Príspevok opisuje jeden z možných prostriedkov napomáhajúci zvýšeniu pôrodnosti.
Samotný obsah príspevku, obsiahnutý v jeho názve „Darujme pôdu za narodenie dieťaťa a pôrodnosť sa zvýši“, je uvedený v jeho časti označenej „Jadro príspevku“.
Všetky príspevky tohto blogu sú spojené myšlienkou finančnej pomoci našim starším rodičom, mnohým z nich už dôchodcom s častokrát úbohými dôchodkami.
A dôsledkom tejto myšlienky, tejto snahy o pomoc tým, ktorí nám kedysi – keď sme boli malí a to potrebovali – pomáhali, je návrh riešenia, ktoré by mohlo byť účinné, ktoré by im, našim rodičom, naozaj mohlo pomôcť.
A nielen finančne.
A navyše, čo je dosť podstatné a dôležité, toto riešenie by nepomohlo len našim rodičom, ale by následne samovoľne zlepšilo situáciu aj v ďaľších problémových oblastiach.
Napr. situáciu s veľmi nízkou pôrodnosťou, trápiacou nielen Slovensko, ale aj Maďarsko, Česko, Poľsko a veľa iných krajín tak v Európe ako aj iných častiach sveta, či problémovú situáciu s dlhodobonezamestnanými a problémovými občanmi.
Pomohlo by omladiť populáciu, umožnilo by skorší odchod do dôchodku, znížiť úroveň nelegálnej práce, zvýšiť zapojenie rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa a skvalitniť úroveň vzdelávacieho procesu na školách, zabezpečiť dostatočný počet potrebných odborníkov by a tiež zvýšiť predaj domácich potravín na domácom trhu, zvýšiť úroveň zanedbanej potravinovej sebestačnosti či zvýšiť produkciu poľnohospodárskeho – rastlinného i živočíšneho – ako aj potravinárskeho sektora, a tiež by pomohlo aj v iných, v ďaľších príspevkoch podrobnejšie opísaných oblastiach ekonomiky.
Jadro príspevku
Vo všetkých predchádzajúcich príspevkoch začínajúcich znakmi „D24.1. X“ – včítane tohto, označeného „D24.1.7“ – je opísaná problematika spojená s nízkou pôrodnosťou.
Zatiaľ čo príspevok D24.1.1 [1] opisuje tak rapídny, viac než dvojnásobný pokles počtu obyvateľov Slovenska zo súčasného stavu 5,46 mil. na 2,56 mil. v r. 2100, ako aj značné zníženie a vymieranie obyvateľstva mnohých ďaľších krajín Európy a sveta (Nemecko, Čína, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Maďarsko, Čechy, Taliansko, Španielsko, Japonsko, Južná Kórea a i.) príspevok D24.1.2 [2] sa zaoberá absolútne nevšímavým a ľahostajným postojom kompetentných inštitúcií EU k súčasnej situácii s nízkou pôrodnosťou v mnohých jej členských krajinách.
Príspevok D24.1.3 [3] zasa opisuje slabú podporu mladých rodín na Slovensku zo strany štátu, príspevok D24.1.4 [4] objasňuje, prečo bola pôrodnosť v bývalom Československu na oveľa lepšej úrovni než tá súčasná, idúca smerom postupného vymierania obyvateľstva, akým spôsobom bolo dosiahnuté, že tá pôrodnosť bola vtedy značne vyššia než tá terajšia a prečo sa dotácie vložené do výchovy a vzdelávania detí a mládeže vtedy – na rozdiel od súčasnosti – nielen vracali, ale boli aj vysoko ziskové.
Príspevok D24.1.5 [5]zasa hovorí o tom, že podpora pôrodnosti, podpora mladých rodín s deťmi, podpora výchovy a vzdelávania absolútne stráca svoj zmysel, ak takto pripravení budúci pracovníci nebudú mať v ekonomike rodnej krajiny uplatnenie, nebudú si môcť nájsť vhodné pracovné miesto odpovedajúce ich schopnostiam, talentu, ich dosiahnutému vzdelaniu, samozrejme, pracovné miesto s finančným ohodnotením, ktoré spravodlivo ocení nimi odvedenú prácu, a budú musieť odísť za prácou do zahraničia.
Ďaľším prostriedkom – v našej, krajine, na Slovensku, zatiaľ nevyužívaným – podporujúcim zvýšenie pôrodnosti by mohlo byť darovanie pôdy rodičom za narodenie dieťaťa. Tento spôsob riešenia problému nízkej pôrodnosti skúša napr. Taliansko, ktoré chce rodinám pri narodení tretieho dieťaťa darovať určité množstvo poľnohospodárskej pôdy [6].
Darovanie pôdy ako motivačný činiteľ pôsobiaci na zvýšenie pôrodnosti sa dá využiť v rôznych krajinách sveta v tým väčšej miere, čím viac voľnej pôdy má daná krajina k dispozícii.
Čím viac voľnej pôdy štát má, resp. čím väčším množstvom pôdy môže štát odmeniť rodičov za narodenie dieťaťa, tým väčšia pravdepodobnosť úspešnosti tejto metódy.
Napr. dve najväčšie krajiny sveta, Rusko a Kanada, s relatívne nízkou hustotou obyvateľstva (Kanada – hustota obyvateľstva 3,2 ob./km2, Rusko – 8,4 ob./km2) majú dobrý predpoklad na uplatnenie tohto spôsobu zvýšenia pôrodnosti, keďže obe krajiny disponujú obrovským množstvom nevyužitej pôdy.
Zároveň sa obe krajiny vyznačujú nízkou pôrodnosťou, ktorá v prípade Kanady, podobne ako aj napr. v prípade Švédska, je na takej úrovni, akej je, len vďaka väčšiemu prílevu migrantov.
K ďaľším krajinám s nízkou pôrodnosťou, ktoré by mohli darovanie pôdy – ako spôsob na podporu zvýšenia pôrodnosti – uplatniť, krajinám s relatívne nízkou hustotou obyvateľstva patrí: Fínsko (hustota obyvateľstva – 16 ob./km2), Estónsko (29 ob./km2) Ukrajina (73 ob./km2), ale tiež aj veľa iných.
Podmienečné darovanie pôdy o určitej výmere rodičom narodeného dieťaťa by zosilnilo efekt navrhovaného nového systému finančnej pomoci rodičom, efekt Systému rodičovských benefitov, založeného na vyplácaní dvoch finančných príspevkov rodičom tých detí, ktoré sa zapoja do pracovného procesu.
Vďaka vyplácaniu týchto dvoch finančných príspevkov, tzv. rodičovských benefitov, by došlo k zvýšeniu pôrodnosti.
Pozitívny účinok zavedenia Systému rodičovských benefitov na zvýšenie pôrodnosti je podrobnejšie opísaný v predchádzajúcom príspevku „D24.1.6- Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [7].
Mnohým krajinám by podmienečné darovanie pôdy rodičom za narodenie dieťaťa pomohlo zlepšiť ich neutešenú situáciu s nízkou pôrodnosťou.
Jedny krajiny majú tej pôdy, ktorú by mohli na tento účel vyčleniť, viac, iné menej. Každá krajina má však určité možnosti, ako sa dostať k pôde, ktorou by štát mohol odmeňovať rodičov za narodenie dieťaťa.
Aj v našej krajine, na Slovensku, je značné množstvo pôdy, ktorá sa neobrába a jej majitelia dostávajú od Únie peniaze za to, že ju nechávajú ležať ladom , že ju neobrábajú.
Čiže takúto pôdu by mohol štát vykúpiť od jej pôvodného majiteľa a určiť na prerozdelenie medzi tých, ktorým sa narodí dieťa. Je to jedna z možností.
Systém odmeňovania pôdou by mohol byť realizovaný rozličnými mechanizmami prideľovania pôdy, napr. aj takým, kedy by rodičia za narodenie ďaľšieho dieťaťa dostali viac pôdy, než jej dostali pri narodení toho predchádzajúceho.
Napr. za druhé dieťa by dostali dvakrát viac pôdy než za prvé.
Samozrejme, tento systém odmeňovania pôdou za narodenie dieťaťa má tým väčšiu pravdepodobnosť úspechu, čím väčšie množstvo pôdy má štát k dispozícii k tomuto účelu, ale hlavne, čím väčšie množstvo pôdy sa pridelí rodičom za narodenie dieťaťa.
Predpokladajme, že štát s nízkou pôrodnosťou by k jej zvýšeniu motivoval aj prísľubom podmienečného bezplatného prenajatia pôdy.
Štát by mohol tento bezplatný prenájom pôdy podmieniť určitými vlastnými pravidlami, napr. ak by sa dieťa narodilo, rodičia by dostali pozemok do bezplatného prenájmu, resp. za symbolické nájomné.
Rodičia by mali teda tento pozemok v bezplatnom prenájme, vychovávali by svoje dieťa, a v prípade, že by sa dieťa zapojilo do pracovného procesu v svojej rodnej krajine a odpracovalo by určitý počet rokov v jej ekonomike, napr. desať rokov, tak by štát tento pozemok natrvalo jeho rodičom daroval, teda previedol do ich vlastníctva.
Nižšie uvedený príklad s konkrétnymi údajmi slúži len ako inšpiračná ukážka.
V prípade krajín s veľkým množstvom voľnej pôdy, ako je Kanada či Rusko, by štát mohol rodičom za prvé dieťa bezplatne prenajať napr. 1 000 m2 využiteľnej pôdy, za druhé dieťa dvojnásobok pôdy ako za prvé dieťa, teda 2 000 m2, za tretie dieťa by štát rodičom zasa prenajal rodičom bezplatne dvojnásobok toho, ako za druhé dieťa, teda 4 000 m2, za štvrté dieťa znova dvojnásobok toho, ako za tretie dieťa, čiže 8 000 m2.
Teda za 4 deti by štát dal rodičom do bezplatného prenájmu dokopy: 1 000 + 2 000 + 4 000 + 8 000 = 15 000 m2 pôdy, čo je už vlastne slušný pozemok o rozlohe 1,5 ha.
Resp. by štát začal nezačal prideľovať pôdu už od prvého dieťaťa, ale až po narodení druhého či tretieho dieťaťa, teda podobne, ako je to aj v Taliansku. [6]
Samozrejme, darovanie pôdy musí byť adekvátne množstvu pôdy, ktorú môže daná krajina využiť na tento účel.
Čím jej má štát k dispozícii viac, čím viac jej môže poskytnúť rodičom za narodenie detí, tým pre štát lepšie, tým väčšiu odmenu formou darovanej pôdy môže štát uplatniť voči rodičom dieťaťa, čo môže mať na pôrodnosť len kladný vplyv. Pri štátoch s menším množstvom pôdy by tie darované plochy boli úmerne menšie, napr. za prvé dieťa nie 1 000 m2, ale len 100 m2 a za druhé či tretie dieťa dvojnásobok predchádzajúceho množstva pôdy, teda 200 m2 a 400 m2.
Teda, za tri deti by to už bola slušná záhrada o veľkosti 100 + 200 + 400 = 700 m2, do budúcnosti – po splnení pravidiel stanovených štátom – už ako vlastníctvo rodičov celkom postačujúca napr. ako stavebný pozemok so záhradou.
Stavebný pozemok nielen pre jedno, ale aj pre dve deti, čo by ich v budúcnosti značne odbremenilo od finančných nákladov potrebných za účelom kúpy pozemku na stavbu vlastného rodinného domu.
Úžitok by z toho mali všetci: rodičia, štát, a, samozrejme aj deti.
No, a keby rodičia takto vychovali štyri deti, ktoré by potom odpracovali desať rokov v ekonomike svojej rodnej krajiny, tak by vlastne ich rodičia dostali – po odpracovaní tých desiatich rokov – zadarmo pozemok o veľkosti: 100 + 200 + 400 + 800 = 1500 m2.. A tento pozemok by už bol ich výlučným vlastníctvom, z ktorým by mohli nakladať podľa svojich úvah.
Od momentu, kedy by sa stali rodičia výlučnými vlastníkmi pozemku, by platili štátu za tento darovaný pozemok daň.
Týmto spôsobom odmeňovania pôdou, by, vlastne, nielenže získal štát na minimálne desať rokov budúcich pracovníkov pre potreby svojej ekonomiky, ale by si zabezpečil aj príjem formou každoročnej dane z pozemku, ktorý predtým ležal ladom, bez využitia, a pre štát nepredstavoval žiadny príjem, a ktorý teraz získali rodičia zadarmo od štátu. Získali by rodičia, získal by štát.
A tá povinnosť odpracovania určitej doby dieťaťa v ekonomike rodného štátu – 10 rokov, by vlastne bola takým predpokladom na to, že v prípade tých odpracovaných desiatich rokov v ekonomike rodnej krajiny je už dieťa viac menej začlenené do pracovného procesu v svojej krajine, je v jej ekonomike relatívne dobre pracovne stabilizované, teda, po tých desiatich odpracovaných rokoch je už nižšia pravdepodobnosť, že by dieťa odišlo za prácou do zahraničia.
Čiže, vlastne táto podmienka o nutnosti odpracovania desiatich rokov v ekonomike rodnej krajiny, by zabezpečila krajine na minimálne desať rokov pracovníkov z radov vlastných občanov.
Po tých desiatich rokoch zamestnávania sa v svojej rodnej krajine by už veľa z týchto dospelých detí malo rodinu, vychovávalo by svoje deti, a práve tento fakt, ako aj fakt zapracovania sa po týchto desiatich rokoch v svojom zamestnaní, teda fakt pracovnej stabilizácie, vytvára predpoklady na to, že dieťa aj po tých desiatich rokoch zamestnávania sa zostane naďalej pracovať v rodnej ekonomike a neodíde za prácou do zahraničia.
Pre štát by teda podmienečné darovanie pôdy za narodenie dieťaťa bolo tým, čo by mu nielenže pomohlo zvýšiť nízku pôrodnosť, ale by mu aj do budúcnosti zabezpečilo pracovníkov pre ekonomiku, a taktiež by mu začalo prinášať dane z pozemku od momentu, v ktorom by sa rodičia ako dovtedajší prenajímatelia tejto pôdy stali jej vlastníkmi.
No, a rodičia – keďže by mali túto pôdu v bezplatnom nájme minimálne počas doby výchovy svojho dieťaťa, teda počas aspoň 18 rokov (18 rokov – základná dĺžka obdobia výchovy dieťaťa), a potom ešte daľších desať rokov počas zamestnávania sa dieťaťa v rodnej ekonomike – by vedeli, že majú v bezplatnom prenájme k dispozícii pôdu, ktorá, ak ich dieťa odpracuje 10 rokov v rodnej krajine, bude po tých:
18 + 10 rokov = 28 rokoch ich výlučným vlastníctvom
Veľa z týchto rodičov by počas tých 28 rokov uvažovalo, ako tú pôdu využiť.
Možno by ju nejakým spôsobom zúrodnili či inak upravili, už len kvôli tomu, že by vedeli, že po tých 28 rokov môžu tú pôdu predať nejakému záujemcovi, pretože tá pôda už bude len ich, bude ich vlastníctvom.
Vedeli by, že čím viac tú pôdu nejakým spôsobom skultúrnia, čím väčšiu hodnotu jej nejakým spôsobom pridajú, tým bude mať táto pôda väčšiu hodnotu pri jej predaji.
A tým predajom by zarobili nielen oni, ale aj štát, ktorý by z tohto predaja pôdy bral poplatok za predaj, t. j. daň z predaja pôdy, a potom by už každý rok zarobil na poplatku – daň z pozemku.
Na predaji by zarobili tak rodičia, ako aj štát.
Pre štát je predsa výhodnejšie, ak pôda, ktorú v mnohých prípadoch neobrába, a z ktorej nemá žiadny príjem, radšej – za splnenia vopred stanovených podmienok – daruje občanovi.
Samozrejme by bolo zrejme nevyhnutnosťou, aby štát k tejto pôde zabezpečil minimálnu infraštruktúru, teda dopravný prístup, t. j. cestu, ako aj elektrickú energiu a vodu, prípadne iné potrebné siete (plyn).
A vlastne týmto spôsobom bezplatného prevodu pôdy na rodičov – jej dočasného bezplatného prenájmu tým, ktorí nielenže pomôžu svojej krajine pri zvyšovaní pôrodnosti, ale aj poskytnú ekonomike svoje deti ako budúcich pracovníkov, ktorí v nej konkrétny čas odpracujú, (napr. tých desať uvádzaných rokov), a jej tak pomôžu – pomôže štát aj sebe.
Mnohokrát neužitočne ležiaca pôda v danej krajine sa tak pretransformuje na časovo ohraničený prenájom tejto pôdy tým rodičom, ktorým sa narodia deti, a tento prenájom sa v určitom momente zmení na jej vlastníctvo rodičmi daného dieťaťa a bude štátu prinášať ročne peniaze formou dane z tohto pozemku.
A zároveň štát získa – formou dospelých pracujúcich detí – minimálne na dobu desiatich rokov budúcich zamestnancov pre svoju ekonomiku.
Štát pomôže pôdou rodičom a rodičia zasa pomôžu štátu tak so zvýšením pôrodnosti ako aj so zabezpečením budúcich pracovníkov pre jeho ekonomiku.
Samozrejme, faktor pôdy ako činiteľ, ktorý môže rapídne pomôcť v otázke zvýšenia pôrodnosti, je uplatniteľný viac menej v každom štáte.
Ide len o to, že každý štát musí bezplatné prideľovanie pôdy prispôsobiť množstvu voľnej pôdy, ktorú má k dispozícii, resp. musí nájsť spôsoby ako sa k tej voľnej pôde dostať.
Napr. aj jej vykúpením od jej majiteľov, ktorí ju nevyužívajú.
V mnohých štátoch sú regióny, ktoré sa vyľudňujú resp. sú už vyľudnené, ľudia z nich odchádzajú aj kvôli nedostatku pracovných príležitostí, a práve tieto regióny disponujú značným množstvom ladom ležiacej pôdy, z ktorej nemá nik úžitok.
A práve táto voľná pôda, ktorá by bola ponúknutá za narodenie dieťaťa – v kombinácii so Systémom rodičovských benefitov podporujúcim zvýšenie pôrodnosti – by mohla byť tým, čo by mladých ľudí plánujúcich si založiť rodiny prilákalo do týchto vyľudnených regiónov.
Veď existujú regióny, z ktorých ľudia utekajú nielen kvôli nedostatku práce, ale aj kvôli nízky mzdám v týchto regiónoch.
A práve ak by boli rodičia odmenení za narodené dieťa bezplatným pridelením pôdy o určitej výmere, tak by sa možno mnohí zmierili s týmito nízkymi mzdami.
Práve tá pôda – ten dodatočný činiteľ – ktorú by bolo možné po splnení vopred štátom stanovených podmienok získať do osobného vlastníctva, by bola tým, čo by motivovalo mladých rodičov k odchodu do menej osídleného regiónu s nízkymi mzdami, resp. k pozostatiu v tomto regióne naďalej, ak tu už títo rodičia bývajú.
Systém rodičovských benefitov spolu s vhodným systémom bezplatného prideľovania pôdy za narodené dieťa, by bolo možno tým, čo by prilákalo mladých ľudí do týchto vyľudnených regiónov aj napriek nedostatku pracovných príležitostí.
U mnohých z týchto mladých ľudí by fakt zavedenia Systému rodičovských benefitov, spolu s faktom darovania pôdy v závislosti od počtu detí, spojený ešte ďaľšími zvýhodneniami – napr. s možnosťou čiastočnej alebo úplnej kompenzácie cestovných nákladov do vzdialeného zamestnania mimo tohto regiónu – pôsobil pozitívne na ich ochotu presťahovať sa do tohto regiónu.
Možno práve ten akútny nedostatok pracovných príležitostí v danom regióne by ich motivoval na založenie nejakej vlastnej živnosti, napr. začatie podnikania v poľnohospodárskej činnosti, čo by ich nielen ekonomicky zaopatrilo, čiže zabezpečilo by im finančný príjem, ale prispelo by aj k lepšej potravinovej sebestačnosti ich rodnej krajiny
Bezplatný prenájom pôdy rodičmi narodeného dieťaťa s perspektívou jej budúceho vlastníctva spolu so Systémom rodičovských benefitov garantujúcim dva finančné príspevky rodičom zamestnaných detí, by boli tým, čo by iste prispelo k zvýšeniu nízkej pôrodnosti.
Štát spolu s príslušnými regiónmi by sa postaral o zverejnenie údajov o voľných pozemkoch v daných regiónoch, včítane ich zobrazenia na mape, a pôda by sa prideľovala napr. systémom: „Kto skôr príde, ten skôr melie, teda si aj skôr vyberie“, čiže kto bude mať skôr dieťa, ten si z ponúkanej voľnej pôdy aj skôr vyberie príslušnú voľnú parcelu s pôdou.
Ako už bolo uvedené, návrh na podporu vzrastu nízkej pôrodnosti formou prideľovania pôdy bol predložený v Taliansku [6] a v tomto čase by už mal byť zavedený aj do praxe.
Možno by podobná myšlienka prideľovania pôdy tým, ktorým sa narodí dieťa, pomohla aj nášmu Slovensku či iným krajinám s nízkou pôrodnosťou a množstvom nevyužívanej pôdy, ktorú by mladé rodiny s deťmi vedeli využiť oveľa vhodnejším spôsobom.
[2] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/04/23/d24-1-2-europa-vymiera-a-unia-si-ide-svoje/
Niektorým vašim vetám chýba zmysel. "... ...
Pôda je vyhradená pre domácich aj zahraničných... ...
Pane,myslím to vážne. Ale, je to tragikomédia!... ...
1, tie 3 deti by museli byť v 1 rodine? Čo ak... ...
Na pôde treba robiť. Celý tento experiment by... ...
Celá debata | RSS tejto debaty