Tento príspevok je posledným v tomto blogu, v ktorom je ešte uverejnených niekoľko, pre čitateľa nie príliš vábivých, vzorcov – v tých ďaľších už nebude ani jeden.
Príspevok je dodatkom k príspevkom „D20“ [1] a „D22“ [2] a nie je podstatný pre porozumenie problematiky riešenej v ďaľších príspevkoch tohto blogu, teda pre pochopenie problematiky tak finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku, ako aj zlepšenia situácie v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky, napr. zlepšenia situácie s nízkou pôrodnosťou, so starnutím populácie, so zvýšením predaja domácich potravín na domácom trhu či zlepšenia situácie aj v ďaľších problematických oblastiach ekonomiky už niekoľkokrát vymenovaných v doteraz uverejnených príspevkoch (napr. v „D18“ [3], „D19“ [4] , „D20“ [1], „D21“ [5], či v „D22“[2]) a opätovne uverejnených na samom konci tohto príspevku.
Je to viac menej teoretický príspevok naväzujujúci na príspevky „D20“ [1]a „D22“[2] – zaoberajúce sa riešením problematiky kompenzácie nákladov, ktoré vynaložili rodičia pri výchove dieťaťa – a je len takým krátkym zhrnutím vzťahov prostredníctvom vzorcov platiacich pre výpočet výšky poklesu sumy vydávanej ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, sumy vydávanej v novom systéme finančnej pomoci rodičom, v Systéme rodičovských benefitov.
Keďže obsah tohto príspevku nie je až tak významný pre pochopenie problematiky riešenej v ďaľších príspevkoch tohto blogu, tak v jeho úvode bude urobená len veľmi krátka rekapitulácia či zhrnutie obsahu predchádzajúcich príspevkov, urobená formou citácie častí úvodu predchádzajúceho príspevku „D22“, a potom bude priamo nadviazané na obsah príspevkov „D20“ a „D22“, teda bude priamo nadviazané na problematiku riešenú v týchto dvoch príspevkoch.
Podobne ako aj v tých predchádzajúcich príspevkoch, tak aj v tomto sa snažíme – aj kvôli lepšiemu zorientovaniu sa čitateľa v opisovanej problematike – obsahovo nadviazať na príspevky už skôr uvedené.
Príspevok začína stručným zhrnutím a veľmi krátkou rekapituláciou toho, čo bolo doteraz uverejnené v tých predchádzajúcich, pričom ich cieľom bolo a je postupné zoznámenie čitateľa nielen s možným riešením čoraz viac sa zväčšujúceho problému nízkeho finančného príjmu starších občanov, ale zároveň aj s riešením, ktoré by pomohlo zlepšiť situáciu v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.
Napr. zlepšiť aj neradostnú situáciu s nízkou pôrodnosťou charakteristickou pre mnohé krajiny sveta, medzi ktoré Slovensko tiež patrí.
Nasledujúca časť tohto príspevku pod názvom „Stručná rekapitulácia“ – v krátkosti zhŕňajúca obsah predošlých príspevkov tohto blogu – sa viac menej zhoduje s úvodnou časťou predchádzajúceho príspevku, teda príspevku „D22“ [2], a je uvedená s cieľom krátkej rekapitulácie doteraz uverejnených faktov. Po tejto úvodnej časti bude nasledovať vlastná časť príspevku pod názvom „Jadro príspevku“.
Stručná rekapitulácia
„V celom tomto blogu je rozvádzaný a riešený jeden pálčivý problém súčasnosti, a to problém nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku.
Avšak vyriešenie len tohto jedného jediného problému, problému finančného zabezpečenia našich rodičov, spôsobí reťazovú reakciu následného samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších – v budúcich príspevkoch podrobne opísaných – problémových oblastiach ekonomiky.
Riešenie tohto problému je z dôvodu jeho značného rozsahu uverejňované postupne, v po sebe idúcich naväzujúcich príspevkoch označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D22.1- Finančná pomoc rodičom II – posledné nudné vzorce“).
Cieľom príspevkov tohto blogu je opísať princíp a prínos zavedenia nového systému ekonomických vzťahov medzi rodičmi a štátom.
Zavedenie tohto nového systému – v príspevku „D19“ [8] nazvaného aj Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nielenže finančne pomohlo rodičom všetkých zamestnaných občanov, teda by finančne pomohlo rodičom všetkých tých občanov, ktorí sú zapojení do pracovného procesu, ale zavedenie tohto systému by zlepšilo situáciu aj v mnohých iných problémových oblastiach ekonomiky, napr. by pomohlo výrazne zlepšiť v mnohých krajinách tak kriticky nízku pôrodnosť.
Nízku pôrodnosť trápiacu nielen Slovensko či mnohé členské krajiny EU (Taliansko, Maďarsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Nemecko, Bulharsko, Rumunsko), ale trápiacu množstvo krajín celého sveta (Japonsko, Južná Kórea, Singapur, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Čína, a i.).
Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovskými benefitmi – v prospech rodičov tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.
Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, by sa rodičom vracali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko) a prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičovi.“ [2]
Citáciou krátkej časti príspevku „D19“ [8] si zopakujme určité fakty, s ktorými budeme pracovať v tomto príspevku:
„Tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom príjem formou dvoch príspevkov, ktoré sme nazvali rodičovské benefity.
„prvý rodičovský benefit“, nazývaný aj splátka výchovného, predstavuje finančný príspevok vyplácaný mesačne rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v našich príkladoch počas obdobia 25 rokov) a výška prvého rodičovského benefitu, čiže výška splátky výchovného, predstavuje hodnotu tohto mesačne vyplácaného finančného príspevku.
Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur (platné pre Slovensko – pozri príspevok „D14.1“[6]). Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je opísaná v príspevkoch D14 [9] a D14.1 [6].
„splátka výchovného“ (to isté čo prvý rodičovský benefit) – splátka nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas dlhodobého procesu výchovy dieťaťa (60 000 eur), vyplácaná mesačne rodičom dieťaťa zapojeného do pracovného procesu (v nami uvádzaných príkladoch uvažujeme o splátke výchovného vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácanú rodičom počas obdobia 25 rokov).
V príspevkoch tohto blogu sa používa termín „prvý rodičovský benefit“, ktorý je absolútne totožný s termínom „splátka výchovného“. Teda „prvý rodičovský benefit“ = „splátka výchovného“.
Sú to dva rôzne názvy pre pomenovanie tej istej skutočnosti, pre pomenovanie toho istého faktu.
To, prečo sa používajú oba termíny na označenie tej istej skutočnosti, bude uvedené neskôr. Pre pochopenie textu v jednotlivých príspevkoch to nie je podstatné.
„druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Čiže, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi tohto dieťaťa.
Mechanizmus vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu, je opísaný v príspevkoch D15.1 [10] a D15.2 [11]“.
Hlavným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov, teda dvoch rodičovských benefitov – rodičom všetkých tých občanov, ktorí by boli zapojení do pracovného procesu – je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov.
Vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by však následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných oblastiach ekonomiky, takých ako nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude podrobne rozpísané v ďaľších príspevkoch. “ [2]
Ak má niekto záujem o podrobnejšie zoznámenie sa s touto problematikou, teda o zoznámenie sa s problematikou riešenou v doterajších príspevkoch, nech si pozrie úvod príspevku „D22“ [2], resp. „D20“ [1].
Jadro príspevku
V kapitole „D22“ [2] sme hovorili, že celková suma vynakladaná ročne zo štátneho rozpočtu, vynakladaná formou splátok výchovného za účelom kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, vynakladaná v novom systéme finančnej pomoci rodičom zamestnaných občanov, skokovo poklesne – po uplynutí doby kompenzácie nákladov, teda po uplynutí doby v trvaní „s“ rokov (v našich príkladoch sme uvažovali s dĺžkou obdobia kompenzácie „s“= 25 rokov) – na určitú hodnotu pôvodnej sumy vydávanej na kompenzáciu týchto nákladov, t. j. na určitú hodnotu sumy vyplácanej počas prvých „s“ rokov procesu kompenzácie nákladov.
Teda po uplynutí týchto „s“ rokov od začiatku fungovania systému kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, zaťaženie štátneho rozpočtu sumou určenou na kompenzáciu týchto nákladov skokovo klesne.
V ďaľšej časti si ukážeme, na akú hodnotu klesne táto celková ročná suma vydávaná ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa, vydávaná formou splátok výchovného.
Predpokladajme ideálne podmienky, teda že každoročný počet občanov vstupujúcich do pracovného procesu je rovný počtu občanov ukončujúcich pracovný pomer, čiže je rovný počtu občanov odchádzajúcich do dôchodku.
To vlastne znamená, že uvažujeme s nulovou úmrtnosťou počas produktívneho obdobia občana (pozri počiatočné podmienky v príspevku „D22“ [2], podmienka č. 3).
Nech „p“ je počet zamestnaných občanov, v našom prípade – pre Slovensko – p = 2 500 000 (viď príspevok „D20“ [1]).
Nech „d“ je priemerná dĺžka obdobia zamestnávania občana v ekonomike, t. j. je to priemerná doba od začiatku zapojenia sa občana do pracovného procesu až do jeho odchodu do dôchodku, čiže je to dĺžka produktívneho obdobia občana.
V našom prípade:
d = 65 – 20 = 45 rokov (viď počiatočné podmienky v príspevku „D22“ [2], podmienka č. 2)
Ak teda uvažujeme s platnosťou počiatočnej podmienky, že počet občanov vstupujúcich do pracovného procesu je rovný počtu občanov odchádzajúcich do dôchodku, potom podiel „p/d“ bude udávať priemerný počet občanov, ktorí každý rok tak vstupujú do pracovného procesu ako aj z neho vystupujú.
Pre náš prípad:
p/d = 2 500 000:45 = 55 555
To znamená, že za nami uvažovaných podmienok je v ekonomickom systéme krajiny zamestnaných 55 555 občanov 21-ročných, 55 555 občanov 22-ročných … 55 555 občanov 65-ročných, teda spolu ich je 2 500 000.
Ďalej nech „s“ je dĺžka obdobia kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, teda nech je to dĺžka doby vyplácania splátok výchovného v danej krajine alebo aj doba počas ktorej sú rodičom – formou splátok výchovného – splácané náklady, ktoré vynaložili v dlhodobom procese výchovy dieťaťa.
V už skôr uvedených príkladoch predchádzajúcich príspevkov sme uvažovali s 25 ročnou dobou kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, teda dĺžka kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa je „s“ = 25 rokov.(pozri príspevok „D14.1“[6] – príklad č. 1, príklad č. 2, príspevok „D15.2“ [7] – príklad č. 1, príklad č. 2, príklad č. 3, a tiež príspevok „D22“ [2] )
Na základe informácií z príspevku „D22“ [2] vyplýva, že počet rodičov, ktorých sa bude týkať kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, sa po uplynutí „s“ rokov od začiatku fungovania systému kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, skokovo zníži z počiatočného počtu „PRD“:
PRD = p (počet zamestnaných občanov) x 2 (počet rodičov) = 2 500 000 x 2 = 5 000 000 rodičov
na počet „PRS“:
PRS = (p/d) x s x 2 = (2 500 000/45) x 25 x 2 = 2 777 750 rodičov
Ak „s“ je teda dĺžka obdobia kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, potom výraz „PVS“:
PVS = (p/d) x 2 (počet rodičov zamestnaného občana) x 12 (počet mesiacov v roku) x s = (p/d) x 2 x 12 x s
nám bude udávať, na akú hodnotu skokovo klesne počet všetkých ročne vyplácaných splátok výchovného v krajine po uplynutí „s“ rokov od spustenia systému kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa (viď aj príspevok „D22“ [2])
Čiže pre naše hodnoty „p“, „d“ a „s“ vychádza:
PVS = (p/d) x 2 x 12 x s = (2 500 000/45) x2 x 12 x 25 = 33 333 000
a suma všetkých za rok vyplatených splátok výchovného „RS“ – teda suma vyplácaná rodičom všetkých zamestnaných občanov ako ročná kompenzácia za náklady vynaložené na výchovu dieťaťa – po uplynutí obdobia v dĺžke doby kompenzácie nákladov na výchovu dieťaťa, t. j. po uplynutí doby v dĺžke „s“ rokov, tiež skokovo poklesne na hodnotu:
RS = PVS x MS =(p/d) x 2 x 12 x s x MS
pričom „MS“ je výška splátky výchovného
Výška mesačne vyplácanej splátky výchovného „MS“ bude určená výškou nákladov „N“ vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa a dĺžkou obdobia vyplácania splátok výchovného, teda dĺžkou obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa.
„N“– náklady na výchovu dieťaťa vynaložené oboma rodičmi (náklady pre Slovensku N = 60 000 eur), teda na jedného rodiča pripadajú náklady vo výške „N/2“
Čiže mesačná výška splátky výchovného pre jedného rodiča bude mať výšku:
MS = (N/2) : (s x 12),
čiže pre Slovensko platí:
MS = (60 000/2) : (25 x 12) = 100 eur (viď aj príspevok „D20“)
Čiže, trocha sa v texte vráťme, „RS“ bude mať hodnotu (viď text vyššie):
RS = PVS x MS =(p/d) x 2 x 12 x s x MS
A výsledný tvar vzorca na výpočet ročnej sumárnej hodnoty všetkých splátok výchovného vyplatených rodičom zo štátneho rozpočtu, sumy vyplácanej po uplynutí doby kompenzácie nákladov, teda po uplynutí „s“ rokov, bude vypadať nasledovne:
RS = (p/d) x 2 x 12 x s x [(N/2) : (s x 12)] = (p/d)xN, teda:
RS = (p/d)xN
Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich príspevkoch „D20“ [1], resp. „D22“ [2] suma potrebná ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, vynaložená počas prvých „s“ rokov kompenzácie, dosahuje na Slovensku hodnotu:
RV = p (počet zamestnaných osôb) x 2 (počet rodičov) x 12 (počet mesiacov) x MS = 2 500 000 x 2 x 12 x 100 eur = 6 mld eur
Teda po uplynutí celej doby kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, t. j. po uplynutí doby v dĺžke „s“ rokov, suma celkových ročných nákladov vynakladaných štátom na vyplácanie splátok výchovného skokovo poklesne z počiatočnej hodnoty „RV“ na hodnotu „RS“:
RS = (p/d)xN
Hodnota týchto nákladov dosiahne pre Slovensko výšku:
RS = (2 500 000/45) x 60 000 = 55 555 x 60 000 = 3,33 mld eur
Čiže po uplynutí doby kompenzácie nákladov na výchovu dieťaťa uskutočnovanej formou vyplácania splátok výchovného, po uplynutí doby kompenzácie v dĺžke s =25 rokov od začiatku fungovania tohto systému kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, by každoročne vynakladaná suma určená na túto ročnú kompenzáciu nákladov skokovo poklesla z hodnoty 6 mld eur na hodnotu 3,33 mld eur.
Ak každoročná suma všetkých splátok výchovného – vyplácaná počas obdobia prvých „s“ rokov kompenzácie nákladov na výchovu dieťaťa všetkým rodičom pracujúcich detí – dosahuje hodnotu:
RV = p x 2 x 12 x MS = p x 2 x 12 x [(N/2) : (s x 12)] alebo po zjednodušení:
RV =(p/s) x N
a každoročná suma všetkých splátok výchovného vyplácaná po uplynutí doby v dĺžke obdobia kompenzácie nákladov, teda po uplynutí „s“ rokov od začiatku fungovania systému kompenzácie nákladov na výchovu dieťaťa, dosahuje hodnotu:
RS = (p/d)xN (viď text vyššie)
tak potom táto ročná suma nákladov RS dosahuje – v percentuálnom vyjadrení –
z pôvodnej hodnoty nákladov RV veľkosť:
(RS/RV) x 100 % = {[(p/d) x N] / [(p/s) x N]} x 100 % = (s/d) x 100 %
Čiže v našom prípade ak s=25 rokov a d=45 rokov, potom počiatočná suma „RV“ vydávaná ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, vydávaná formou splátok výchovného, klesne – po uplynutí obdobia kompenzácie nákladov v dĺžke „s“ rokov – zo svojej počiatočnej ročnej hodnoty „RV“ na percentuálnu hodnotu:
(RS/RV) x 100 % = (s/d) x 100 % = (25/45) x 100 % = 55,555 % ≐ 56 %
Teda po uplynutí doby kompenzácie nákladov na výchovu – doby v dĺžke s = 25 rokov, pri dĺžke produktívneho obdobia d = 45 rokov – počiatočná výška sumy vydávanej ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, teda počiatočná výška sumy v hodnote „RV“, klesne na 56 % svojej počiatočnej hodnoty.
Ďaľšie príspevky tohto blogu budú venované zdôvodneniu zavedenia tohto nového systému, Systému rodičovských benefitov, do života.
Zdôvodneniu postavenému na poukázanie prínosu tohto nového systému finančného ohodnotenia rodičov, prínosu pre ďaľšie oblasti ekonomiky, na jeho prínos pri zlepšovaní situácie v takých oblastiach ako je:
zvýšenie pôrodnosti, omladenie populácie, zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a nezamestnanosti problémových skupín občanov, zníženiu úrovne nelegálneho zamestnávania sa, zlepšeniu starostlivosti a vlastné zdravie a tým šetrenie nákladov vynakladaných zdravotným systémom krajiny, zníženie užívania návykových látok mladými ľuďmi, lepšia regulácii migračného toku, väčšie zapojenie sa rodičov do výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa a zlepšenie vzdelávacieho procesu na školách, zvýšenie množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov, zvýšeniu predaja domácich potravín na domácom trhu, rast poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, a teda aj k zvýšenie zamestnanosti v poľnohospodárskom a naň naväzujúcom potravinárskom sektore s následným zvýšením úrovne potravinovej sebestačnosti v krajine, rast striebornej ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších ľudí pri zamestnávaní sa, lepšie finančné zabezpečenie bezdetných párov v staršom veku, ako aj zlepšenie situácie v iných oblastiach ekonomiky podrobnejšie vymenovaných a opísaných v ďaľších príspevkoch tohto blogu.
Celá debata | RSS tejto debaty