„Tak ako pomôžeme tým, ktorí kedysi pomáhali nám, tak nám raz pomôžu tí, ktorým pomáhame teraz.
Pomôcť tým, ktorí nás chránili a viedli v čase nášho detstva, ktorí nám pomáhali v časoch našej mladosti. Bez ktorých by sme neboli tam, kde sme. Patrí im to, zaslúžia si to. Je to to posledné, čo môžeme pre nich ešte urobiť.
Oni sami už tak nevládzu, sú unavení, vyčerpaní, a chcú len slušne dožiť. A my sme jediní, ktorí im v tom môžu pomôcť … je to len na nás.
Keď sme boli maličkí, tešili sa z našich prvých krôčkov, keď sme vyrástli, tešili sa z našich krokov, a teraz, keď sú už starí, tešia sa na naše kroky.
Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých.“ („D8- Skúsme pomôcť tým, ktorí kedysi pomáhali nám“ [1])
Množstvo ľudí by už po tej päťdesiatke rado odišlo do predčasného dôchodku, pretože fyzická a psychická náročnosť ich povolania spôsobuje, že sa cítia nadmieru opotrebovaní, vyhorení, že sa rýchle unavia, sú podráždení, a svoju prácu už nedokážu vykonávať s takým zanietením, precíznosťou a spoľahlivosťou ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi.
Samozrejme, odišli by v tom prípade, ak by mali zaručený slušný finančný príjem, slušný dôchodok.
Ich prínos pre ekonomiku pomaly klesá, ale keďže finančné zabezpečenie v starobe nemajú zatiaľ ošetrené – nízky dôchodok – musia naďalej pracovať.
Aj zdravotný systém štátu je nimi vyťažený viac, čo je so zvyšujúcim sa vekom pochopiteľné.
Čím budú ľudia starší, tým budú väčšou záťažou pre zdravotníctvo, a pravdepodobnosť, že ich zdravotné problémy sa budú zväčšovať, stúpa čoraz viac a viac. A núteným chodením do práce, znásilňovaním organizmu, svojmu zdravotnému stavu iste nepomôžu.
Ale ekonomika nepustí. Nemáme nárok na skorší odchod do dôchodku.
A koľkí z nás by radi po tej päťdesiatke pracovný pomer ukončili. Len keby neexistoval ten problém nedostatku financií. Problém finančného zabezpečenia.
Bohužiaľ, skorší odchod do dôchodku z dôvodu nadbytku peňazí je skôr raritou, ktorá len málokoho postretne.
A klasický odchod do predčasného dôchodku nie je možný, jednak kvôli malému počtu odpracovaných rokov, a potom odpracovanie potrebného počtu rokov vám ešte nezaručuje uspokojujúcu výšku poberaného dôchodku.
A tak nikoho ani vo sne nenapadá, že by do dôchodku odišiel napr. v päťdesiatpäťke, že by ukončil zamestnanie. Kvôli tomu, že výška vyplácaného dôchodku by bola veľmi nízka.
Je vôbec nejaká šanca zmeniť k lepšiemu tento systém jesennej fázy života našich rodičov?
Tej fázy, tej časti života, ktorá čaká každého z nás, a ktorú by, zrejme, chcela svojmu občanovi spríjemniť každá krajina. Spríjemniť za pomoc, ktorú jej tento občan priniesol v priebehu svojho produktívneho života. Spríjemniť tak, aby tento záverečný úsek životnej cesty bol z pohľadu občana-dôchodcu vnímaný ako jedno z najkrajších období života.
Veď títo ľudia, títo dôchodcovia svojou prácou pomáhali štátu ako len mohli, a tak by snaha o ich kľudnú a spokojnú starobu mala byť jedným z najpreferovanejších cieľov ich rodnej krajiny.
Tento príspevok sa venuje opisu finančnej pomoci našim rodičom a dôchodcom, možnosti skoršieho odchodu do dôchodku nielen po šesťdesiatke, ale už po päťdesiatpäťke či dokonca aj po päťdesiatke, ako aj pomoci pri odľahčení súčasného, kriticky namáhaného dôchodkového systému.
Príspevok objasňuje, akým spôsobom by zavedenie nového systému finančnej pomoci rodičom prostredníctvom vyplácania dvoch finančných príspevkov, teda zavedenie už v predchádzajúcich príspevkoch opísaného Systému rodičovských benefitov, prispelo nielen k zlepšeniu finančnej situácie našich rodičov a dôchodcov či starších ľudí, ale aj k možnosti skoršieho odchodu do dôchodku.
Účelom nižšie umiestnenej časti pod názvom „Stručná rekapitulácia“ je – keďže príspevky blogu na seba svojou problematikou viac či menej naväzujú – čo najrýchlejšie priblížiť čitateľovi to, čo už bolo povedané v predchádzajúcich príspevkoch.
Táto časť je viac menej určená pre tých, ktorí predchádzajúce príspevky tohto blogu nečítali.
Samotný obsah príspevku, vystihnutý jeho názvom „Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých“, je uvedený v časti označenej „Jadro príspevku“.
Stručná rekapitulácia
V celom tomto blogu je rozvádzaný a riešený tak pálčivý problém súčasnosti, a to problém nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku, ako aj pozitívny vplyv jeho vyriešenia na ďaľšie oblasti ekonomiky.
Riešenie tohto problému je z dôvodu jeho značného rozsahu uverejňované postupne, v po sebe idúcich naväzujúcich príspevkoch označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D24.3- Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých“).
Avšak vyriešenie len tohto jedného jediného problému, problému finančného zabezpečenia našich rodičov, spôsobí reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších – v nasledujúcich príspevkoch podrobnejšie opísaných – problémových oblastiach ekonomiky.
Cieľom príspevkov tohto blogu je opísať princíp a hlavne prínos zavedenia nového systému ekonomických vzťahov medzi rodičmi a štátom.
Zavedenie tohto nového systému – v príspevku „D19“ [2] nazvaného aj Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nepomohlo len našim rodičom, ale by následne samovoľne zlepšilo situáciu aj v ďaľších oblastiach ekonomiky.
Napr. situáciu s veľmi nízkou pôrodnosťou, trápiacou nielen Slovensko, ale aj Maďarsko, Česko, Poľsko a veľa iných krajín vo svete [3], či situáciu s nezamestnanosťou dlhodobonezamestnaných i problémových občanov.
Zavedenie Systému rodičovských benefitov by pomohlo by znížiť úroveň nelegálnej práce, zlepšiť úroveň vyučovacieho procesu na školách ako aj zvýšiť predaj domácich potravín na domácom trhu, zvýšiť úroveň nedostatočnej potravinovej sebestačnosti či zvýšiť produkciu poľnohospodárskeho – rastlinného i živočíšneho – ako aj potravinárskeho sektora, a tiež by pomohlo aj v iných, v ďaľších príspevkoch podrobnejšie opísaných oblastiach ekonomiky.
Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovské benefity – rodičom tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.
Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, by sa rodičom pravidelne mesačne, počas obdobia určitej dĺžky, postupne vracali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko) a prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičom.
Hlavným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov, teda vyplácania dvoch rodičovských benefitov – rodičom všetkých tých občanov, ktorí by boli zapojení do pracovného procesu – je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov, ale vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných problémových oblastiach.
V takých oblastiach ako: nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
A práve ten celkový prínos vyplácania dvoch finančných príspevkov rodičom, prínos prejavujúci sa teda nielen finančnou pomocou rodičom, ale aj následným zlepšením situácie vo vyššie spomenutých problémových oblastiach ekonomiky, by bol tým, čo by náklady vynaložené štátom na vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov rodičom vrátil.
To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude postupne opísané v ďaľších príspevkoch tohto blogu.
Napr. problematika pôrodnosti bola už riešená v predchádzajúcich ôsmich príspevkoch, t. j. v príspevkoch D24.1.1, D24.1.2, D24.1.3 … D24.1.8, pričom samotný pozitívny účinok zavedenia Systému rodičovských benefitov na zvýšenie pôrodnosti je opísaný v príspevku „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [4].
Zavedenie tohto systému do života, zavedenie Systému rodičovských benefitov, jeho zavedenie v čo najväčšom množstve krajín nielen Únie, ale aj sveta, by pomohlo odstrániť jeden závažný, zatiaľ neriešený a čoraz viac sa prehlbujúci ekonomický problém súčasného, globálne prepojeného sveta, problém spôsobujúci čoraz rýchlejšie zväčšovanie rozdielu medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých krajín, čoraz väčšiu ekonomickú priepasť medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami sveta, čoraz väčšie obohacovanie sa ekonomík bohatších krajín na úkor ekonomík tých chudobnejších, na úkor ich občanov.
A týmto problémom čoraz viac zaťažujúcim štátne rozpočty mnohých krajín je jav narastajúceho, nemorálneho bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z chudobnejších krajín celého sveta (viac – pozri príspevok „A13.1- Globalizácia zviditeľňuje neriešený problém medzištátnej pracovnej migrácie“ [5]).
Naša krajina, Slovensko – podobne ako aj Ukrajina, Rumunsko či mnohé iné krajiny sveta – patrí tiež k ekonomikám výrazne poškodzovaných týmto javom zosilneným práve globalizáciou, teda postihnutých bezplatným odčerpávaním pracovnej sily.
A práve zavedenie tohto nového systému, Systému rodičovských benefitov, by bolo tým, čo by nepomohlo len tým ekonomicky chudobnejším krajinám, ktoré bezplatne dodávajú lacnú pracovnú silu bohatším krajinám, nepomohlo by len tým krajinám, ktoré sú bezplatným zdrojom tejto pracovnej sily, bezplatným zdrojom týchto pracovníkov, ale, paradoxne, by ešte viac pomohlo bohatším krajinám, ktoré túto pracovnú silu z chudobnejších ekonomík odčerpávajú, a ktoré pociťujú jej čoraz väčší nedostatok.
Práveže zavedenie Systému rodičovských benefitov by bolo tým, čo by bohatším krajinám zabezpečilo pre ich potreby potrebné množstvo kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov.
To, akým spôsobom by to bolo zabezpečené, bude podrobnejšie rozvedené v ďaľších príspevkoch.
Ako už bolo povedané, tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom dodatočný finančný príjem formou dvoch príspevkov, tzv. rodičovských benefitov.
„prvý rodičovský benefit“ (nazývaný aj „splátka výchovného“) predstavuje finančný príspevok vyplácaný mesačne rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v nami uvedených príkladoch v predchádzajúcich príspevkoch sa tento finančný príspevok vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácal počas obdobia 25 rokov).
Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur (platné pre Slovensko – pozri príspevok „D14.1“[7]). Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je podrobnejšie opísaná v príspevkoch D14 [6] a D14.1 [7].
„druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Čiže, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi dieťaťa.
Mechanizmus vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu, je opísaný v príspevkoch D15.1 [8], D15.2 [9], ako aj D16 [10].
Jadro príspevku
Ako už bolo uvedené v úvodnej časti príspevku „Stručná rekapitulácia“, zavedenie Systému rodičovských benefitov by znamenalo vyplácanie dvoch finančných príspevkov všetkým tým rodičom, ktorých deti sa zapojili do pracovného procesu.
Prvý finančný príspevok, tzv. prvý rodičovský benefit, predstavuje pravidelnú mesačnú kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.
Kompenzácia týchto nákladov realizovaná prostredníctvom vyplácania tzv. splátok výchovného by znamenala pre rodiča pravidelný finančný príjem zlepšujúci jeho ekonomickú situáciu. Časť tohto finančného príspevku (napr. 60 percent jeho hodnoty), teda časť splátky výchovného, by bolo možné vyplácať aj formou potravinovej kompenzácie prostredníctvom potravín domácej produkcie (problematika potravinovej kompenzácie bude podrobne opísaná v ďaľších príspevkoch).
To by znamenalo väčšiu spotrebu domácich potravinárskych výrobkov, teda podporu predaja domácich potravín na domácom trhu, čiže podporu tak poľnohospodárskych ako aj potravinárskych výrobcov, a, teda aj vyššiu zamestnanosť v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, a, samozrejme, aj zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti krajiny.
Druhý finančný príspevok, tzv. druhý rodičovský benefit, vyplácaný rodičom zamestnaného dieťaťa, by bol odmenou od štátu, ktorej výška by bola úmerná výške dane odvedenej zo mzdy zamestnaného dieťaťa.
Oba tieto finančné príspevky, resp. rodičovské benefity, vyplácané rodičom, t. j. splátka výchovného ako aj odmena rodičovi v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa, by znamenali vylepšenie finančného príjmu rodičov pracujúceho dieťaťa, hlavne rodičov-dôchodcov s nízkymi dôchodkami.
Zavedenie Systému rodičovských benefitov by pomohlo z veľkej miery vyriešiť do budúcnosti kritický problém nedostatočného finančného zabezpečenia dôchodcov, keďže počet produktívnych občanov neustále klesá – v mnohých, napr. novopristúpených členských krajinách, aj z dôvodu odchodu množstva produktívnych občanov za prácou do zahraničia – a priemerná dĺžka života sa zväčšuje.
Finančné príspevky vyplácané zo štátneho rozpočtu prostredníctvom Systému rodičovských benefitov by pomohli zvýšiť mnohým rodičom-dôchodcom ich nízke finančné príjmy vyplácané formou dôchodku.
Spustenie tohto systému, Systému rodičovských benefitov, by pomohlo vyriešeniu jedného zložitého problému, spojeného so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku.
Vek odchodu do dôchodku sa neustále dvíha, v niektorých krajinách aj nad hranicu 65 rokov, ale nik nerieši situáciu, že mnohým občanom nad 55 rokov, ba aj mladším, ktorí sa nie z vlastnej viny stanú nezamestnanými, sa oveľa ťažšie hľadá práca než tým mladším.
U zamestnávateľov nie je až taká ochota k zamestnávaniu tejto vekovej kategórie, a s rastúcim vekom nezamestnaného jeho schopnosť zamestnať sa klesá.
Daľším neriešeným problémom veku po päťdesiatke je čoraz väčšie psychické i fyzické opotrebovanie spojené s nárastom chorobnosti, čo u mnohých občanov v preddôchodkovom veku spôsobuje veľké problémy v zamestnaní.
A vek odchodu do dôchodku nie je v žiadnej krajine pevne stanovený, ale sa pružne prispôsobuje predlžovaniu priemernej dĺžke života, teda sa zvyšuje.
Čiže štát predlžuje vek odchodu do dôchodku, ale už sa vôbec neberie do úvahy zvýšené fyzické a psychické opotrebovanie občana v preddôchodkovom veku, jeho čoraz menšia schopnosť plniť nároky kladené naň zamestnávateľom.
Terajší dôchodkový systém nedáva žiadnu odpoveď na otázku, čo robiť, ak má človek značne poškodené zdravie, a do dôchodku ešte ďaleko.
Človek nemá ešte zarobené na dôchodok, na dostatočný dôchodkový príjem, cíti sa mizerne, ale do dôchodku nemôže odísť, a musí čakať až do dosiahnutia dôchodkového veku.
Existujú mnohé profesie, v ktorých sa človek po tej päťdesiatke či päťdesiatpäťke cíti doslova ako invalid, kvôli náročnému fyzickému či psychickému vypätiu v práci.
Ale čo má robiť, neexistuje žiadna alternatíva, ktorá by preňho túto ťažkú situáciu riešila vyhovujúcim spôsobom.
Odchod do dôchodku je možný až v šesťdesiatompiatom roku, či, nedajbože, ešte vo vyššom veku.
Nik vám nepomôže so skorším odchodom, a už nik vám nepomôže s finančným zabezpečením. Čo robiť?
Ako si teda poradiť s týmito dvoma problémami, t. j. so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku ako aj s rastúcim fyzickým a psychickým opotrebovaním v preddôchodkovom veku, ktoré viac či menej sťažujú vykonávanie daného zamestnania.
A práve Systém rodičovských benefitov ponúka rodičom možnosť skoršieho ukončenia trápenia sa v psychicky či fyzicky náročnom zamestnaní alebo pri pretrvávajúcich zdravotných problémoch, ponúka rodičom možnosť skoršieho odchodu do dôchodku zásluhou vyplácania dvoch finančných príspevkov, ktoré rodič dostáva od štátu ako odmenu za svoje zamestnané deti.
Zodpovednou výchovou detí, ako aj ich zapojením sa do pracovného procesu vo vhodnej profesii s primeraným finančným ohodnotením, zvyšuje rodič svoju šancu na skoršie ukončenie pracovného pomeru, teda šancu na skorší odchod do dôchodku so slušným finančným zabezpečením.
Rodičia budú vedieť, že čím skôr, v čím mladšom veku, budú dieťa mať, tak tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ich dieťa začne skôr pracovať, a teda tým skôr sa im môžu buď vracať alebo na účte kumulovať splátky výchovného vyplácané ako kompenzácia za náklady vynaložené na výchovu dieťaťa (prvý rodičovský benefit), a tým skôr sa im bude vyplácať aj odmena v závislosti od výšky dane zo mzdy ich dieťaťa (druhý rodičovský benefit).
A určitá výška týchto naakumulovaných finančných príspevkov by im umožnila skorší odchod zo zamestnania do predčasného dôchodku, prípadne iné využitie týchto finančných prostriedkov generovaných prácou ich dieťaťa (pozri príklad č. 2 v príspevku D14.1 [7]).
Čím je tých detí zapojených do pracovného procesu viac, teda čím viac finančných prostriedkov zásluhou svojich zamestnaných detí si rodič našetrí, tým je reálnejšia šanca jeho skoršieho odchodu do dôchodku.
Zavedenie „Systému rodičovských benefitov“ by v mnohých prípadoch umožnilo rodičom odísť do dôchodku už vo veku 55-60 rokov, ba dokonca aj v nižšom, už po päťdesiatke, v závislosti od počtu detí (2-3 deti), od výšky ich miezd, od veku rodiča v čase narodenia dieťaťa, ako aj v závislosti od veku dieťaťa, v ktorom sa zapojí do pracovného procesu.
Tento fakt možného skoršieho odchodu do dôchodku bude silnou motiváciou pre rodiča už od narodenia dieťaťa.
Rodič bude silne motivovaný nielen na tom, aby sa jeho dieťa zapojilo do pracovného procesu, ale bude silne motivovaný aj na dosiahnutí čo najlepšej kvality vzdelávacieho procesu dieťaťa, pretože bude vedieť, že práve kvalita dosiahnutého vzdelania dieťaťa je jedným z podstatných predpokladov na získanie finančne dobre ohodnotenej pracovnej pozície, pričom výška finančného ohodnotenia dieťaťa v jeho budúcom zamestnaní sa bude priamo premietať do výšky druhého rodičovského benefitu, teda do výšky odmeny pre rodiča, odmeny, ktorej výška bude záležať od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa.
Samozrejme, skorší odchod do dôchodku bude podmienený aj vekom rodičov v čase narodenia dieťaťa.
Čím bude ich vek v momente narodenia dieťaťa nižší, tým je väčšia šanca na skoršie zapojenie sa dieťaťa do pracovného procesu, tým skôr začne rodič za toto pracujúce dieťa dostávať finančné príspevky formou prvého a druhého rodičovského benefitu, čiže tým skôr sa mu môžu začať tieto finančné príspevky kumulovať na jeho účte a týmto spôsobom zabezpečiť sumu potrebnú do predčasného dôchodku, a teda tým skôr môže rodič do predčasného dôchodku odísť.
A ten skorší odchod do dôchodku nebude ovplyvnený len vekom rodičov v čase narodenia dieťaťa, ale aj počtom detí zapojených do pracovného procesu.
Väčší počet detí zapojených do pracovného procesu, totiž, znamená úmerne vyšší príjem rodičov formou prvého a druhého rodičovského benefitu, a to zvyšuje pravdepodobnosť skoršieho odchodu do dôchodku.
Možnosť odchodu rodiča do predčasného dôchodku už vo veku po päťdesiatpäťke či dokonca po päťdesiatke – v závislosti od počtu detí zapojených do pracovného procesu, od výšky ich mzdy, od veku rodiča v čase narodenia dieťaťa, od veku dieťaťa v čase zapojenia sa do pracovného procesu – by bola obrovskou motiváciou pre každého rodiča.
Táto myšlienka by bola tým, čo by rodiča motivovalo k zodpovednej výchove svojich detí, čo by ho aktívne zapájalo do vzdelávacieho procesu dieťaťa, čo by ho motivovalo mať dieťa v nižšom veku.
A motivácia rodiča na narodení dieťaťa v čo najskoršom veku bude zasa priaznivo vplývať na omladnutie populácie.
V mnohých krajinách, a, samozrejme aj v našej, na Slovensku, sa neustále riešia finančné problémy dôchodcov spojené s ich nízkymi dôchodkami.
Zavedenie Systému rodičovských benefitov by tento problém nedostatočného finančného zabezpečenia občanov-dôchodcov pomohlo riešiť práve pomocou dvoch finančných príspevkov určených pre rodičov zamestnaných detí, čo by jednoznačne prispelo k odľahčeniu finančných požiadaviek kladených v súčasnosti na dôchodkové systémy jednotlivých krajín.
Zatiaľ čo teraz, už po štyridsiatke, má mnoho ľudí veľké obavy z dôchodkového veku, hlavne z dôvodu svojich nízkych platov, a následne premietnutí sa tohto faktu do výšky ich budúcich viac než skromných dôchodkov, zavedením Systému rodičovských benefitov, systému finančných príspevkov určených rodičom pracujúcich detí, budú rodičia vedieť, že v prípade zamestnania sa ich detí, im štát nielenže začne vracať náklady, ktoré vynaložili pri výchove svojho dieťaťa, ale v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa im bude vyplácaná odmena, teda ďalší finančný príspevok.
Rodičia budú vedieť, že tieto dva finančné príspevky vyplácané štátom za každé pracujúce dieťa im môže ich neveľký starobný dôchodok „garantovaný“ ich nízkou mzdou značne vylepšiť.
Táto informácia, tento poznatok zmení ich obavy z budúcnosti na oveľa kladnejšie pocity, čo bude mať iste veľký dosah na ich psychické zdravie.
A psychické zdravie má veľký vplyv aj na to fyzické.
Lepšie psychické zdravie občanov neznamená len finančný prínos v zdravotníctve, úsporu finančných prostriedkov vynaložených na liečbu občanov, ale prejaví sa vo všetkých oblastiach ekonomiky.
Veď ak máte to psychické zdravie, tú psychiku, v lepšom stave, tak ste väčším prínosom aj v svojom zamestnaní , pretože podávate lepší výkon, a lepšie psychické zdravie znamená aj lepšie vzťahy s ostatnými, to lepšie psychické zdravie občanov je prínosom tak pre rodinu danej osoby ako aj pre celú spoločnosť.
A to je, prirodzene, pre každú krajinu to najlepšie, čo si môže želať.
Systém rodičovských benefitov spočívajúci vo vyplácaní dvoch finančných príspevkov rodičom, teda systém kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa spolu s odmenou pre rodičov v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa, by vlastne pomohol terajšiemu priebežnému systému dôchodkového poistenia, v ktorom sa medzi dôchodcov prerozdeľuje to, čo sa vyberie na odvodoch na dôchodkové poistenie od súčasných pracujúcich.
Veľké množstvo dôchodcov má v súčasnosti zabezpečený príjem len pomocou tohto priebežného systému, ktorý je veľmi chúlostivý na negatívny jav znižovania počtu produktívneho obyvateľstva, znižovania spôsobeného jednak nízkou pôrodnosťou, a jednak odchodom značnej časti produktívnych občanov za prácou do zahraničia.
A na výšku aktuálnych starobných dôchodkov negatívne vplýva aj zvyšovanie priemerného veku dožitia.
Zavedenie Systému rodičovských benefitov (kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa spolu s odmenou rodičom v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy ich dieťaťa) by umožnilo vznik dodatočných finančných príjmov rodičov zásluhou ich detí zapojených do pracovného procesu, a tak by sa vlastne zmenšila ich kritická finančná závislosť od priebežného dôchodcovského piliera.
Systém rodičovských benefitov by bol obrovskou motiváciou a nádejou pre všetkých. Mnohí mladí slobodní ľudia by si plánovali:
„So svojím partnerom sa zoberieme, budeme mať deti, v maximálnej miere sa zapojíme nielen do ich výchovného, ale aj do ich vzdelávacieho procesu, aby sme im tak pomohli v získaní kvalitného vzdelania zohľadňujúceho ich dispozície a talent.
Kvalitné vzdelanie zväčší ich šancu na získanie perspektívneho zamestnania s náležitým finančným ohodnotením, a týmto svojím angažovaním sa v ich výchovno-vzdelávacom procese pomôžeme sami sebe v zabezpečení nášho dodatočného budúceho finančného príjmu, ktorý začneme dostávať po zapojení sa detí do pracovného procesu.
A zodpovednou výchovou viacerých detí máme veľkú nádej nielen na dostatočný finančný príjem, ale aj na skorší odchod do dôchodku, a budeme tak mať dostatok času venovať sa svojim záujmom, svojim aktivitám.“
Rodičia malých detí by si hovorili to isté.
Ako budú pomáhať svojim deťom, a takto si vytvoria predpoklad na finančne zabezpečený starší vek, no a rodičia tých detí, ktoré už budú zamestnané, sa budú snažiť pomôcť pri vzdelávaní detí svojich zamestnaných detí, teda pri vzdelávaní svojich vnukov, pretože budú vedieť, že touto činnosťou tak pomáhajú finančne zabezpečiť budúcnosť rodičov svojich vnukov, teda pomáhajú zabezpečiť budúcnosť svojich zamestnaných detí, vďaka svojim v budúcnosti zamestnaným vnukom.
Tento systém, Systém rodičovských benefitov, tak vlastne určitým spôsobom, prostredníctvom vzájomnej medzigeneračnej pomoci, prepojí životy troch generácií: starých rodičov, ich detí a aj ich vnukov.
A pomoc starších mladším, prostredníctvom ich zodpovednej výchovy, môže len pomôcť k vytvoreniu pocitu vďačnosti tých mladších k starším, a tým aj k ich snahe pomôcť rodičom či starým rodičom.
Táto vzájomná medzigeneračná pomoc medzi starými rodičmi, deťmi a vnukmi vzájomné vzťahy v rodine len posilní.
Zavedenie Systému rodičovských benefitov pre rodičov pracujúcich detí zvýrazní význam rodiny pre štát, pre jeho potreby, zvýrazní význam rodiny ako základného stavebného kameňa každej spoločnosti.
Človek by si mohol svoju situáciu do budúcnosti riešiť už v svojom mladom veku, už od momentu narodenia svojho prvého dieťaťa.
Kým je človek mladý, má veľa síl, zvládne toho naozaj veľa. Zvláda náročné povolanie, zvláda starostlivosť o deti, a mnoho ráz zvláda aj stavbu rodinného domu, a tiež aj ďaľšie veci. Zvládne aj výchovu dieťaťa, nie jedného, ale aj viacerých.
A ich zodpovednou výchovou by si ich rodičia zabezpečovali svoju finančnú budúcnosť v neskoršom veku, vo veku nielen po šesťdesiatke, ale už aj po päťdesiatpäťke, či dokonca už aj po päťdesiatke.
Dve, príp. tri či viac detí, ktoré by sa zapojili do pracovného procesu, vzdelané, s primeraným mzdovým ohodnotením, by – uplatňovaním Systému rodičovských benefitov, teda uplatňovaním systému kompenzácie nákladov vynaložených pri výchove dieťaťa formou splátok výchovného spolu s odmenou pre rodiča v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – mohli pomôcť zabezpečiť svojim rodičom dodatočný finančný príjem, ktorý by im umožnil skorší odchod do dôchodku, a tým by sa vyriešila aj ich prípadná nepriaznivá zdravotná situácia.
Dve, tri či viac detí by bolo tým, čo by mohlo premeniť obavy rodiča z budúcej staroby na radosť z dosiahnutých úspechov jeho detí v škole, a neskôr aj v zamestnaní.
Rodič by sa prirodzene tešil z tohto ich úspechu, a zároveň každý ten úspech dieťaťa by posilňoval jeho nádej na finančne lepšie zabezpečený starší vek.
Nový systém, Systém rodičovských benefitov, by dal dlhodobú víziu všetkým, od mladých ľudí až po seniorov, víziu celej spoločnosti. Víziu nie na roky, ale na desaťročia, na dlhé desaťročia. Víziu finančne zabezpečeného staršieho veku.
[1] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/23/d8-skusme-pomoct-tym-ktori-kedysi-pomahali-nam/
článok bol veľmi dlhý a nechcelo sa mi ho celý... ...
Pán autor, voľakedy to tak bolo - neboli... ...
Celá debata | RSS tejto debaty