Založ si blog

D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?

 

Vo všetkých krajinách existujú skupiny občanov, ktorí  sú v produktívnom veku a sú aj práceschopní, ale z rôznych dôvodov nie sú zamestnaní, nepracujú, napriek tomu, že ich zdravotný stav im to dovoľuje, a nie sú ani iné objektívne príčiny, ktoré by im zabraňovali zapojiť sa do pracovného procesu v rodnej krajine.

V niektorých krajinách je takýchto občanov relatívne viac, v iných zasa menej, ale sú v každom štáte.

 

Títo občania predstavujú pre ekonomiky svojich rodných krajín finančnú záťaž vo forme rôznych druhov vyplácaných dávok slúžiacich na riešenie ich sociálnej situácie. Sociálnych  dávok, na ktoré sa skladajú svojimi daňami ich spoluobčania.

Čím viac peňazí štátneho rozpočtu sa na tieto dávky prerozdelí, čím viac spoločných financií sa na tento účel minie, tým menej ich ostane na prerozdelenie do iných oblastí, aj takých životne dôležitých ako sú: zdravotníctvo, školstvo, pomoc starším občanom, ochrana životného prostredia a i.

A preto sa štát prostredníctvom rôznych opatrení snaží dosiahnuť taký stav, aby počet nezamestnaných osôb bol čo najmenší.

 

Jedným z opatrení, ktoré by pozitívne ovplyvnilo zapájanie sa občanov do pracovného procesu, by mohlo byť práve zavedenie už v predchádzajúcich príspevkoch opísaného Systému rodičovských benefitov, systému spočívajúcom v pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov rodičom tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.

Čiže každý rodič, ktorého dieťa by sa zapojilo do pracovného procesu, by začal dlhodobo poberať každý mesiac dva finančné príspevky.

 

Prostredníctvom prvého finančného príspevku by sa rodičom pravidelne, mesačne, počas dlhodobého obdobia určitej dĺžky (napr. 25 rokov), postupne vracali, teda kompenzovali, náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko [2]) a prostredníctvom druhého finančného príspevku by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.

Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom.

 

A, na tento systém, na Systém rodičovských benefitov, by štát nedoplácal. Tento systém by nielenže vrátil peniaze, ktoré by boli prostredníctvom neho investované do finančnej pomoci rodičom, ale by, navyše, pomohol zlepšiť situáciu aj v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.

Teda, okrem finančnej pomoci rodičom by pomohol zvýšiť kriticky nízku pôrodnosť [5] či zvýšiť zamestnanosť dlhodobonezamestnaných, problémových a mladých osôb, umožnil by skorší odchod do dôchodku po 60-ke, 55-ke  či dokonca už aj po 50-ke [1], podporil by predaj domácich potravín na domácom trhu, pomohol rastu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, zvýšil úroveň výchovnovzdelávacieho procesu na školách a i. (oblasti ekonomiky, v ktorých by tento systém pomohol sú uvedené aj na samom konci tohto príspevku označenom ako „Stručná rekapitulácia“).

 

Podrobnejší opis tohto systému, Systému rodičovských benefitov, je uvedený aj v predchádzajúcich príspevkoch blogu, napr. aj v predchádzajúcom príspevku „D24. 3- Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých“ [1], v jeho úvodnej časti pod názvom „Stručná rekapitulácia“. Tento podrobnejší opis je pripojený aj na konci tohto príspevku pod už spomínaným názvom „Stručná rekapitulácia“.

 

 

 

 

Systém rodičovských  benefitov  znamená určitú odmenu rodičom za ich pomoc štátu, ktorú mu poskytli formou výchovy svojich detí a ich prípravou do úlohy platných členov spoločnosti zapojených do pracovného procesu, teda odmenu za to, že pripravili pre ekonomiku budúcich pracovníkov.

Zavedením Systému rodičovských benefitov sa štát odvďačuje tým rodičom, ktorých deti sa zapojili do pracovného procesu v rodnej ekonomike.

Čiže, tieto dva finančné príspevky sa netýkajú tých rodičov, ktorí síce svoje dieťa vychovali, ale ich dieťa sa už z rôznych dôvodov nezapojilo do pracovného procesu.

 

Takýmto nastavením pôsobí tento systém ako motivačný činiteľ, pozitívne vplývajúci na zapojenie sa detí do pracovného procesu.

Totiž, rodičia detí  budú mať nárok na vyplácanie týchto finančných príspevkov až v prípade zapojenia sa ich dieťaťa do pracovného procesu.

Čiže, dokiaľ dieťa nezačne pracovať, dotiaľ sa nezačne s kompenzáciou nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas výchovy dieťaťa, kompenzáciou realizovanou prostredníctvom prvého finančného príspevku, a, pochopiteľne, keďže ich dieťa nepracuje,  nebudú dostávať ani odmenu v závislosti od výšky dane z jeho mzdy, odmenu realizovanú prostredníctvom druhého finančného príspevku.

 

Z pohľadu štátu je to logický krok, pretože chce, aby jeho vďaku vyjadrenú formou  týchto dvoch finančných príspevkov pocítili, prirodzene, tí rodičia, ktorí mu poskytli pracovníka pre potreby jeho ekonomiky. Aby tí rodičia, čo poskytli viac takýchto pracovníkov, teda tí rodičia, ktorí vychovali viacero detí a tie sa zapojili do pracovného procesu, boli aj úmerne tomu štátom viac odmenení.

Týmto postupom štát podporí názor, že práve tí rodičia, ktorých deti sú zapojené do pracovného procesu, ktorí zodpovednou výchovou svojich detí pomohli pripraviť budúcich pracovníkov pre potreby ekonomiky rodnej krajiny, tak práve títo rodičia pomohli svojej rodnej krajine v jej ďaľšej existencii, pomohli štátu ďalej fungovať.

 

A čím viac detí rodič zodpovedne vychová, čím viac detí v roli pracovníkov poskytne pre potreby ekonomiky rodnej krajiny,  tým s väčšou odmenou zo strany štátu môže počítať.

Odmenou vo forme tak prvého finančného príspevku (prvý rodičovský benefit), ktorým sa rodičom splácajú náklady vynaložené na výchovu dieťaťa, ako aj odmenou vo forme druhého finančného príspevku (druhý rodičovský benefit), ktorého výška je úmerná výške dane odvedenej zo mzdy dieťaťa.

 

Dieťa väčšinou rešpektuje svojich rodičov, má ich rado. Je im v dospelosti vďačné za čas, energiu a náklady, ktoré rodičia vynaložili počas jeho rastu, počas jeho dospievania, počas jeho výchovy.

Po dosiahnutí dospelosti si už deti hlbšie uvedomujú, čo všetko pre nich ich rodičia urobili.

Vedia to oceniť, hlavne potom, keď sa aj oni stanú rodičmi, keď sami vidia, čo všetko obnáša výchova dieťaťa, s čím všetkým je spojená. A nie sú to, samozrejme, len povinnosti, sú to aj radosti.

 

V každom dieťati je určitý pocit vďačnosti voči svojim rodičom. Za lásku, ktorú im ich rodičia venovali počas ich detstva, za ich trpezlivosť pri výchove, za venovaný čas a energiu.

Pocit vďačnosti ako výraz ocenenia toho, čo preňho jeho rodičia v priebehu jeho doterajšieho života urobili.

Ak tento pocit vďačnosti dieťa voči niekomu má, tak sú to predovšetkým práve jeho rodičia.

 

Je jedno v akej rodine dieťa vyrastá, či v chudobnej, či v bohatej, v rodine „vzorného“ občana či v rodine kriminálnika, ale tento pocit vďačnosti má každé dieťa. Každé, ktoré cíti lásku svojich rodičov.

Či už sú rodičia chudobní alebo bohatí, s vyšším vzdelaním či bez neho, či sú spoločenským vzorom alebo patria skôr na okraj spoločnosti, pre ich dieťa je najdôležitejšie, aby cítilo ten ozajstný a úprimný vzťah svojich rodičov k sebe, aby cítilo ich prítomnosť formou skutkov, ktoré rodičia činia v jeho prospech.

A pokiaľ to dieťa cíti, potom je za prejavenú priazeň rodičov vďačné a má prirodzenú potrebu, a túži im to určitou formou vrátiť.

 

Tento výraz vďačnosti voči svojim rodičom bude chcieť dieťa prejaviť aj tým, že bude prirodzene túžiť po tom, aby aj jeho rodičia – podobne ako rodičia jeho kamarátov či známych, rodičia jeho bratrancov či iných príbuzných, či rodičia mnohých iných detí  – dostávali peniaze vo forme finančných príspevkov za to, že ich dieťa je zamestnané.

To znamená, že ak nejaká nezamestnaná a práceschopná osoba bude vedieť, že jej súrodenec, kamarát, priateľ či známy, sú zamestnaní, a za toto zapojenie sa do pracovného procesu sú rodičia tejto zamestnanej osoby finančne odmenení formou dvoch finančných príspevkov, no tak táto nezamestnaná osoba bude prirodzene tiež chcieť, aby aj jej rodičia boli finančne odmenení, aby aj jej rodičia dostávali tieto finančné príspevky od štátu.

 

Čiže nezamestnaná osoba bude takýmto spôsobom  motivovaná zapojiť sa do pracovného procesu.

Bude sa chcieť oficiálne zamestnať nielen kvôli zabezpečeniu stabilného finančného príjmu pre seba, ale bude chcieť, aby svojím legálnym zamestnávaním sa iniciovala v prospech svojich rodičov tak priebežné mesačné vyplácanie finančného príspevku, ktorým sa uskutočňuje postupná kompenzácioa nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa (prvý rodičovský benefit), ako aj vyplácanie finančného príspevku, ktorého výška bude úmerná výške dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa (druhý rodičovský benefit).

Bude chcieť, aby svojim rodičom aj touto cestou – cestou svojho zapojenia sa do pracovného procesu v ekonomike rodnej krajiny – vyjadrila vďaku za ich starostlivosť, za  čas a námahu, ktorú jej počas detstva a dospievania  venovali.

 

A tú motivovanosť nezamestnanej osoby k nájdeniu si práce, k zamestnaniu sa, nespôsobí, teda, len možnosť zabezpečiť pre rodičov vyplácanie tak prvého rodičovského benefitu, čiže postupná kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa ako aj vyplácania druhého rodičovského benefitu, teda vyplácanie odmeny v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa, ale aj uvedomenie si faktu, že aj rodičia jeho priateľov a známych – rodičia tých osôb s ktorými sa pozná, a ktoré sú legálne zamestnané – tieto dva príspevky vo forme rodičovských benefitov tiež dostávajú.

Dotyčný nebude chcieť byť „horší“ od svojich susedov, známych a priateľov či aj svojich súrodencov, ktorých rodičia sú za svoje zamestnané deti odmeňovaní formou dvoch finančných príspevkov, a tiež sa bude snažiť zamestnať sa, aby aj jeho rodičia tieto finančné príspevky od štátu dostávali.

Aby ich dostávali za to, že sa zapojil do pracovného procesu, za to, že pomáha rodnej ekonomike.

 

Bude chcieť, aby aj jeho rodičia, podobne ako rodičia jeho kamaráta, suseda či známeho, tiež dostávali peniaze od štátu za jeho náležitú výchovu, pretavenú do jeho zamestnávania sa.

Bude sa, prirodzene, snažiť prezentovať ako ten, ktorý má svojich rodičov rád, ako ten, ktorý tiež chce dokázať  rodičom svoju vďaku za ich vynaloženú námahu pri výchove, dokázať práve tým, že sa zapojí do pracovného procesu a jeho rodičom sa v dôsledku toho začnú vyplácať dva finančné príspevky realizované formou tak postupnej kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, ako aj  odmenou pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.

 

A práve vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov rodičom bude silným motivačným činiteľom pre ich dieťa, motiváciou k tomu, aby sa zamestnalo, aby sa zapojilo do pracovného procesu.

Vyplácanie týchto finančných príspevkov v prospech rodičov bude mať pozitívny vplyv na zapojenie sa dieťaťa do pracovného procesu, jednak z dôvodu, že dieťa chce pomôcť svojim rodičom finančne, a jednak z dôvodu, že dieťaťu, predsa, nebude jedno, čo si budú myslieť o ňom ostatní.

Nebude mu jedno – samozrejme, aj tu existuje veľa citovo zakalených výnimiek – ak jeho rodičia nebudú tieto finančné príspevky dostávať, zatiaľ čo tí a tamtí rodičia toho a tamtoho rodinného známeho, priateľa či niekoho iného, tieto finančné príspevky dostávať budú.

 

Realizácia Systému rodičovských benefitov takouto formou, teda vyplácaním dvoch finančných príspevkov, je nielen motivujúcim, ale vlastne aj takým provokujúcim  až samodonucovacím činiteľom zvyšujúcim pravdepodobnosť zapojenia sa dieťaťa do pracovného procesu.

Rodičia nezamestnaného dieťaťa budú viac či menej frustrovaní tým, že tí a tí rodičia, tí a tí ich známi, príbuzní, priatelia dostávajú peniaze formou dvoch finančných príspevkov ako odmenu od štátu za svoje zamestnané deti, a oni za svoje nezamestnané dieťa nedostávajú od štátu nič.

Nedostávajú nič práve preto, lebo ich dieťa nie je zamestnané, napriek tomu, že je v produktívnom veku a je práceschopné, resp. je zamestnané nelegálne, načierno.

Tento fakt bude na ich frustráciu vplývať tým viac, čím nižší príjem budú mesačne dostávať, tým viac, čím dlhšie bude ich dieťa nezamestnané.

 

A o čo dlhšie bude občan, napriek svojej schopnosti zapojiť sa do pracovného procesu, nezamestnaný, o to neskôr sa začnú tieto finančné príspevky jeho rodičom vyplácať, o to viac stúpa pravdepodobnosť, že sa im ich vyplatí menej z maximálne možného počtu.

 

Samozrejme, každý rodič  vychováva svoje dieťa z lásky, každý rodič vie, že rodič dá dieťaťu viac, než dá dieťa rodičovi, ale je isté, že každý rodič by bol „poctený“ ocenením výchovy vlastného dieťaťa tým, že v dôsledku zamestnávania sa jeho dieťaťa, teda jeho zapojenia sa do pracovného procesu, by mu štát začal nielen kompenzovať náklady, ktoré vynaložil na výchovu svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko [2]), ale by  rodič dostával aj odmenu v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa.

 

Čiže rodičia nezamestnaných detí budú, v prípade zavedenia Systému rodičovských  benefitov, pôsobiť  určitou, viac či menej účinnou formou na svoje deti, s cieľom motivovať ich k zapojeniu sa do pracovného procesu.

Dajú im vhodným spôsobom najavo svoj postoj k tejto situácii. Spôsobom, ktorí ich nezamestnané deti iste neprehliadnu a pochopia.

 

Ak má niekto vplyv na dieťa, tak sú to vo väčšine prípadov jeho rodičia a širšia či bližšia rodina.

Účinný a efektívny dohovor viacerých rodinných príslušníkov – ktorí by videli, o čo rodičia práceschopného nepracujúceho jedinca prichádzajú – nepracujúcemu členovi rodiny, dokáže zázraky, dokáže mnohokrát pomôcť tam, kde štát so svojimi represívnymi nariadeniami a zákonmi zlyháva.

 

Povedzme, že  by rodičia mali 3 deti.

V prípade, ak by všetky deti 3 boli zapojené do pracovného procesu, a výška prvého rodičovského benefitu, teda výška mesačného finančného príspevku prostredníctvom ktorého sa realizuje kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, by mala takú hodnotu, akú uvádzame v našich príkladoch, teda by mala hodnotu 100 eur/rodič [2], potom každý z rodičov by za tieto svoje deti mesačne dostával:

3 x 100 eur = 300 eur, čiže dvaja rodičia žijúci v jednej domácnosti by dostávali mesačne za svoje zamestnané deti spoločnú sumu:

2 x 300 eur = 600 eur

 

K tomu by rodičia ešte dostávali druhý rodičovský benefit, teda by dostávali finančný príspevok, ktorého výška by bola úmerná dani odvádzanej  zo mzdy ich zamestnaných detí, čo by bol ďalší finančný príjem rodičov.

A spolu s ich dôchodkovým príjmom, či príjmom formou mzdy – v prípade ak by boli rodičia zamestnaní – by rodičia vo viacdetnej rodine mali zabezpečený celkom pekný mesačný príjem.

 

 A práve vidina či možnosť takéhoto finančného príjmu, zabezpečeného práve deťmi zapojenými do pracovného procesu, by rodičov v mnohých viacdetných rodinách značne motivovala k realizácii určitých postupov, ktorými by svoje deti demokratickým spôsobom „dokopali“ k ich dobrovoľnému zapojeniu sa do pracovného procesu, čo sa plne zhoduje nielen so záujmom ich rodičov, ale predovšetkým so záujmom všetkých ich –  do pracovného procesu zapojených – spoluobčanov.

  

 

Treba zdôrazniť, že výška prvého rodičovského benefitu, teda výška finančného príspevku prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, jednoznačne, vplýva na motiváciu nezamestnaných detí zapojiť sa do pracovného procesu.

A výška tohto príspevku je určená dvoma činiteľmi: dĺžkou obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa (v nami uvedených príkladoch 25 rokov [2]) a samotnou výškou kompenzovaných nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko [2]).

 

Čím je hodnota tohto finančného príspevku vyššia, tým väčšia je ochota dieťaťa k zapojeniu sa do pracovného procesu.

Ak je táto hodnota príliš nízka, dieťa nie je príliš motivované k zapojeniu sa do pracovného procesu, naopak rast tejto hodnoty spôsobí zvýšenie motivácie dieťaťa na zapojenie sa do pracovného procesu.

 

Ako už bolo povedané, výška prvého rodičovského benefitu je určená aj výškou nákladov na výchovu dieťaťa, ktoré je štát ochotný oficiálne kompenzovať rodičom.

Ak sa bude štát snažiť  „ochrániť“ štátny rozpočet tým spôsobom, že celkovú priznanú výšku kompenzovaných nákladov vynaložených na výchovu rapídne zníži – napríklad aj z dôvodu nedostatku financií v štátnom rozpočte – premietne sa to do menšej hodnoty mesačne vyplácaného prvého rodičovského benefitu, a to sa následne prejaví menšou motiváciou nezamestnaných detí k ich zapojeniu sa do pracovného procesu.

Totiž, ak bude výška prvého rodičovského benefitu príliš nízka, deti budú vidieť, že takáto nízka hodnota tohto príspevku ich  rodičom príliš nepomôže, a to ich bude určitým spôsobom demotivovať pri zapájaní sa do pracovného procesu.

 

Naopak, ak bude štát čo najviac rešpektovať skutočnú hodnotu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, ak sa bude snažiť  rodičom kompenzovať, resp. vyplatiť, čo najväčšiu časť z nákladov, ktoré vynaložili v dlhodobom procese výchovy svojho dieťaťa, ba dokonca ak mu jeho finančná situácia dovolí navýšiť skutočnú hodnotu týchto nákladov na výchovu dieťaťa o určitý „zisk“ určený rodičom a patriaci im za výchovu dieťaťa, tak tento krok štátu bude mať jednoznačne pozitívny efekt na zapájanie sa dieťaťa do pracovného procesu, teda bude mať rapídny vplyv na pokles nezamestnanosti mladých ľudí.

Práveže sa môže ukázať, že vyššia hodnota tohto finančného príspevku, teda vyššia hodnota prvého rodičovského benefitu, spôsobí taký nárast zapájania sa detí do pracovného procesu, že prínos pre ekonomiku štátu spôsobený týmto zvýšeným zapájaním sa  detí do pracovného procesu bude oveľa väčší, než by bolo ušetrenie finančných nákladov štátneho rozpočtu v prípade nízkej hodnoty prvého rodičovského benefitu.

 

 

Ak nám už do stratena odchádzajú peniaze na rôzne sociálne dávky pre mnohých zdravých a práceschopných nepracujúcich spoluobčanov, tak potom naisto všetci tí naši občania, tí rodičia, ktorí zodpovedne vychovávajú svoje deti, ktorí z nich s plnou zodpovednosťou vychovávajú budúcich platných členov našej spoločnosti, budúcich občanov zapojených do pracovného procesu v ekonomike rodnej krajiny a prinášajúcich jej a svojim spoluobčanom svojou prácou úžitok, tak všetci títo naši občania si finančné ocenenie v podobe návratu aspoň určitej  časti nákladov, ktoré vynaložili pri výchove svojho dieťaťa, plne zaslúžia.

 

Ak už dávame z nášho spoločného práceschopným nepracujúcim rodičom, a mnohokrát aj ich práceschopným nepracujúcim deťom, tak by sme mohli aspoň niečo dať aj pracujúcim rodičom pracujúcich detí.

Ak už dávame tým, ktorí značnú časť svojho života nepracujú, a ani sa nestarajú o náležitú výchovu svojich detí, tak by sme mohli dať aspoň niečo tým, ktorí celý svoj život poctivo pracovali a pracujú, a zodpovednou výchovou svojich detí pomáhajú štátu v jeho ďaľšej existencii.

 

Nielen mať, ale aj zodpovedne vychovávať svoje deti, je predsa naplnením zmyslu života každého rodiča, je obrovským príspevkom rodičov pre budúcnosť svojho národa, svojej krajiny, svojej rodnej vlasti, je to užitočná a neoceniteľná práca v prospech nás všetkých, v prospech celej spoločnosti, a preto by sme sa za ňu mohli rodičom aspoň zčasti odvďačiť.

A návrat financií tým, ktorí ich vynaložili na zodpovednú výchovu svojich detí, návrat tým rodičom, ktorí prostredníctvom svojich pracujúcich detí pomáhajú svojej rodnej krajine, ktorí tak pomáhajú nám všetkým, sa môže stať motiváciou pre tých, ktorí zmysel v takejto zodpovednej výchove svojich detí zatiaľ nevideli a stále nevidia.

 

 

Takýmto spôsobom môže výška prvého rodičovského benefitu byť tým činiteľom, ktorý bude výrazným spôsobom ovplyvňovať nielen nezamestnanosť mladých ľudí, ale aj nezamestnanosť dlhodobo nezamestnaných osôb, či nezamestnanosť všeobecne.

Výška prvého rodičovského benefitu by bola dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim rozhodovanie občana pri jeho zapájaní sa do pracovného procesu.

Čím bude hodnota vyplácaného prvého rodičovského benefitu vyššia, tým viac to bude motivovať občana na zapojenie sa do legálneho pracovného procesu, čo je v pochopiteľnom záujme každej ekonomiky.

 

O čo dlhšie bude občan, napriek svojej schopnosti zapojiť sa do pracovného procesu, nezamestnaný, o to neskôr sa začnú jeho rodičom vyplácať finančné príspevky formou dvoch rodičovských benefitov.

 

V súčasnosti, v období zvyšovania nezamestnanosti vplyvom pandémie koronavírusu Covid-19, nezamestnanosti spôsobenej ekonomickým spomalením, nezamestnanosti aj medzi mladými ľuďmi, by zavedenie Systému rodičovských benefitov predstavovalo účinný prostriedok na spomalenie jej nárastu  či jeho zastavenie alebo dokonca aj zníženie.

Zníženie nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi, zníženie počtu dlhodobonezamestnaných občanov či zníženie nezamestnanosti vo všeobecnosti znamená ozdravenie ekonomiky.

 

To nie je len daň zo mzdy osôb znovuzapojených do pracovného procesu, daň odvádzaná do štátneho rozpočtu, to sú aj odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie, pomáhajúce tak zdravotnému systému ako aj súčasným dôchodcom, a to je aj ušetrenie obrovskej sumy štátneho rozpočtu prerozdeľovanej vo forme rôznych sociálnych dávok medzi nezamestnané osoby.

Zavedenie Systému rodičovských benefitov by malo na zníženie nezamestnanosti, jednoznačne, pozitívny vplyv.

 

Koniec príspevku

 

 

 

 

Nasledujúca časť je uvedená pre tých, ktorí majú záujem o viac informácií o účele tohto blogu ako aj o Systéme rodičovských benefitov, ktorý by pomohol zlepšiť situáciu vo viacerých oblastiach ekonomiky.

 

Stručná rekapitulácia

V celom tomto blogu je rozvádzaný  a riešený  tak pálčivý problém súčasnosti, a to problém nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku, ako aj pozitívny vplyv jeho vyriešenia na ďaľšie oblasti ekonomiky.

Riešenie problému je z dôvodu jeho značného rozsahu uverejňované postupne, v po sebe idúcich naväzujúcich príspevkoch označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D24.4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda každej ekonomiky, čo s tým?“

 

Vyriešenie len tohto jedného jediného problému, problému finančného zabezpečenia našich rodičov,  spôsobí reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších – v nasledujúcich príspevkoch podrobnejšie opísaných – problémových oblastiach ekonomiky.

 

Cieľom príspevkov tohto blogu je opísať princíp a hlavne prínos zavedenia nového systému ekonomických vzťahov medzi rodičmi a štátom.

Zavedenie tohto nového systému – v príspevku „D19“ [3] nazvaného aj Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nepomohlo len našim rodičom, ale by následne samovoľne zlepšilo situáciu aj v ďaľších oblastiach ekonomiky.

Napr. situáciu s veľmi nízkou pôrodnosťou, trápiacou nielen Slovensko, ale aj Maďarsko, Česko, Poľsko a veľa iných krajín vo svete [4], či situáciu s nezamestnanosťou dlhodobonezamestnaných i problémových občanov.

 

Zavedenie Systému rodičovských benefitov by pomohlo by znížiť úroveň nelegálnej práce, zlepšiť úroveň vyučovacieho procesu na školách ako aj zvýšiť predaj domácich potravín na domácom trhu, zvýšiť úroveň nedostatočnej potravinovej sebestačnosti či zvýšiť produkciu poľnohospodárskeho – rastlinného i živočíšneho – ako aj potravinárskeho sektora, a tiež by pomohlo aj v iných, v ďaľších príspevkoch podrobnejšie opísaných oblastiach ekonomiky.

 

 

Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovské benefity – rodičom tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.

Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, by sa rodičom pravidelne mesačne, počas obdobia určitej dĺžky, postupne vracali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko [2]) a prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.

Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom.

 

Tento systém, Systém rodičovských benefitov, by nielenže vrátil peniaze, ktoré by boli prostredníctvom neho investované do finančnej pomoci rodičom, ale by, navyše, pomohol zlepšiť situáciu aj v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.

 

Hlavným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov, teda vyplácania dvoch rodičovských benefitov  – rodičom všetkých tých občanov, ktorí by boli zapojení do pracovného procesu – je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov, ale vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných problémových oblastiach.

V takých oblastiach ako: nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca,  regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.

 

A práve ten celkový prínos vyplácania dvoch finančných príspevkov rodičom, prínos prejavujúci sa teda nielen finančnou pomocou rodičom, ale aj následným zlepšením situácie vo vyššie spomenutých problémových oblastiach ekonomiky, by bol tým, čo by náklady vynaložené štátom na vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov rodičom vrátil.

To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude postupne opísané v ďaľších príspevkoch tohto blogu.

Napr. problematika pôrodnosti bola už riešená v predchádzajúcich ôsmich príspevkoch, t. j. v príspevkoch D24.1.1, D24.1.2, D24.1.3 … D24.1.8, pričom samotný pozitívny účinok zavedenia Systému rodičovských benefitov na zvýšenie pôrodnosti je opísaný v príspevku „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5]. Problematika finančnej pomoci našim rodičom bola zasa riešená v príspevku „D24.3- Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých“ [1].

 

 

Zavedenie tohto systému do života, zavedenie Systému rodičovských benefitov, jeho zavedenie v čo najväčšom množstve krajín nielen Únie, ale aj sveta, by pomohlo odstrániť jeden závažný, zatiaľ neriešený a čoraz viac sa prehlbujúci  ekonomický problém súčasného, globálne prepojeného sveta, problém spôsobujúci čoraz rýchlejšie zväčšovanie rozdielu medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých krajín, čoraz väčšiu ekonomickú priepasť medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami  sveta, čoraz väčšie obohacovanie sa ekonomík bohatších krajín na úkor ekonomík tých chudobnejších, na úkor ich občanov.

A týmto problémom čoraz viac zaťažujúcim štátne rozpočty mnohých  krajín  je jav narastajúceho,  nemorálneho bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z chudobnejších krajín celého sveta (viac – pozri príspevok „A13.1- Globalizácia zviditeľňuje neriešený problém medzištátnej pracovnej migrácie“ [6]).

Naša krajina, Slovensko  – podobne ako aj Ukrajina, Rumunsko či mnohé iné krajiny sveta – patrí tiež k ekonomikám výrazne poškodzovaných týmto javom zosilneným práve globalizáciou, teda postihnutých bezplatným odčerpávaním pracovnej sily.

 

A práve zavedenie tohto nového systému, Systému rodičovských benefitov, by bolo tým, čo by nepomohlo len tým ekonomicky chudobnejším krajinám, ktoré bezplatne dodávajú lacnú pracovnú silu bohatším krajinám, nepomohlo by len tým krajinám, ktoré sú bezplatným zdrojom tejto pracovnej sily, bezplatným zdrojom týchto pracovníkov, ale, paradoxne, by ešte viac pomohlo bohatším krajinám, ktoré túto pracovnú silu z chudobnejších ekonomík odčerpávajú, a ktoré pociťujú jej čoraz väčší nedostatok.

Práveže, zavedenie Systému rodičovských benefitov by bolo tým, čo by bohatším krajinám zabezpečilo pre ich potreby potrebné množstvo kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov.

To, akým spôsobom by to bolo zabezpečené, bude podrobnejšie rozvedené v ďaľších príspevkoch.

 

 

Ako už bolo povedané, tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom dodatočný finančný príjem formou dvoch príspevkov, tzv.  rodičovských benefitov.

prvý rodičovský benefit“ (nazývaný aj „splátka výchovného“) predstavuje finančný príspevok vyplácaný mesačne rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v nami uvedených príkladoch v predchádzajúcich príspevkoch sa tento finančný príspevok vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácal počas obdobia 25 rokov).

Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur (platné pre Slovensko – pozri príspevok „D14.1“[2]). Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je podrobnejšie opísaná v príspevkoch D14 [7] a D14.1 [2].

 

  druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.

Čiže, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi dieťaťa.

Mechanizmus  vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu, je opísaný v príspevkoch D15.1 [8], D15.2 [9], ako aj D16 [10].

 

[1] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/07/09/d24-3-ved-oni-su-tu-aj-pre-nas-a-my-pre-nich-my-vsetci-sme-tu-jedni-pre-druhych/

[2] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/15/d14-1-princip-kompenzacie-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[3] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/02/26/d19-financna-podpora-zo-strany-statu-po-narodeni-dietata-nezarucuje-jeho-zapojenie-sa-do-pracovneho-procesu/

[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/04/22/d24-1-1-porodnost-pocet-obcanov-slovenska-klesne-do-konca-storocia-na-2-56-miliona-v-nigerii-zasa-vzrastie-z-206-na-790-milionov/

[5] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/05/28/d24-1-6-peniaze-len-tym-ktorych-deti-pracuju-a-porodnost-vzrastie/

[6]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/01/08/a13-1-globalizacia-zviditelnuje-nerieseny-problem-medzistatnej-pracovnej-migracie/

[7] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/01/d14-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-rodicmi-na-vychovu-dietata/

[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/19/d15-1-odmena-rodica-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata/

[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/01/25/d15-2-odmena-rodicovi-v-zavislosti-od-vysky-dane-odvadzanej-zo-mzdy-jeho-dietata-priklady/

[10] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/02/04/d16-kompenzacia-nakladov-vynalozenych-na-vychovu-dietata-v-pripade-ak-je-dieta-zivnostnikom/

 

D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept

22.10.2022

Veľký problém nielen pre Európsku úniu, ale aj mnoho ďaľších krajín sveta predstavujú v súčasnosti migranti z hospodársky chudobnejších regiónov Afriky i Ázie, ktorí sa práve kvôli lepším ekonomickým podmienkam, kvôli lepším zárobkovým možnostiam, snažia dostať do bohatších krajín. V túžbe za lepšou budúcnosťou sa vydávajú – buď sami, alebo [...]

D24. 5- Práca na čierno, čo s ňou?

25.08.2022

Tieňová alebo šedá ekonomika je problémom, ktorý oberá každý štát o obrovské peniaze potrebné v rôznych oblastiach ekonomiky. Potrebné v zdravotníctve, školstve, pri podpore mladých talentov, v priemysle i poľnohospodárskej výrobe, pri ochrane životného prostredia, vo vede a výskume ako aj v iných oblastiach ekonomiky. Pod tieňovou ekonomikou sa [...]

D24. 3- Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých

09.07.2022

„Tak ako pomôžeme tým, ktorí kedysi pomáhali nám, tak nám raz pomôžu tí, ktorým pomáhame teraz. Pomôcť tým, ktorí nás chránili a viedli v čase nášho detstva, ktorí nám pomáhali v časoch našej mladosti. Bez ktorých by sme neboli tam, kde sme. Patrí im to, zaslúžia si to. Je to to posledné, čo môžeme pre nich ešte urobiť. Oni sami už tak nevládzu, [...]

Robert Kaliňák

NAKA obvinila Kaliňáka a Brhela st. z podplácania na Finančnej správe

02.02.2023 08:25, aktualizované: 08:56

Úplatok mali poskytnúť osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy v súvislosti s výkonom tejto funkcie.

Viedeň / Teroristický útok /

Dvoch komplicov páchateľa teroristického útoku vo Viedni odsúdili na doživotie

02.02.2023 07:28

Džihádista 2. novembra 2020 pri teroristickom útoku v centre Viedne usmrtil štyri osoby a ďalších 23 zranil.

SR NRSR 78. schôdza rokovanie BAX

Robia si z prezidentky srandu, mala by to zastaviť, tvrdí politológ

02.02.2023 06:05

Ak chce dočasne poverená vláda Eduarda Hegera späť právomoci, prezidentka by jej hneď mala zobrať poverenie, hovorí v podcaste denníka Pravda politológ Jozef Lenč.

SR NRSR 78. schôdza rokovanie BAX

Džentlmenská dohoda až do volieb? Nehrozí, tvrdí politológ. Poslanci vyťahujú populistické návrhy a Čaputová varuje

02.02.2023 06:00

Kollár uviedol, že pri schvaľovaní niektorých zákonov bude zaujímavé sledovať „zhluky“ poslancov.

Ivan Vlček

Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 42
Celková čítanosť: 65616x
Priemerná čítanosť článkov: 1562x

Autor blogu

Kategórie