Riešenie problému slabého finančného zabezpečenia našich rodičov a starších ľudí, hlavne tých na dôchodku – ponúkané v príspevkoch tohto blogu v podobe nového systému finančnej pomoci pre rodičov, je zároveň aj riešením pre zvýšenie nízkej pôrodnosti.
A tým novým systémom javiacim sa ako účinné riešenie slabého finančného zabezpečenia starších ľudí či dôchodcov, teda aj riešenie na nízku pôrodnosť, by mohlo byť zavedenie už v predchádzajúcich príspevkoch podrobnejšie opísaného Systému rodičovských benefitov (napr. viď vstupná časť príspevku „D24. 1. 6- Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [1]).
„Zavedenie tohto nového systému – v príspevku D19 [2] nazvaného Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nielenže finančne pomohlo rodičom všetkých zamestnaných občanov, teda by pomohlo rodičom všetkých tých občanov, ktorí sú zapojení do pracovného procesu, ale zavedenie tohto systému by zlepšilo situáciu aj v mnohých iných problémových oblastiach ekonomiky, napr. by pomohlo výrazne zlepšiť v mnohých krajinách tak kriticky nízku pôrodnosť.
Nízku pôrodnosť trápiacu nielen Slovensko či mnohé členské krajiny EU (Taliansko, Maďarsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Nemecko, Bulharsko, Rumunsko) ale aj množstvo krajín celého sveta (Japonsko, Južná Kórea, Singapur, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Čína, a i.)“ [3].
Veď ak už vynakladáme peniaze na boj s otepľovaním ovzdušia, na zníženie emisií oxidu uhličitého, ak už vydávame peniaze na uskutočnenie niečoho, o čom nieže so stopercentnou istotou nevieme, ale o čom sú, z hľadiska očakávaného výsledku, značné pochybnosti – či, a hlavne v akej miere toto vynaloženie finančných prostriedkov pomôže v boji proti otepľovaniu (viď príspevok „E2- Ako je to vlastne s tým otepľovaním“ [4]) – a o čom na druhej strane so stopercentnou istotou vieme, že to bude znamenať extrémne až devastujúce zaťaženie ekonomík hlavne tých chudobnejších krajín Únie, zaťaženie, ktoré ešte viac prehĺbi už aj tak výrazné rozdiely medzi ekonomikami jej členských krajín, ktoré zvýhodní tie bohatšie členské krajiny na úkor tých chudobnejších (viď príspevok „E3- Oxid uhličitý zlikvidujeme možno, seba isto“ [5]), tak by sme mohli vynaložiť peniaze aj na niečo, o čom možno s oveľa väčšou pravdepodobnosťou tvrdiť, že to pomôže nielen zvýšiť kriticky nízku pôrodnosť v mnohých členských a aj nečlenských krajinách Únie, ale že to pomôže zlepšiť situáciu aj v ďaľších oblastiach ekonomiky.
A tým „niečo“, na čo by sme mohli peniaze vynaložiť, čo z hľadiska prínosu pre ekonomiku krajiny môže garantovať oveľa väčšiu úspešnosť než garantuje vynakladanie financií na znižovanie oxidu uhličitého, je realizácia systému finančnej pomoci rodičom zamestnaných občanov prostredníctvom Systému rodičovských benefitov, teda realizácia systému finančnej pomoci rodičom prostredníctvom vyplácania dvoch finančných príspevkov, prostredníctvom dvoch tzv. rodičovských benefitov.
Podstatným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov rodičom je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov, ale vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných oblastiach ekonomiky, takých ako nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude postupne opísané v nasledovných príspevkoch.
Ako prvú z oblastí ekonomiky, ktorým by zavedenie Systému rodičovských benefitov pomohlo, sme uviedli pôrodnosť.
Celá problematika nízkej pôrodnosti je podrobnejšie opísaná v posledných ôsmich príspevkoch tohto blogu – D24.1.1, D24.1.2 … D24.1.8 – pričom samotný pozitívny prínos zavedenia Systému rodičovských benefitov na nízku pôrodnosť, teda jeho vplyv na zvýšenie pôrodnosti, na motiváciu mladých ľudí k zakladaniu viacdetných rodín, je podrobnejšie opísaný v príspevku „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [1]
Zatiaľ čo príspevok D24.1.1 [3] opisuje tak rapídny, viac než dvojnásobný pokles počtu obyvateľov Slovenska zo súčasného stavu 5,46 mil. na 2,56 mil. v r. 2100, ako aj značné zníženie a vymieranie obyvateľstva mnohých ďaľších krajín Európy a sveta (Nemecko, Čína, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Maďarsko, Čechy, Taliansko, Španielsko, Japonsko, Južná Kórea a i.) príspevok D24.1.2 [6] sa zaoberá absolútne nevšímavým a ľahostajným postojom kompetentných inštitúcií EU k súčasnej situácii s nízkou pôrodnosťou v mnohých jej členských krajinách.
Príspevok D24.1.3 [7] zasa opisuje slabú podporu mladých rodín na Slovensku zo strany štátu, príspevok D24.1.4 [8] objasňuje, prečo bola pôrodnosť v bývalom Československu na oveľa lepšej úrovni než tá súčasná, idúca smerom postupného vymierania obyvateľstva, akým spôsobom bolo dosiahnuté, že tá pôrodnosť bola vtedy značne vyššia než tá terajšia a prečo sa dotácie vložené do výchovy a vzdelávania detí a mládeže vtedy – na rozdiel od súčasnosti – nielen vracali, ale boli aj vysoko ziskové.
Príspevok D24.1.5 [9]zasa hovorí o tom, že finančná podpora pôrodnosti, podpora mladých rodín s deťmi, podpora výchovy a vzdelávania absolútne stráca svoj zmysel, ak takto pripravení budúci pracovníci nebudú mať v ekonomike rodnej krajiny uplatnenie, nebudú si môcť nájsť vhodné pracovné miesto odpovedajúce ich schopnostiam, talentu, ich dosiahnutému vzdelaniu, samozrejme, pracovné miesto s finančným ohodnotením, ktoré spravodlivo ocení nimi odvedenú prácu, a budú musieť odísť za prácou do zahraničia.
V celej rade tých vymenovaných príspevkov zaoberajúcich sa problematikou nízkej pôrodnosti, práve príspevok D24.1.6 [1] je ten podstatný, je ten, ktorý opisuje prínos zavedenia nového systému – teda Systému rodičovských benefitov – na zvýšenie pôrodnosti, na zvýšenie motivácie mladých ľudí k zakladaniu viacdetných rodín.
Predposledný príspevok – D24.1.7 [9] – sa zaoberá problematikou darovania pôdy ako motivačného prostriedku prispievajúceho k zvýšeniu pôrodnosti a tento, skôr taký zhrňujúci príspevok – D24.1.8 – uzatvára sériu príspevkov o problematike nízkej pôrodnosti.
Presne tak isto ako začína otepľovanie ovzdušia spôsobovať ľuďom čoraz väčšie problémy spojené s rastúcim výskytom nepríjemných prírodných javov, s prírodnými pohromami silne zasahujúcimi ekonomiky jednotlivých krajín celého sveta, tak isto aj klesajúca pôrodnosť začína veľmi negatívnym spôsobom pôsobiť na ekonomiku každej krajiny.
Menej rodiacich sa občanov znamená do budúcnosti menej produktívnych občanov, menej tých občanov, ktorí sa môžu zapojiť do pracovného procesu.
A občania zapojení do pracovného procesu, tak to sú tí najdôležitejší ľudia z hľadiska každej ekonomiky.
Zamestnaní občania odvádzajú zo svojich miezd dane do štátneho rozpočtu a týmto zabezpečujú financie potrebné pre školstvo, zdravotníctvo, armádu, pre celú ekonomiku, pre všetky jej odvetvia.
Čím menej ľudí bude pracovať, tým menej dane z ich miezd sa odvedie do štátneho rozpočtu, tým menej peňazí v štátnom rozpočte bude na ďaľšie prerozdelenie do iných odvetví ekonomiky.
A, samozrejme, zamestnaní občania odvádzajú aj odvody, odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie. Jedni z nich sa prerozdeľujú medzi dôchodcov a tie druhé zasa pomáhajú zdravotnému systému ich krajiny.
Zo svojich miezd si zamestnaní občania kupujú výrobky a platia za služby a týmto spôsobom odvádzajú do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty ako aj – v prípade niektorých výrobkov (motorové palivá, elektrická energia, plyn, uhlie, alkoholické a tabakové výrobky) – spotrebnú daň.
A svojou prácou zasa pomáha občan vytvárať zisk svojmu zamestnávateľovi, zisk, ktorý sa tiež zdaňuje a aj táto daň ide do štátneho rozpočtu.
Čiže, zamestnaný občan je, vlastne, fantastickým generátorom peňazí pre štátny rozpočet krajiny, v ktorej je zamestnaný.
„Pracujúci občan je pre každý štát úplne tým najdôležitejším elementárnym kameňom, bez ktorého by štát vôbec nemohol vzniknúť, bez ktorého by nemohol existovať.
Občan zapojený do pracovného procesu v svojej rodnej krajine je tým najzákladnejším predpokladom na to, aby vôbec mohol štát fungovať.
Strata každého občana v produktívnom veku (napr. odchodom občana do zahraničia, úmrtím, invaliditou) je zároveň veľkou finančnou stratou z hľadiska príjmov štátu.
Odchod nielen každého odborníka, ale každého občana, každého pracovníka, je značnou finančnou stratou z pohľadu perspektívnych príjmov – daní, ktoré by mohol tento občan priniesť svojmu štátu pri zamestnaní sa v ekonomike rodnej krajiny.
Finančnou stratou umocnenou v súčasnosti nepríjemným faktom čoraz väčšieho nedostatku pracovnej sily, čoraz menšieho počtu pracujúcich občanov z celkového počtu obyvateľstva, prameniaceho aj z nízkej pôrodnosti.
O to bolestivejší je pre každý štát odchod každého jeho občana za prácou do zahraničia.“ (viď príspevok „B10.4- Investície do výchovy a vzdelávania občana ako zdroja budúceho príjmu štátu“ [10]).
Avšak, len dostatočný počet zamestnaných občanov dokáže vygenerovať sumu finančných prostriedkov pre potreby ekonomík jednotlivých krajín, len dostatočný počet produktívnych občanov Únie dokáže vygenerovať sumu finančných prostriedkov pre potreby unijnej ekonomiky, len dostatočný počet občanov zapojených do pracovného procesu dokáže vygenerovať sumu finančných prostriedkov potrebných na boj s klimatickými zmenami, na boj s otepľovaním.
Čím je ich počet menší, čím viac klesá počet zamestnaných občanov, tým horšie pre ekonomiku ich rodnej krajiny.
A práve riešeniu problému klesajúceho počtu produktívnych občanov prostredníctvom riešenia prvotného problému, teda problému nízkej pôrodnosti, by mohlo pomôcť aj zavedenie – vo viacerých predchádzajúcich príspevkoch tohto blogu – už spomínaného a opísaného systému finančnej pomoci rodičom, tzv. Systému rodičovských benefitov.
Zavedenie tohto systému do života, zavedenie Systému rodičovských benefitov, jeho zavedenie v čo najväčšom množstve krajín nielen Únie, ale celého sveta, by pomohlo odstrániť jeden čoraz závažnejší a čoraz viac sa prehlbujúci, avšak zatiaľ neriešený, ekonomický problém súčasného, globálne prepojeného sveta, problém spôsobujúci čoraz rýchlejšie zväčšovanie rozdielu medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých krajín, čoraz väčšiu ekonomickú priepasť medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami sveta.
A týmto problémom čoraz viac zaťažujúcim štátne rozpočty mnohých krajín je jav narastajúceho, neférového a nemorálneho bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z chudobnejších krajín celého sveta krajinami bohatšími.
Tomuto zatiaľ neriešenému problému závažným spôsobom poznačujúceho ekonomiky týchto krajín sa venuje tak väčšina príspevkov blogu „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“ (napr. príspevok „A13.1- Globalizácia zviditeľňuje neriešený problém medzištátnej pracovnej migrácie“ [11] či príspevok „A14.5- Štát sa o svoje samosprávne územné celky stará, EU problémy svojich členských krajín ignoruje“ [12]) ako aj mnohé príspevky blogu „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“ (napr. príspevok „B10.7- Nemorálnosť bezplatného odčerpávania pracovnej sily“ [13]).
Bezplatné odčerpávanie množstva pracovnej sily nielen z tých novších členských krajín Únie, pristúpivších do nej po r. 2004, ale aj z tých nečlenských, napr. z Ukrajiny , výrazným spôsobom oslabuje ekonomiky krajín, z ktorých je pracovná sila masovo bezplatne odčerpávaná.
A, práve, tie negatívne dôsledky tohto bezplatného odčerpávania, ktoré zasahujú, predovšetkým, tých najzraniteľnejších v každej ekonomike, teda deti a dôchodcov, by išlo odstrániť práve existenciou spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu.
Naša krajina, Slovensko – podobne ako aj Ukrajina, Rumunsko či mnohé iné krajiny sveta – patrí k jedným z najvýraznejšie postihnutých ekonomík týmto škodlivým javom zosilneným práve globalizáciou, teda postihnutých bezplatným odčerpávaním pracovnej sily.
A práve zavedenie nového systému, zavedenie Systému rodičovských benefitov do života vo viacerých krajinách, by bolo tým čo by negatívne dôsledky nemorálneho bezplatného odčerpávania pracovnej sily z tých chudobnejších ekonomík tými bohatšími nielen pribrzdilo, ale, práveže, aj zastavilo, čo by tento negatívny jav premenilo na prínosný proces pre všetkých zúčastnených.
Teda, tak pre tie chudobnejšie krajiny, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná, ako aj pre tie bohatšie, ktoré tu pracovnú silu, zatiaľ, bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Práve zavedenie tohto nového systému, Systému rodičovských benefitov, by bolo tým, čo by nepomohlo len tým ekonomicky chudobnejším krajinám, tým krajinám, ktoré bezplatne dodávajú lacnú pracovnú silu bohatším krajinám, nepomohlo by len tým krajinám, ktoré sú bezplatným zdrojom tejto pracovnej sily, bezplatným zdrojom týchto pracovníkov, ale, paradoxne, by ešte viac pomohlo bohatším krajinám, ktoré túto pracovnú silu z chudobnejších ekonomík odčerpávajú, a ktoré pociťujú jej čoraz väčší nedostatok.
Práveže zavedenie Systému rodičovských benefitov by bolo tým, čo by bohatším krajinám zabezpečilo pre ich ekonomiky potrebné množstvo kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov.
To, akým spôsobom by to bolo zabezpečené, bude podrobnejšie rozvedené v ďaľších príspevkoch.
Ak by Systém rodičovských benefitov, teda nový systém pomoci rodičom pomocou dvoch finančných príspevkov – z ktorých ten prvý predstavuje kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa a ten druhý je odmenou pre rodičov v závislosti od výšky dane zo mzdy ich dieťaťa – zaviedol v danej krajine do života, jeho efekt by sa po určitom čase prejavil zvýšením hodnoty pôrodnosti.
Porovnaním s prognózovaným stavom pôrodnosti, resp. plodnosti pre konkrétnu krajinu na daný rok by sa videlo, či malo zavedenie tohto systému pozitívnu odozvu a aká veľká by bola táto odozva.
To znamená, že ak napr. terajší prognózovaný stav plodnosti pre Slovensko na rok 2030 je 1,65, a skutočná hodnota plodnosti – po zavedení Systému rodičovských benefitov – by v r. 2030 bola napr. 1,75, tak by bolo vidno, že zavedenie Systému rodičovských benefitov má pozitívnu odozvu.
Úspešnosť zavedenia tohto systému by bola daná odchýlkou skutočnej, reálnej hodnoty plodnosti v r. 2030 – 1,75 od jej prognózovaného stavu na rok 2030 – 1,65.
To zlepšenie oproti prognózovanému stavu by bolo dôkazom o účinnosti tohto nového systému pri riešení problému nízkej pôrodnosti.
EU sa snaží pružne reagovať na aktuálny vývoj nielen v svojich jednotlivých členských krajinách, ale, samozrejme, aj na udalosti týkajúce sa iných častí sveta, snaží sa čo najlepšie prispôsobiť sa a reagovať na aktuálny svetový vývoj.
Prijíma opatrenia, ktoré sú adekvátnou reakciou na aktuálne svetové dianie, ktoré sú primeranou odpoveďou na danú situáciu.
Únia rýchle zareagovala na problém otepľovania klímy a začala prijímať opatrenia smerujúce k zabrzdeniu resp. potlačeniu tohto nežiadúceho javu.
Objavil sa nebezpečný vírus Covid-19 a EU začala koordinovať úsilie svojich členských krajín, úsilie smerujúce k eliminácii devastačného dopadu tohto vírusu na ekonomiky a zdravie svojich občanov.
Avšak, ak sme už pružne zareagovali na otepľovanie klímy a pandémiu koronavírusu Covid-19, a začali sme hľadať vhodné riešenia týchto dvoch finančne náročných problémov postihujúcich celý svet, tak by sme mali adekvátne pružne reagovať aj na o nič menej závažný a neustále stupňujúci sa problém čoraz škodlivejšie pôsobiaci nielen na ekonomiky mnohých členských krajín Únie, ale mnohých krajín sveta, na problém nízkej pôrodnosti, problém, ktorého neriešenie povedie či už, dokonca, vedie k vymieraniu týchto krajín.
„Problém nízkej pôrodnosti nie je len problémom jedného, dvoch či troch členských krajín Únie.
Je to problém väčšiny jej členských krajín. Je to závažný problém celej Únie, ktorého neriešenie hovorí skôr o jej šedej či hmlistej než o svetlej budúcnosti.
Veď nízka pôrodnosť znamená menej produktívnych občanov pre ekonomiky jej členských krajín pri súčasnom zvyšovaní počtu dôchodcov, a zároveň pri predlžovaní veku dožitia.
A neriešenie tejto zhoršujúcej sa situácie znamená do budúcnosti čoraz väčší rast problémov generovaných práve nízkou pôrodnosťou.
Čoraz nižší počet produktívnych občanov vzhľadom na rastúci počet dôchodcov znamená čoraz väčšie zaťaženie dôchodkového systému, teda menej finančných prostriedkov na rozdeľovanie medzi aktuálnych starobných dôchodcov a čoraz väčší problém pre zdravotný systém krajiny zaťažený nákladmi na zdravotnú starostlivosť o starších ľudí.
A, samozrejme, menej produktívnych občanov znamená aj menej daní do štátneho rozpočtu danej krajiny, menej odvodov, a, samozrejme, aj menší objem výroby.
Je trochu čudné, že Únia, ktorej záleží na dlhodobom ekonomickom raste všetkých členských krajín, ktorej záleží na tom, aby sme sa čo najlepšie zaradili do skupiny najrozvinutejších ekonomických celkov sveta, aby sme ako spoločenstvo krajín Európy boli čo najviac konkurenciaschopní, dáva obrovské finančné prostriedky na riešenie otepľovania klímy, čo je iste záslužná vec, ale už nejak nerieši ten problém, že tieto finančné prostriedky vynakladané počas nasledujúcich niekoľkých desiatok rokov musia predsa vygenerovať produktívni občania zapojení do pracovného procesu.
Ale ak tých produktívnych občanov bude málo, tak budú aj obrovské problémy so zabezpečovaním finančných prostriedkov na riešenie otepľovania klímy.
Bude ich málo nielen na boj s otepľovaním klímy, ale aj na financovanie ďaľších finančne náročných projektov, medzi ktoré patrí aj ekologizácia ekonomík.
A ak chceme zabezpečiť dostatok produktívnych občanov, tak bude treba podporiť zvýšenie pôrodnosti.
Napr. aj ekonomickou pomocou mladým párom plánujúcim spoločnú životnú cestu a tešiacim sa na svoje deti.
Veď predsa tie deti to budú v budúcnosti tí, ktorí budú svojou prácou pomáhať nielen svojim rodným ekonomikám, ale aj celounijnej ekonomike. Tie deti budú predsa tí, ktorí budú svojou prácou generovať aj finančné prostriedky na záchranu klímy.
Únia by mala pomáhať mladým párom, mladým rodičom, napr. pri zabezpečovaní vlastného, cenovo dostupného bývania.
Ak môže Únia dávať miliardy eur na budovanie autostrád v jej členských krajinách či na boj s otepľovaním ovzdušia, na dotácie na donebaospevované elektromobily a na rozvoj elektromobility, na budovanie desiatok rôznych iných projektov, tak prečo nevyhradí nejaké finančné prostriedky aj na pomoc mladým rodičom pri zabezpečovaní vlastného cenovo dostupného bývania.
Veď ako môžeme od mladých ľudí chcieť, aby mali deti, keď sa ich – plne oprávnene – boja priviesť na svet, pretože nemajú kde bývať, nemajú možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie pri akceptovateľných cenových podmienkach.
Veď to je absolútne základná vec pre každú mladú rodinu. Mať možnosť zabezpečenia cenovo prístupného bývania, mať možnosť kde bývať, mať kde vychovávať svoje deti.
Ale nie u rodičov či v nekresťansky drahých podnájmoch, ale bývania vo vlastnom.
Veď tí mladí ľudia, tie mladé rodiny formou výchovy svojich detí pripravujú budúcich pracovníkov rodných ekonomík.
Tie ich deti budú v budúcnosti tí, ktorí svojimi daňami budú zabezpečovať budúcnosť ekonomík nielen svojich rodných krajín, ale aj budúcnost našej spoločnej unijnej ekonomiky.
Tie autostrády, to riešenie otepľovania planéty, migrácie či elektromobility, a aj tie ďaľšie projekty, sú síce dôležité, ale deti sú oveľa dôležitejšie.
Prečo sa nedá viac na podporu viacdetnej rodiny, na niečo, čo by podporilo pôrodnosť?
Veď zvýšenie pôrodnosti pomôže tak ekonomike každej krajiny trpiacej na nízku pôrodnosť ako aj celounijnej ekonomike.
Tak využime na to napr. aj finančné prostriedky Fondu obnovy? Veď Fond obnovy má slúžiť aj na ekologizáciu ekonomík.
Ale finančné prostriedky na tú ekologizáciu musia predsa zabezpečovať produktívni občania každej krajiny odvodom svojich daní.
Čím sa ich bude menej rodiť, tým menej tých prostriedkov bude teda aj na ekologizáciu.
Zvýšenie nedostatočnej pôrodnosti v mnohých krajinách Únie je nevyhnutné na to, aby ich ekonomika predišla vážnym problémom do budúcnosti.
To sa naozaj spoliehame len na migráciu? Čudný prístup, nepochopiteľný.
Únia sa snaží prevziať iniciatívu pri riešení všetkých spoločných problémov členských krajín, snaží sa o kordináciu svojich členov pri riešení závažných otázok týkajúcich sa našej spoločnej budúcnosti, ale čo sa týka potrebného riešenia na zvýšenie nízkej pôrodnosti vo väčšine jej členských krajín, snáď najdôležitejšieho problému Únie, ktorého riešenie bude mať dopad na jej budúcnosť, tak tu už dáva ruky preč a necháva to na jednotlivé členské krajiny.
Nevidno, že by niečo robila na zvýšenie tejto pôrodnosti, zrazu sa správa – pri riešení pôrodnosti – ako keby Únia neexistovala, ako keby sme boli silne uzavreté národné ekonomiky, budí to dojem, ako keby absolútne nemala záujem na riešení problému nízkej pôrodnosti, na riešení problému vymierania občanov mnohých jej členských krajín.
Ako keby malá úplne iné plány, pričom zvýšenie pôrodnosti domáceho obyvateľstva v jej členských krajinách do toho vôbec nepripadá.
Vydávame obrovské peniaze na podporu boja proti otepľovaniu klímy, vydávame obrovské finančné prostriedky na vybudovanie ekologickej Európy, na kontroverzný a nedoriešený plán elektromobility, ktorej skutočné dôsledky ešte len vyplávajú na povrch, či na riešenie nízkej pôrodnosti formou podpory imigrácie – ktorej doterajší priebeh nenapĺňa tie očakávania, ktoré sa do nej vkladali a je skôr kontraproduktívny – a nemáme už nič na podporu pôrodnosti vlastného obyvateľstva v jej členských krajinách?
Obrovská motivačná kampaň, obrovská spoločná iniciatíva členských krajín na podporu úsilia proti otepľovaniu našej planéty, na podporu ekologizácie Únie.
Ale už nič na podporu tej pôrodnosti, ktorá je nevyhnutná k tomu, aby sa zabezpečilo potrebné množstvo budúcich pracovníkov schopných vygenerovať finančné prostriedky na ten boj proti otepľovaniu, na tú ekologizáciu ekonomík členských krajín Únie a na ďaľšie finančne náročné projekty plánované a rozbiehané Úniou.
Žiadne reklamy, žiadna kampaň či spoločná iniciatíva na podporu tej pôrodnosti, ktorá zabezpečí Únii do budúcnosti ľudské zdroje nielen na potrebný chod národných ekonomík, ale aj na chod unijnej ekonomiky.
Na všetko možné sú peniaze – desiatky miliárd na autostrády či na elektromobilitu s jej budúcnosťou vzbudzujúcou čoraz väčšie otázniky, obrovské finančné prostriedky na boj proti otepľovaniu ovzdušia formou znižovania emisií oxidu uhličitého s neistým výsledkom, peniaze na zelenú a ekologickú Európu, množstvo finančných prostriedkov na podporu desiatok svojím významom a prínosom oveľa menej dôležitejších projektov než je podpora vzrastu pôrodnosti – ale na záchranu vlastného obyvateľstva, na záchranu obyvateľstva členských krajín Únie, na pomoc zvýšeniu pôrodnosti, na pomoc príchodu na svet tých, ktorí by mohli prísť, a ktorí sú v mnohých mladých rodinách túžobne očakávaní, tak na túto podporu už v Únii peniaze nie sú.
Problém, ktorý je pre mnohé členské krajiny Únie doslova NAJNAJ problémom, ktorý je absolútne na prvom mieste skupiny problémov potrebných k vyriešeniu z hľadiska zabezpečenia budúcej existencie štátu, tak tento problém, problém nízkej pôrodnosti, je z pohľadu kompetentných inštitúcií EU niekde na samom konci problémov, ktorými sa zaoberajú, ktoré chcú riešiť, ak vôbec problém nízkej pôrodnosti za problém považujú.
Ale veď pokles pôrodnosti v ľubovoľnej členskej krajine znamená do budúcnosti pokles jej ekonomického rastu, zníženie jej ekonomickej výkonnosti.
A zníženie ekonomickej výkonnosti znamená vzrast rozdielu medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých členských krajín.
Ale veď to je práve to, proti čomu Únia bojuje. Veď práve to si Únia neželá.
Pretože krajiny so slabou ekonomikou sa stávajú brzdiacim príveskom pre tých ostatných.
Ak sa už dávajú obrovské finančné prostriedky na boj proti otepľovaniu ovzdušia, na budovanie bezuhlíkatej, ekologicky lepšej Európy, na budovanie autostrád a rozvoj elektromobility, prečo sa z prostriedkov Únie nepodporí snaha o zvýšenie pôrodnosti, ktorá v mnohých jej členských krajinách dosahuje kritické hodnoty?
Prečo Únia vhodným projektom nepodporí príchod na svet tých, od ktorých závisí budúcnosť každého jej členského štátu, budúcnosť celej Únie?
Veď ak nebudeme mať deti, tak nebudeme mať v budúcnosti ani tých, ktorí budú generovať potrebné finančné prostriedky na dokončenie tých projektov, ktoré už realizujeme, či ktoré ešte len chceme rozbehnúť.
Dávame dotácie na kúpu elektromobilov.
A čo tak finančné dotácie či pomoc v inej forme pre tých, ktorí sú zapojení do pracovného procesu a chcú mať deti, ale nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie aspoň skromného chodu mladej rodiny s deťmi.
Na zabezpečenie tej absolútnej podmienky na založenie rodiny, na zabezpečenie cenovo prístupného bývania.
Veď podpora pôrodnosti, to je podpora narodenia tých, ktorí sa raz budú starať o to, čo im tu zanecháme, ktorí budú ďalej pokračovať v tom, čo sme my začali, od ktorých raz bude záležať situácia v našich krajinách, ktorí budú raz zabezpečovať chod našich krajín.
Veď tie deti, tie deti raz na seba zarobia a všetko vrátia svojej rodnej krajine aj so ziskom, ten elektromobil však tú dotáciu nevráti, tú dotáciu, na ktorú sa skladáme všetci prostredníctvom našich daní.
To dieťa raz vyrastie, zamestná sa, a tú dotáciu vráti aj so ziskom, to dieťa raz bude svojimi daňami tvoriť aj tie dotácie na elektromobily, ale naopak to už určite neplatí.“ [6]
Ak už vydávame obrovské peniaze na nie až tak do budúcnosti úspech zaručujúce projekty, akými sú zmiernenie, resp. zastavenie otepľovania znižovaním emisií CO2 či na súvisiacu kontroverznú elektromobilitu, mohli by sme vydať peniaze aj na projekt, ktorý pomôže zvýšiť pôrodnosť či prispeje k omladeniu populácie – a ktorý tak zabezpečí dostatočný počet produktívnych občanov, teda zabezpečí dostatočný počet finančných zdrojov potrebných aj na financovanie snáď najdrahšieho dlhodobého projektu, projektu zastavenia otepľovania ovzdušia – a ktorý zároveň pomôže aj pri riešení problémov v ďaľších oblastiach ekonomiky, takých problémov ako:
finančné zabezpečenie starších ľudí a dôchodcov, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, dlhodobo nezamestnaní občania, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, nekontrolovaná migrácia, zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu, väčšie zapojenie rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zabezpečenie dostatočného počtu pracovníkov a odborníkov pre potreby ekonomiky, zvýšenie starostlivosti o vlastné zdravie, odľahčenie finančných nárokov zdravotného systému, rozvoj striebornej ekonomiky, naštartovanie ekonomiky, zvýšenie predaja domácich potravín na domácom trhu, rast poľnohospodárskej a na ňu naväzujúcej potravinárskej výroby a následné zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, finančné zabezpečenie bezdetných párov v staršom veku a i.
A systém finančnej pomoci rodičom zamestnaných občanov, pomoci prostredníctvom vyplácania dvoch finančných príspevkov, teda Systém rodičovských benefitov, by takýmto projektom mohol byť.
[4] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/16/e2-ako-je-to-vlastne-s-tym-oteplovanim/
[5] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/23/e3-oxid-uhlicity-zlikvidujeme-mozno-seba-isto/
[6] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/04/23/d24-1-2-europa-vymiera-a-unia-si-ide-svoje/
[13] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2022/01/21/b10-7-nemoralnost-bezplatneho-odcerpavania-pracovnej-sily/
[14] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2022/01/03/b9-2-odchod-lekarov-a-zdravotnych-sestier-do-zahranicia/
Celá debata | RSS tejto debaty