov mohlo v staršom veku pomôcť finačným príspevkom od štátu vo forme splátok výchovného, príspevkom tým väčším, čím viac ich detí by sa zapojilo do pracovného procesu – ale čo by rodičov motivovalo aj k snahe pomôcť svojim deťom k získaniu čo najkvalitnejšieho vzdelania.

 

Pretože vzdelaný kvalifikovaný pracovník je veľkým prínosom pre ekonomiku každého štátu. Takýto pracovník má väčšiu šancu nielen na väčšie možnosti pracovného uplatnenia, na skoršie nájdenie si pracovného miesta, ale aj na lepšiu mzdu než ten menej kvalifikovaný, menej vzdelaný pracovník.

A lepšia alebo vyššia mzda občana je zárukou väčšej dane zo mzdy (dane z príjmu) odvedenej do štátneho rozpočtu. Aj preto má štát záujem na vzdelávaní občanov, pretože vzdelanie má pozitívny vplyv na výšku miezd pracovníkov.

 

Vyššia  mzda = vyššia daň zo mzdy = väčší príjem do štátneho rozpočtu.

A vyššie mzdy by zároveň dovolili ľuďom väčšiu spotrebu, a to by sa zasa prejavilo väčšou sumou ďaľších daní odvádzaných do štátneho rozpočtu: dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebnej dane.

Veď predsa spotreba je motorom každej ekonomiky. Zatiaľ. Čím je väčšia, tým lepšie pre ekonomiku danej krajiny.

 

Nielen kvôli tomu, ale aj preto sú vysokokvalifikovaní pracovníci ceneným sortimentom. A nielen vo vývoji a výskume. Sú cenení vo všetkých oblastiach ekonomiky.

Hlavne sú cenení tí nadpriemerní, tí najlepší. Pretože pomáhajú ekonomike štátu držať krok s konkurenciou, krok s ostatnými krajinami, ich práca generuje značné príjmy štátneho rozpočtu. Vďaka výsledkom, ktoré títo vysokokvalifikovaní pracovníci dosahujú, a ktoré môžu pretaviť do praktického ohodnotenia – svojej mzdy – sú cenným zdrojom príjmov každej ekonomiky.

 

Každý štát má záujem na výchove takých ľudí, na príprave takých pracovníkov, ktorí pomôžu napredovať jeho ekonomike.

Má záujem na vysokokvalifikovaných pracovníkoch, ktorí – ak im štát vytvorí vhodné podmienky – sú neoceniteľným generátorom finančných príjmov štátu. Prínos týchto ľudí je ohodnotený výškou ich mzdy.

A rodičia, ktorí vedia, že práve vysoká vzdelanosť, odborná kvalifikácia na čo najvyššej úrovni, je tým, čo môže ich dieťaťu pomôcť k lepšiemu finančnému príjmu, sa tomuto faktu prispôsobujú tak, že sa snažia svojmu dieťaťu zabezpečiť čo najlepšie podmienky výchovno-vzdelávacieho  procesu. Lebo vedia, že čím budú ich deti vzdelanejšie, čím kvalitnejšie sa na svoju budúcu profesiu pripravia, tak tým väčšia bude ich šanca na lepšie uplatnenie sa na trhu práce, pri zároveň dobrom finančnom ohodnotení.

 

A práve štát by mal využiť tú snahu, tú ochotu rodičov pomôcť svojim deťom získať čo najkvalitnejšie vzdelanie, a mal by toto úsilie rodičov, ich námahu vynaloženú nielen pri výchove, ale aj pri vzdelávaní ich detí, túto ich snahu pretavenú do získaného vzdelania ich dieťaťa, aj príslušne – po zapojení sa ich dieťaťa do pracovného procesu – oceniť.

Pretože tá snaha a ochota rodičov pomôcť svojim deťom vo  výchovno-vzdelávacom procese sa absolútne kryje so záujmom štátu, ktorý sa práve usiluje dosiahnuť čo najväčšiu zainteresovanosť rodičov na vzdelávacom procese dieťaťa.

Štát by mal toto úsilie rodičov  patrične ohodnotiť. Oceniť tým, že to ich úsilie a námahu, ktoré vynaložili pri výchove a vzdelávaní dieťaťa, úsilie a námahu pretavenú aj do veľkosti mzdy zamestnaného dieťaťa, by odmenil určitým finančným príspevkom. Finančným príspevkom  rodičovi, ktorý je jedným z hlavných strojcov snáh o efektívne vzdelávanie dieťaťa.

 

Vlastne štát by svoju vďaku za kvalifikovaného pracovníka vyjadril odmenou tomu, kto sa na tejto kvalifikácii podieľal.

Tomu, kto je tiež príčinou takto vysokej mzdy dieťaťa, a teda aj príčinou úmerne vysokej dane zo mzdy dieťaťa. Dane zo mzdy, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu, ktorá je vlastne ziskom štátu. Ziskom, ktorý prináša pracujúci občan.

A príčinou vzniku dane zo mzdy dieťaťa, takej vysokej dane aká je, je aj rodič dieťaťa, jeho úsilie a pomoc počas výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa.

 

Odmena rodičovi  v závislosti od výšky mzdy jeho dieťaťa – či vlastne od výšky odvedenej dane z tejto mzdy – by bola ocenením  štátu za výchovu kvalifikovaného a vzdelaného pracovníka.

Takáto odmena by bola pre rodiča tým, čo by ho motivovalo, aby pomohol získať svojmu dieťaťu čo najkvalitnejšie vzdelanie. Pretože by vedel, že kvalitné vzdelanie je jednou zo záruk dobrej pracovnej pozície dieťaťa, ako aj jeho slušného finančného ohodnotenia, a tomu zodpovedajúcej dane zo mzdy jeho zamestnaného dieťaťa, dane odvádzanej do štátneho rozpočtu.

 

Čiže vysoká mzda, ktorá by generovala primerane vysokú daň z takejto mzdy, by bola nielen zárukou lepšieho života jeho dieťaťa, ale by znamenala aj lepšie finančné ohodnotenie  jeho, rodiča, ako odmenu štátu rodičovi za výchovu vzdelaného a kvalifikovaného pracovníka pre potreby ekonomiky rodnej krajiny.

Teda ku každomesačnej splátke výchovného – čiže ku každomesačnej splátke nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa (splátka výchovného –  vysvetlené na začiatku tohto príspevku) – by rodič dostával aj ďaľšie peniaze, v závislosti od toho, akú vysokú mzdu by dostávalo jeho dieťa, čiže v závislosti od toho, akú vysokú daň z tejto mzdy by jeho dieťa odvádzalo do štátneho rozpočtu.

Je totiž vysoko pravdepodobné, že ľudia s vyšším vzdelaním sa lepšie uplatnia na trhu práce, a teda si nielen skôr nájdu zamestnanie, ale si nájdu skôr aj  zamestnanie s vyšším finančným ohodnotením.

 

Čiže keď bude rodič vedieť, že v závislosti od výšky dane zo mzdy svojho zamestnaného dieťaťa bude k splátke výchovného pravidelne dostávať ďaľšie peniaze, no tak sa bude snažiť svoje dieťa pripraviť do života tak, aby to v konečnom dôsledku viedlo k čo najvyššej mzde  jeho dieťaťa. A bude, pochopiteľne, vedieť, že tým najlepším spôsobom ako to dosiahnuť, je aj jeho náležitá pomoc pri zabezpečovaní čo najkvalitnejšieho výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa.

Samozrejme, kvalitná jazyková výbava dieťaťa, a potom vzdelávanie sa v takej oblasti, v takej odbornosti, v ktorej môže dieťa dosahovať nadpriemerné výsledky.

 

A tu zohráva svoju veľkú úlohu štát. V tom, aby pomohol rodičovi objaviť, na čo má jeho dieťa vlohy, aký má talent, nadanie, ako možno rozvinúť jeho najlepšie dispozície do maxima.

To nadanie a talent najskôr  v svojom dieťati objaví jeho rodič, ktorý sa mu dennodenne venuje, ktorý má najlepšiu šancu zistiť, čo v jeho dieťati je, čo sa v ňom skrýva, „na čo má jeho dieťa bunky“.

Každý rodič si pre svoje dieťa praje šťastný a spokojný život. Každý rodič praje svojmu dieťaťu zdravie, šťastnú rodinu, a zaujímavé zamestnanie s adekvátnym platovým ohodnotením zodpovedajúcim jeho schopnostiam.

 

Teda vlastne štátom nastavená podmienka – vyplácanie odmeny rodičom v závislosti od výšky odvádzanej dane zo mzdy dieťaťa – bude tým, čo umocní vrodenú a prirodzenú túžbu rodiča pomáhať svojmu dieťaťu.

A tak napriek tomu, že pomáhame svojmu dieťaťu pri učení, pri jeho vzdelávaní sa, práve preto, že cítime k nemu hlboký emocionálny vzťah,  tak v tomto prípade nás v tom kútiku duše bude motivovať aj to, že budeme vedieť, že tá naša námaha a úsilie venované zabezpečeniu čo najkvalitnejšieho  vzdelávania pre naše dieťa – ktoré je preňho dôležitým predpokladom na získanie dobrého finančného ohodnotenia v jeho budúcom zamestnaní – je zároveň aj tým, čo sa môže pretaviť do našej odmeny za prínos pre ekonomiku štátu, prínos pre ekonomiku v podobe vysokokvalifikovaného pracovníka, ktorého sme pomohli vychovať, prínos v podobe  nášho dieťaťa, budúceho pracovníka ekonomiky našej rodnej krajiny.

 

To znamená, že ak bude rodič odmeňovaný v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy svojho dieťaťa, bude mať záujem na tom, aby jeho dieťa malo čo najväčší príjem, a bude sa mu snažiť čo najviac pomôcť v príprave na jeho budúcu profesiu, teda bude sa mu snažiť čo najviac pomôcť aj so vzdelávacím procesom.

 

Samozrejme, mechanizmus tvorby výšky odmeny pre rodiča za výšku dane, ktorú odvedie jeho dieťa zo svojej mzdy, musí byť pre rodiča dostatočne motivujúci k tomu, aby sa čo najviac zapájal do vzdelávacieho procesu dieťaťa.

Tá odmena nemôže byť len symbolická, dosahujúca niekoľko centov, ale výška tej odmeny musí byť dostatočne motivujúca na to, aby rodič naozaj videl, že sa mu oplatí zapájať do vzdelávacieho procesu dieťaťa.

Aby rodič vedel, že dosiahnutie dobrých vzdelávacích výsledkov jeho dieťaťa je značným predpokladom k vykonávaniu profesie, ktorá nielenže zohľadní tie najlepšie schopnosti a talent dieťaťa, ale mu zabezpečí aj primerane vysokú mzdu a jemu – rodičovizasa zabezpečí primeranú odmenu z dane odvedenej z tejto mzdy, teda odvedenej zo mzdy jeho dieťaťa.

 

Vychádzame z toho, že štát chce odmeniť rodiča za výšku dane zo mzdy, ktorú bude jeho dieťa odvádzať do štátneho rozpočtu, počas obdobia zamestnávania sa. A táto daň zo mzdy je svojou veľkosťou úmerná výške mzdy. Teda riešenie otázky odmeny rodičov v závislosti od výšky mzdy ich detí bude v nasledujúcom texte riešené  formou  odmeny pre rodičov na základe výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa.

 

Samozrejme, znova treba zdôrazniť, že uvedené údaje a čísla – napriek tomu, že vychádzajú z reálnych faktov – slúžia hlavne pre lepšie pochopenie danej problematiky a pre priblíženie významu odmeňovania rodičov v závislosti od výšky mzdy ich detí, teda v závislosti od výšky dane odvedenej z tejto mzdy.

V nasledujúcom príspevku budú uvedené príklady, ktoré lepšie priblížia problematiku odmeňovania rodiča v závislosti na výške dane, ktorú zo svojej mzdy odvedie jeho dieťa.

 

[1] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/15/d14-1-princip-kompenzacie-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[2]  https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/01/d14-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

 

Nasledujúci príspevok: „D15.2- Odmena rodiča v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy jeho dieťaťa – príklady“

 

D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept

22.10.2022

Veľký problém nielen pre Európsku úniu, ale aj mnoho ďaľších krajín sveta predstavujú v súčasnosti migranti z hospodársky chudobnejších regiónov Afriky i Ázie, ktorí sa práve kvôli lepším ekonomickým podmienkam, kvôli lepším zárobkovým možnostiam, snažia dostať do bohatších krajín. V túžbe za lepšou budúcnosťou sa vydávajú – buď sami, alebo [...]

D24. 5- Práca na čierno, čo s ňou?

25.08.2022

Tieňová alebo šedá ekonomika je problémom, ktorý oberá každý štát o obrovské peniaze potrebné v rôznych oblastiach ekonomiky. Potrebné v zdravotníctve, školstve, pri podpore mladých talentov, v priemysle i poľnohospodárskej výrobe, pri ochrane životného prostredia, vo vede a výskume ako aj v iných oblastiach ekonomiky. Pod tieňovou ekonomikou sa [...]

D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?

20.08.2022

Vo všetkých krajinách existujú skupiny občanov, ktorí sú v produktívnom veku a sú aj práceschopní, ale z rôznych dôvodov nie sú zamestnaní, nepracujú, napriek tomu, že ich zdravotný stav im to dovoľuje, a nie sú ani iné objektívne príčiny, ktoré by im zabraňovali zapojiť sa do pracovného procesu v rodnej krajine. V niektorých krajinách je takýchto [...]

dunaj, zrazka

Našli šiestu obeť zrážky lodí na Dunaji, český kapitán žijúci na Slovensku bol opitý

26.05.2024 21:00

Telo 30-ročného muža objavili pri obci Szigetújfalu, 48 kilometrov južne od Budapešti.

SR Bratislava vozidlá historické 500 km BAX

Železnice vypravili najdlhší vlak vo svojej histórii, viezol vzácny náklad

26.05.2024 20:01

Mimoriadny vlak dorazil do metropoly východu v nedeľu popoludní po siedmich hodinách cesty.

EÚ / Európska únia /

Chceme radikálnu demokratickú reformu EÚ. Má v nej ale miesto právo veta jediného člena?

26.05.2024 19:30

Chceme silnejšiu a jednotnejšiu EÚ, ale s rešpektom k suverenite štátov. Kde sú však hranice medzi jednotou a suverenitou? Zapojte sa do pokračovania diskusie a spoločnej tvorby stratégie Slovenska v EÚ!

francúzsko útok nožom

Štyria ľudia utrpeli zranenie po útoku nožom v metre vo francúzskom Lyone

26.05.2024 18:54

Nikto zo zranených nie je podľa AFP ohrozený na živote, hlásené sú zranenia brucha či ruky.

Ivan Vlček

Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 42
Celková čítanosť: 76741x
Priemerná čítanosť článkov: 1827x

Autor blogu

Kategórie