Odvďačme sa rodičom

Predchádzajúci príspevok: „D12.1- Odchod občana do zahraničia – strata príjmov rodnej krajiny“. Čím viac občanov odíde za prácou do zahraničia, tým to predstavuje väčšie ekonomické straty pre ich rodnú krajinu.

——————————————————————————————————-

Tak ako každý jav či každý proces, aj globalizácia má okrem svojich pozitívnych stránok aj tie negatívne.

To, čo vidíme, že ničí ekonomiku jednotlivých ekonomicky slabších krajín formou odchodu ich občanov za prácou do zahraničia, to je len priamym dôsledkom neriešenia jedného veľmi negatívneho dopadu medzištátnej pracovnej migrácie od jej samého začiatku.

A zatiaľ nikto neprejavuje  snahu túto negatívnu črtu medzištátnej pracovnej migrácie – bezplatné odčerpávanie občanov jedných krajín ekonomikami druhých, bohatších krajín – riešiť.

K neriešeniu tohto problému dochádza aj preto, pretože by si to vyžiadalo účasť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania odčerpávaných občanov, finančnú účasť zo strany tých štátov, ktoré jav medzištátnej pracovnej migrácie neférovo využívajú v svoj prospech, a z tejto situácie nespravodlivo profitujú na úkor ekonomicky slabších krajín.

Vyžiadalo by si to účasť tých krajín, ktoré z toho nemorálne profitujú, ktoré majú z toho nemalé zisky.

A keďže tieto ich zisky vznikli aj vďaka vynaloženiu týchto nákladov, potom sú tieto krajiny povinné zúčastňovať sa na ich spravodlivej kompenzácii. Veď predsa náklady sa kompenzujú zo ziskov, ktoré boli ich vynaložením dosiahnuté.

Bezplatné či bezkompenzačné odsávanie občanov  z hospodársky slabších krajín hospodársky silnejšími krajinami je zlo, ktoré má veľmi zlý dopad na ekonomický rozvoj týchto slabších krajín.

Bezplatné odsávanie miliónov občanov, na výchovu a vzdelávanie ktorých ich rodné krajiny vynaložili obrovské finančné náklady, prináša ekonomikám krajín, ktoré týchto zahraničných pracovníkov odčerpávajú, neoprávnené zisky.

A až silnejúca globalizácia –  v maximálnej miere podporujúca rast medzištátnej pracovnej migrácie – tento negatívny jav bezplatného odčerpávania občanov z ekonomík hospodársky slabších štátov ekonomikami bohatších štátov, existujúci už dávno pred globalizáciou, presunula z tmy na svetlo a zviditeľnila ho.

Práve zosilňujúca globalizácia, počas ktorej proces bezplatného odčerpávania pracovných síl nadobudol priam masový rozmer, ukázala tento doteraz neriešený problém sprevádzajúci pracovnú migráciu – problém doslova a do písmena devastujúci  ekonomiky hospodársky slabších krajín sveta – v jeho plnej „kráse“.

Čiže jedným z neriešených problémom globalizácie, a tým aj medzištátnej pracovnej migrácie, je, jednoznačne, bezkompenzačné alebo bezplatné odsávanie občanov z pracovného trhu jedného, ekonomicky slabšieho  štátu, pracovným trhom druhého, ekonomicky silnejšieho štátu.

Ide teda o odsávanie pracovníkov jednej krajiny ekonomikou druhej krajiny, bez podieľania sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených  v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto pracovníkov v ich rodnej krajine.

A k tomu patrí, samozrejme, aj odčerpávanie tých najlepších a najtalentovanejších odborníkov s neoceniteľným významom pre ekonomiku danej krajiny.

Neriešeným problémom globalizácie nie je toto odčerpávanie pracovníkov preto, že by sa nedalo vyriešiť – riešenie nie je náročné – ale preto, že spravodlivé riešenie nie je v záujme tých, ktorým neriešenie tohto problému plne vyhovuje a prináša im obrovské zisky.

Presun občanov za prácou z jednej krajiny do druhej je charakteristickou črtou medzištátnej pracovnej migrácie, a samozrejme aj charakteristickou črtou procesu globalizácie.

Je to prirodzený dôsledok medzinárodného ekonomického vývoja, dôsledok čoraz väčšieho vzájomného prepájania ekonomík jednotlivých štátov sveta.

Avšak to, že sa pojem „odčerpávanie občanov“ jednej krajiny inou krajinou, od samého počiatku procesu cezhraničnej pracovnej migrácie úplne nesprávne stotožnil – v ponímaní určitých ekonomických subjektov, ktoré prácu týchto odčerpávaných občanov využívajú na nespravodlivé obohacovanie sa  –  s pojmom „bezplatné odčerpávanie občanov“, je len prejavom vedomého a zámerného ignorovania skutočnosti, že človek ako výrobný prostriedok „pracovník“ je produktom dlhodobého finančne náročného procesu výchovy a vzdelávania.

Dlhodobého procesu prebiehajúceho od narodenia človeka až po jeho zaradenie sa do pracovného procesu.

A finančné prostriedky  vynaložené v tomto dlhodobom procese výchovy a vzdelávania nie sú ničím iným ako výrobnými nákladmi vynaloženými na vytvorenie výrobného prostriedku „pracovník“.

A tak ako vždy existuje  niekto, kto výrobné náklady na výrobu  ľubovoľného výrobného prostriedku vynakladá, tak existuje vždy aj niekto, kto sa na uhrádzaní týchto výrobných nákladov podieľa.

Je to vždy ten, kto tento výrobný prostriedok používa za účelom dosiahnutia svojho zisku.

Je to ten, kto buď tieto výrobné náklady zaplatí formou kúpy tohto výrobného prostriedku (napr. nákladného automobilu) či už jednorazovo alebo na splátky, alebo ten, kto tieto výrobné náklady spláca formou prenájmu tohto výrobného prostriedku (napr. stavebný stroj, pracovník ochrany bezpečnostnej agentúry a pod.).

Pritom riešenie tohto problému – bezplatné odčerpávanie pracovnej sily – nie je vôbec zložité, skôr naopak.

Jeho doterajšie neriešenie pramení skôr z neochoty tých, ktorým tento problém, neúnosným spôsobom zaťažujúci štátne rozpočty  novopristúpených krajín EU, prináša obrovské neoprávnené zisky.

A práve tieto zisky sú dôvodom, že staršie členské štáty EU, hospodársky rozvinutejšie než tie novopristúpené, sa nehrnú do jeho riešenia.

To znamená, že iniciatívu na začatie riešenia tohto problému musia prebrať  do svojich vlastných rúk štáty, ktoré sú ním postihnuté, ktoré sú postihnuté unikátnym bezprecedentným javom bezplatného odčerpávania pracovnej sily.

Pretože od r. 2004, od roku pristúpenia prvých štátov strednej a východnej Európy do EU, už prešla dlhá doba. Prešlo už dlhých sedemnásť rokov.

A riešenie problému neférového bezplatného odčerpávania občanov-pracovníkov z ekonomík novopristúpených krajín EU ekonomikami starších nielen členských štátov EU, takých ako napr: Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko a i. je v nedohľadne.

V podstate je to pochopiteľné, niet sa čomu čudovať . Predsa ten čo z niečoho neoprávnene ťaží, sa málokedy tejto neoprávnenej výhody dobrovoľne vzdá.

Nasledujúci príspevok: „D13- Potreba nových ekonomických vzťahov medzi štátmi“