Jediným a zároveň hlavným cieľom príspevkov tohto blogu je opísať princíp a prínos nového systému, systému, ktorého zavedenie by nielenže značne finančne pomohlo rodičom a dôchodcom, ale ktorého zavedenie by významnou mierou pomohlo viacerým oblastiam ekonomiky.
Nezávisle na tom, v ktorej krajine by sa tento systém zaviedol.
Zavedenie tohto nového systému – v predchádzajúcom príspevku D19 ([1]) nazvaného aj Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nielenže finančne pomohlo rodičom všetkých zamestnaných občanov, teda by pomohlo rodičom všetkých tých občanov, ktorí sú zapojení do pracovného procesu, ale zavedenie tohto systému by zlepšilo situáciu aj v mnohých iných problémových oblastiach ekonomiky, napr. by pomohlo výrazne zlepšiť v mnohých krajinách tak kriticky nízku pôrodnosť.
Nízku pôrodnosť trápiacu nielen Slovensko či mnohé členské krajiny EU (Taliansko, Maďarsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Nemecko, Bulharsko, Rumunsko) ale aj množstvo krajín celého sveta (Japonsko, Južná Kórea, Singapur, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Čína, a i.).
Zavedenie tohto nového systému do života by pomohlo vyriešiť veľmi závažný a čoraz viac sa zväčšujúci problém súčasnosti, ktorý veľkým dielom prispieva k narastaniu ekonomických rozdielov medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami sveta, problém, ktorý nemorálnym a nespravodlivým spôsobom čoraz viac zvýhodňuje jedny, tie bohatšie krajiny, tie s tými silnejšími ekonomikami na úkor tých krajín chudobnejších, problém bezkompenzačného teda bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín krajinami bohatšími.
Problém, ktorý výrazným spôsobom devastuje ekonomiky chudobnejších krajín, ktorý nemorálnym spôsobom obohacuje ekonomiky jedných, tých bohatších krajín, na úkor ekonomík tých druhých, tých chudobnejších krajín.
Bezplatné odčerpávanie občanov z ich rodných krajín zvyšuje životnú úroveň občanov bohatších krajín na úkor životnej úrovne občanov krajín chudobnejších, hlavne na úkor životnej úrovne tých ich najzraniteľnejších skupín, teda na úkor ich detí a dôchodcov (viac o tejto problematike – pozri príspevky D12.2 [2] a D13 [3]).
A čo viac, zavedenie tohto nového systému vo viacerých krajinách by neprospelo len tým krajinám, z ktorých odchádza značná časť občanov za prácou do zahraničia, ale by veľmi pomohlo práve aj tým bohatším krajinám, ktoré túto pracovnú silu z ekonomík chudobnejších krajín bezplatne odčerpávajú, a ktoré čoraz viac zápasia s jej rastúcim nedostatkom.
Totiž, ako bude ešte ďalej, teda v ďaľších príspevkoch, podrobnejšie objasnené, zavedenie tohto nového systému pomoci pomáhajúcemu nielen jednej, ale súčasne pomáhajúcemu viacerým oblastiam ekonomiky, by bohatším krajinám nielen v Európskej únii, ale bohatším krajinám na celom svete zabezpečilo omnoho väčší prúd kvalifikovanej pracovnej sily, omnoho väčší počet pracovníkov, práve z tých krajín, z ktorých aj teraz túto kvalifikovanú pracovnú silu odčerpávajú.
Napríklad aj z novopristúpených členských krajín Únie. A nielen z nich.
Zavedenie tohto nového systému pomoci, zavedenie „Systému rodičovských benefitov“ do života, by pre potreby ekonomík bohatších krajín sveta zabezpečilo oveľa viac kvalifikovaných pracovníkov, a, samozrejme, aj tých najlepších odborníkov zo všetkých oblastí ekonomiky, než je možné zabezpečiť teraz.
Túto, v tomto mieste, vám čitateľom predkladanú informáciu, že tento nový navrhovaný systém by bol naozaj účinný a prínosný vo viacerých oblastiach ekonomiky, tak túto informáciu uvádzam len ako holý fakt, ktorý som zatiaľ nedokázal, resp. doteraz som nepodal žiadne dôkazy o prínose tohto nového systému pre spoločnosť, pre ekonomiku danej krajiny.
Áno, zatiaľ som nepredložil či nepodal žiadne presvedčivé fakty o efektívnosti a užitočnosti tohto nového systému, resp. o jeho prínose pre spoločnosť, žiadne fakty o tom, v čom ten prínos spočíva.
Je to však z toho dôvodu, že celá tá problematika je značne široká a nie je ju možné opísať v niekoľkých príspevkoch, nedajbože ešte v jednom.
Najprv som sa sústredil na opis princípu tohto nového systému, a až ďaľšie príspevky budú venované opisu jeho prínosu v jednotlivých, nižšie uvedených, problémových oblastiach ekonomiky.
Celý princíp tohto nového systému, princíp Systému rodičovských benefitov, je založený na vyplácaní – už v predchádzajúcich príspevkoch spomenutých – dvoch finančných príspevkov.
Prvým z nich by bol pravidelný mesačný príspevok pre rodičov predstavujúci kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa (viď príspevky D14 [4], D14.1[5]), a tým druhým príspevkom by bol tak isto pravidelne mesačne vyplácaný finančný príspevok pre rodičov, ktorého výška by bola úmerná veľkosti dane odvedenej zo mzdy dieťaťa (viď príspevky D15.1 [6] a D15.2[7]).
Hlavným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov – rodičom všetkých tých občanov, ktorí by boli zapojení do pracovného procesu – je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov, ale vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných oblastiach ekonomiky.
Zlepšilo by to situáciu v takých problémových oblastiach ako:
už spomínaná ťažká finančná situácia množstva rodičov a dôchodcov, nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude podrobnešie rozpísané v ďaľších príspevkoch.
Krátke zopakovanie z predchádzajúceho príspevku (viď D19 [1]):
Tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom príjem formou dvoch príspevkov uhrádzaných štátom, ktoré sme nazvali rodičovské benefity.
„prvý rodičovský benefit“, nazývaný aj splátka výchovného, predstavuje finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v našich príkladoch počas obdobia 25 rokov) a výška prvého rodičovského benefitu, čiže výška splátky výchovného, predstavuje hodnotu tohto mesačne vyplácaného finančného príspevku.
Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur (platné pre Slovensko – pozri príspevok D14.1 [5]). Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je opísaná v príspevkoch D14 [4] a D14.1 [5].
„splátka výchovného“ (prvý rodičovský benefit) – splátka nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas dlhodobého procesu výchovy dieťaťa (60 000 eur), vyplácaná mesačne rodičom dieťaťa zapojeného do pracovného procesu (v nami uvádzaných príkladoch uvažujeme o splátke výchovného vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácanú rodičom počas obdobia 25 rokov).
„druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Čiže, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi tohto dieťaťa.
Mechanizmus vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu je opísaný v príspevkoch D15.1 [6] a D15.2 [7].
V príspevkoch tohto blogu sa sa používa termín „prvý rodičovský benefit“, ktorý je absolútne totožný s termínom „splátka výchovného“. Teda „prvý rodičovský benefit“ = „splátka výchovného“.
Sú to dva rôzne názvy pre pomenovanie tej istej skutočnosti, pre pomenovanie toho istého faktu.
To, prečo sa používajú oba termíny na označenie tej istej skutočnosti, bude uvedené neskôr. Pre pochopenie textu v jednotlivých príspevkoch to nie je – zatiaľ – podstatné.
A na rad prichádza asi najviac dôležitá otázka: „Koľko by vlastne stálo štátny rozpočet zavedenie tohto nového systému pomoci rodičom, zavedenie Systému rodičovských benefitov, do života?
Pretože zaviesť niečo do praxe, uviesť to do života, to nie je až taký problém, pokiaľ máte dostatok finančných prostriedkov, teda pokiaľ máte dostatok peňazí.
Problémom však vždy bolo a vždy aj bude, nájdenie dostatočnej sumy finančných prostriedkov na zavedenie niečoho do praxe, na uvedenie niečoho do života.
No, zrejme všetci vieme, že kvalita niečo stojí, že si treba za ňu priplatiť.
Teda, ešte raz: A koľko by to stálo štátny rozpočet? A či by sa to vracalo, teda či by to vrátilo náklady, ktoré boli investované?
Akú sumu ročne by na toto vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkoch rodičom – teda na vyplácanie dvoch rodičovských benefitov rodičom všetkých občanov, ktorí sú zapojení do pracovného procesu – musel vynaložiť štát?
Aké by boli každoročné náklady štátneho rozpočtu na chod tohto systému, systému vyplácania rodičovských benefitov pre rodičov pracujúcich detí?
Koľko by nás vyšli ročné náklady prevádzkovania tohto systému, koľko by ročne stálo prevádzkovanie Systému rodičovských benefitov?
Aká vysoká bude táto suma, nevenujúc zatiaľ pozornosť faktu, akým spôsobom sa vynaloženie tejto sumy, teda vynaloženie týchto finančných prostriedkov, vráti štátu?
Ďalšia časť textu bude zameraná na určenie sumy, ktorá bude predstavovať celkovú hodnotu finančných prostriedkov vyplatených počas jedného roku rodičom všetkých zamestnaných občanov na Slovensku, vyplatených v podobe finančného príspevku „prvý rodičovský benefit“.
Alebo aj, bude to sumárna hodnota všetkých splátok výchovného (splátka výchovného = prvý rodičovský benefit) vyplatených počas jedného roku všetkým rodičom tých občanov, ktorí sú zamestnaní.
Táto sumárna hodnota vlastne predstavuje sumu, ktorú štát vynaloží ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa.
Problematika vyplácania druhého rodičovského benefitu – t. j. problematika nákladov tvorených sumárnou hodnotou odmien pre všetkých rodičov vyplatených počas jedného roku, odmien, ktorých výška závisí od výšky dane zo mzdy ich pracujúceho dieťaťa už nebude v ďaľšej časti textu rozoberaná, čo z hľadiska účelu celého textu nie je prekážkou.
Pri opise tohto nového systému, t. j. pri opise Systému rodičovských benefitov, boli dve možnosti.
Tá prvá je tá, že najprv bude uvedený prínos tohto navrhovaného nového systému v jednotlivých oblastiach ekonomiky a až potom sa uvedie finančná náročnosť tohto systému, jeho finančná náročnosť kladená na štátny rozpočet.
Bola vybraná tá druhá možnosť, teda najprv bude uvedený ten „nepríjemný“ fakt, čiže bude uvedené, že približne o sumy akých rozmerov sa jedná, teda sa uvedie finančná náročnosť realizácie tohto nového systému, jeho približné nároky na štátny rozpočet, a až v druhom kroku bude opísaný prínos zavedenia tohto nového systému v rôznych oblastiach ekonomiky, prínos, ktorý jeho finančné nároky iste preváži.
Bude uvedený prínos tak finančný, čo je pre každú ekonomiku prvoradé, ako aj, nesmierne veľký morálny prínos tohto nového systému, ktorý sa spätne pozitívne premietne aj do toho prínosu finančného.
V ďaľšom texte sa sústredíme na problematiku výšky sumy vynaloženej na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa, problematiku riešenú vyplácaním prvého rodičovského benefitu, teda vyplácaním splátky výchovného.
Čiže, poďme na to.
No, najlepšie je začať od toho najhoršieho, a už môže byť len lepšie.
Tak, na rovinu, úprimnosť nado všetko – pohodlne sa usaďte, nalejte si niečoho dobrého, zapáľte cigaretku a … a uvedomte si, že všetko je len relatívne.
Bude to poriadna suma, poriadna pálka, ale len teoreticky, pretože prakticky sa bude táto suma okamžite znižovať.
Bude sa znižovať doslova od prvého okamihu oznámenia jej výšky.
Tá teoreticky vypočítaná, nepríjemne vysoká celková suma finančných príspevkov „prvý rodičovský benefit“, vyplatených počas jedného roku rodičom všetkých pracujúcich občanov v danej krajine ako kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, je naozaj len teoretická, a už v momente, keď čítate tieto slová, tak už vtedy je reálne nižšia od teoretických výpočtov, od teoretickej počiatočnej sumy nákladov.
Nebolo by iste správne prísť s nejakým návrhom na zlepšenie situácie v určitej oblasti ekonomiky bez toho, aby sa neprišlo aj s návrhom, odkiaľ nabrať peniaze na realizáciu riešenia daného problému.
Totiž veľké množstvo problémov sa dá riešiť … žiadny problém … okrem jedného, a to toho najpodstatnejšieho, teda, že niet peňazí na zavedenie riešenia daného problému do praxe.
Nájdenie finančných prostriedkov na realizáciu riešenia daného problému, na jeho prevedenie do praxe, je vo väčšine prípadov najťažšou časťou celého riešenia.
Veľmi dobre ten problém „nedostatku peňazí“, tak to vidíme v súčasnosti pri riešení takého kritického problému, akým je otepľovanie ovzdušia našej planéty.
Návod na jeho riešenie – znižovanie skleníkových plynov v ovzduší, hlavne znižovanie oxidu uhličitého a metánu – je jednoduchý, avšak náklady na jeho uskutočnenie siahajú do hrôzostrašných výšok.
V tomto prípade, t. j. pri opise systému či mechanizmu, ktorý nerieši len problém ťažkej finančnej situácie starších občanov – ale aj problém nízkej pôrodnosti, starnutia populácie, zvyšovania veku odchodu do dôchodku, skoršieho odchodu do dôchodku, nelegálnej práce, dlhodobo nezamestnaných občanov, zamestnanosti problémových občanov, nezamestnanosti mladých ľudí, neriadenej migrácie, nízkej kvality vzdelávacieho procesu na školách, slabého zapájania sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, nedostatku odborníkov či všeobecne vysokokvalifikovaných odborníkov, zníženia finančného zaťaženia zdravotného systému, užívania návykových látok mladými ľuďmi, slabej spotreby či oživenia ekonomiky, zvyšovania objemu predaja domácich potravín na domácom trhu, rastu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby a zvýšenia úrovne potravinovej sebestačnosti, atď. – je podaný pohľad na riešenie ani nie tak z finančnej stránky tohto problému, ako sa tu skôr snažíme zdôvodniť, prečo by bolo dobré zaviesť do života „Systém rodičovských benefitov“, prečo by sa mali nájsť finančné prostriedky na jeho uvedenie do života, v čom spočíva význam realizácie tohto systému, aký to má veľký význam pre nás všetkých, pre celú spoločnosť.
Význam nielen z hľadiska finančného, ale, ako sa ukáže aj v ďaľších príspevkoch, nesmierne dôležitý význam z hľadiska morálneho.
V ďaľšom texte sa čitateľ dozvie o značne vysokej sume – hoci len teoretickej, približne takej veľkej ako je rozpočet zdravotníctva (uvažované pre Slovensko) – ktorú by bolo treba každoročne vykladať zo štátneho rozpočtu na vyplácanie prvého rodičovského benefitu, teda vynakladať ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, vynakladať na kompenzáciu uskutočňovanú prostredníctvom vyplácania prvého rodičovského benefitu, čiže uskutočňovanú prostredníctvom vyplácania tzv. splátky výchovného.
Áno, veľkosť tejto sumy človeka omráči a doslova ho bude nutkať k ukončeniu čítania ďaľšej časti tohto textu ako čítania opisu niečoho, čo nemá zmysel ďalej čítať.
Možno pre mnohých bude opis tohto nápadu, tejto myšlienky, viac než nerealistický, oveľa viac než neuskutočniteľný. Ale mnohí to nie sú predsa všetci.
Možno niekomu z tej menšiny pozostávajúcich sa niečo z toho „neuskutočniteľného“ nápadu bude pozdávať.
Možno nielen jemu, možno bude tých, ktorí si povedia, že si ten kríž na seba zoberú – a sa s tým čítaním tohto textu ešte potrápia – viac.
Keď chcete vyriešiť nejaký problém, tak vás napadnú rôzne riešenia.
Na základe vlastných úvah, informácií a poznatkov, ktoré máte, selektujete medzi nimi podľa vlastnej metodiky výberu. Jeden kladie dôraz na to, iný zasa na iné, skrátka, každý z nás realizuje svoje vlastné rozhodovanie o prijatí najlepšieho riešenia daného problému zo všetkých možných.
To, čo navrhujem ako riešenie tu, v príspevkoch tohto blogu, robím preto, lebo si myslím, že to môže byť dobré riešenie pomáhajúce vo viacerých oblastiach ekonomiky, pomáhajúce nám všetkým
Avšak je to len môj individuálny názor, ktorý, z pohľadu iných, nemusí byť taký dobrý ako to vidím ja či je dokonca absolútne nevhodný.
A práve preto, ho – toto riešenie, tento môj názor – kladiem na papier, aby jeho vhodnosť posúdili aj iní.
Áno, na prvý pohľad to vypadá na ťažko realizovateľnú či dokonca neuskutočniteľnú myšlienku a proti čítaniu ďaľšieho textu silne motivuje už len tá vysoká suma nákladov – bude v ďaľšej časti tohto príspevku uvedená – vynakladaná ročne na realizáciu tejto myšlienky.
Na prvý pohľad áno, avšak škoda, že tie príspevky, v ktorých bude opísaný prínos zavedenia tohto nového systému – teda prínos zavedenia Systému rodičovských benefitov, prínos pre jednotlivé už spomínané problémové oblasti ekonomiky – budú uvedené až neskôr. Síce neskôr, ale uvedené iste budú.
Až v nich, až v tých nasledujúcich príspevkoch, teda v tých, ktoré budú ešte len napísané, tak až v tých príspevkoch bude uvedený prínos zavedenia tohto nového systému do života.
Až uverejnenie tých nasledujúcich príspevkov s opisom prínosu tohto nového systému pre spoločnosť, až opísanie tohto prínosu v neskorších príspevkoch, bude tým, čo zdôvodní oprávnenosť vynaloženia uvádzanej sumy finančných prostriedkov potrebných na realizáciu kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa, teda potrebných na vyplácanie finančných príspevkov „prvý rodičovský benefit“.
Čiže ak si prečítate tie príspevky, ktoré budú ešte len nasledovať, tak budete snáď vidieť, že prínosom vynaloženia tej relatívne vysokej ročnej sumy na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa môže byť finančný príjem štátu v oveľa väčšej výške než sú tie „obrovské“ náklady vynaložené na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.
O morálnom prínose, ktorý je oveľa väčší než ten finančný, už ani nehovoriac.
A potom, tak potom možno niektorí z vás zmenia názor na funkčnosť a praktičnosť „Systému rodičovských benefitov“, a budú pokračovať v čítaní jeho opisu, opisu jeho prínosu.
Avšak, jednoznačne, čítanie tohto textu ďalej, resp. ďaľších príspevkoch tohto blogu, je len a len vo vašich rukách.
V predchádzajúcom texte tejto kapitoly sa hovorí, že tá celková ročná suma vyplatená rodičom v podobe prvého rodičovského benefitu, teda v podobe splátok výchovného, vyplatených rodičom všetkých občanov zapojených do pracovného procesu, bude mať približne hodnotu ročného rozpočtu zdravotníctva Slovenska.
Ale to platí len v prípade, že sa uvažuje o maximálnej výške mesačne vyplácanej splátky výchovného v hodnote 100 eur, a aj táto celková ročná suma je len teoretická hodnota, pričom tá reálna celková ročná suma bude nižšia.
Bude nižšia aj z toho dôvodu, že splátky výchovného sa budú vyplácať len žijúcim rodičom, ktorých počet sa bude zmenšovať úmerne veku ich dieťaťa (táto problematika bude v ďaľších príspevkoch podrobne opísaná).
A potom, výška prvého rodičovského benefitu, čiže výška splátky výchovného, nebude mať predsa hneď na začiatku zavedenia tohto systému, systému vyplácania splátok výchovného, tú nami uvádzanú hodnotu 100 eur, ale jej počiatočná, teda zavádzacia hodnota splátky výchovného začne od minimálnej sumy, napr. od jedného eura a bude sa zvyšovať podľa aktuálnej finančnej situácie v krajine.
Hodnota splátky výchovného sa bude sa zvyšovať pomalšie či rýchlejšie, podľa možností ekonomiky.
Jej hodnotu, teda výšku splátky výchovného, si bude určovať každá krajina sama, podľa svojich finančných možností, podľa ekonomického vývoja.
Ide tu hlavne o to, aby sa tá splátka výchovného začala vôbec vyplácať.
Aj keď bude tá jej hodnota, teda hodnota splátky výchovného tá najnižšia suma, teda napr. jej hodnota bude to jedno euro, či dokonca jeden eurocent, tak to vyplácanie tej splátky výchovného aj v tej najnižšej hodnote jedného eura má veľký pozitívny psychologický efekt.
Ten psychologický prínos vyplácania splátky výchovného aj v tej najnižšej hodnote jedného eura spočíva v tom, že ľudia budú vidieť, že ten systém kompenzácie nákladov, ktorý im vráti ich náklady vynaložené na výchovu dieťaťa, sa zavádza a to znamená, že sa do budúcnosti – po zapojení sa ich dieťaťa do pracovného procesu – zlepší ich finančná situácia.
Dá to ľuďom obrovskú nádej, nádej na lepšiu dôchodkovú budúcnosť, nádej na finančné zabezpečenie staršieho veku.
A ak už uvádzame, že výška ročnej sumy vyplatených splátok výchovného sa bude približovať k výške nákladov vynakladaných na zdravotníctvo, treba si aj uvedomiť, že zatiaľ čo suma predstavujúca hodnotu ročných výdajov na financovanie zdravotného systému pomáha len zdravotníctvu, tak suma vyplácaná ročne rodičom všetkých zamestnaných občanov ako kompenzácia nákladov, ktoré vynaložili pri výchove dieťaťa, suma vyplácaná v podobe splátok výchovného (=prvý rodičovský benefit), tak táto suma pomôže zlepšiť situáciu aj v iných oblastiach ekonomiky.
Pomôže, nielen v zdravotníctve, napr. pomôže zvýšiť tak kriticky nízku pôrodnosť, pomôže znížiť nezamestnanosť, znížiť úroveň nelegálnej práce, či pomôže aj v iných, už skôr spomenutých problémových oblastiach ekonomiky.
Táto suma vložená do kompenzácie nákladov rodičom občanov zapojených do pracovného procesu pomôže zlepšiť situáciu aj v ďaľších problémových oblastiach , takých ako: nízka pôrodnosť, starnutie populácie, nezamestnanosť mladých ľudí, nezamestnanosť problémových skupín občanov, nelegálna práca, lepšia kontrola migračného toku, lepšia starostlivosť o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov na ochrane detí pred užívaním návykových látok, skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách, väčšie zapojenie rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky,oživenie ekonomiky, rast počtu odborníkov, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, pozitívny vplyv viacdetnej rodiny na znižovanie uhlíkovej stopy, rast predaja domácich potravín na domácom trhu, rast poľnohospodárskej a potravináskej produkcie, zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti a i.
Tak, poďme na to, poďme na to vyčíslenie potrebnej sumy:
Prvý poznatok: Vypočítali sme, že na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa do 18. roku – nákladov, ktorých výška dosahuje na Slovensku hodnotu:
N = 60 000 eur (viď príspevok D14.1[5])
v Čechách o trocha viac, v Poľsko a Maďarsku zasa o niečo menej – by bolo potrebné vrátiť každému rodičovi 30 000 eur. A že ak by sme sa to snažili splatiť počas obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, teda počas obdobia „s“ = 25 rokov pravidelného mesačného vyplácania splátok výchovného, tak by výška splátky výchovného (t. j. výška prvého rodičovského benefitu) pripadajúca na jedného rodiča dosiahla hodnotu „MS“:
MS = (N/2) : (s x 12) = 100 eur (pozri aj príspevok D14.1 [5])
Slovensko eviduje v svojej ekonomike zhruba 2 440 000 zamestnaných občanov.
Kvôli zjednodušeniu to zaokrúhlime na počet „p“ = 2 500 000.
Problematiku občanov pracujúcich v zahraničí neriešime.
Teoreticky, každý z týchto 2 500 000 zamestnaných občanov má 2 žijúcich rodičov.
Čiže rodičom každého zamestnaného občana by štát mesačne vrátil formou splátok výchovného sumu 2 x 100 eur, teda 200 eur mesačne spolu pre oboch rodičov, 100 eur pre jedného rodiča.
Pri vyplatení jednej mesačnej splátky výchovného každému rodičovi zamestnaného občana, by štát počas jedného mesiaca vyplatil všetkým rodičom na Slovensku celkovú sumu CMS – nie je to malé číslo, skôr tá suma siaha do oblasti vyššej matematiky:
CMS = p (počet zamestnaných občanov) x 2 (počet rodičov) x MS (výška splátky výchovného) = 2 500 000 x 2 x 100 eur = 500 000 000 eur = 500 mil. eur za jeden mesiac
potom za rok to bude predstavovať sumu „RV“:
RV = CMS x 12 = p x 2 x MS x 12 = 500 mil. eur x 12 = 6 mld. eur
Nevzdávajte to – to je len tá najvyššia teoretická suma, ktorá je už v tomto momente nižšia než tých 6 mld eur – pozvanie do ďaľšej časti textu stále platí.
Šesť miliárd eur ročne by sa teda teoreticky vynaložilo zo štátneho rozpočtu Slovenska na ročnú sumu splátok výchovného vyplatených rodičom všetkých zamestnaných občanov, t. j. na ročnú kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa.
Ak ste sa dostali v texte až potiaľto, je to dobré, táto suma – 6 mld eur – je len teoretická, a ďalej bude už len úspešne klesať.
Prvým spôsobom na zníženie tejto celkovej vyplácanej ročnej sumy splátok výchovného by bolo znižovanie mesačnej výšky splátky výchovného.
Teda nie 100 eur/mesačne/rodič, ale menej než týchto 100 eur, napr. 50 eur/mesačne/rodič.
Tento spôsob – zníženie mesačnej výšky splátky výchovného – je síce ľahko uskutočniteľný, bohužiaľ, má silne demotivačný účinok na rodičov detí, pretože čím je nižšia mesačná výška splátky výchovného, tým menší záujem majú rodičia na kvalitnej výchove dieťaťa, čiže tým menší záujem budú rodičia javiť o zavedenie tohto systému do praxe.
Poďme si ukázať, ako by to s tým znížením splátky výchovného vypadalo:
Povedzme, že by sme splátku výchovného znížili na polovicu, t. j. táto splátka výchovného by klesla z pôvodných 100 eur /mesačne/ rodič na polovičných 50 eur /mesačne/rodič.
Tým pádom by sa celková vyplatená ročná suma rodičom znížila na polovicu teda zo 6 mld. eur na 3 mld. eur.
A znížením mesačnej výšky splátky výchovného zo 100 eur na jednu desatinu, t. j. na 10 eur/ mesačne/rodič by to ročne stálo štátny rozpočet „len“ 600 mil. eur.
Lenže znižovaním výšky splátky výchovného sa znižuje motivačná funkcia tejto splátky, táto splátka prestáva plniť svoj význam, a samozrejme by sa za tých 25 rokov vrátilo rodičom len jedna desatina nákladov (v prípade ak by splátka bola 10 eur/mesačne/rodič), čo by nebolo pre rodiča už dostatočne motivujúce.
Čiže na to, aby táto splátka výchovného bola dostatočne motivačná, musí dosahovať určitú hodnotu, určitú výšku, pod ktorú by nemala klesnúť.
A určenie tejto hodnoty, tejto psychologickej hranice, to je už parketa pre kompetentných odborníkov.
To by bolo v tomto príspevku všetko.
Nasledujúci príspevok: „D21- Predĺženie obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa
[3] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/31/d13-potreba-novych-ekonomickych-vztahov-medzi-statmi/
Celá debata | RSS tejto debaty