Tento príspevok, podobne ako aj tie predchádzajúce či ako aj tie budúce, je ďaľším z radu navzájom nadväzujúcich príspevkov blogu „Odvďačme sa rodičom“, ktorý prichádza s návrhom riešenia nielen čoraz viac vystupujúceho a veľmi pálčivého problému neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov.
Prichádza nielen s návrhom pomoci starším ľuďom boriacich sa s nízkym finančným príjmom, ale aj s pomocou pri riešení nízkej pôrodnosti, starnutia obyvateľstva, zvyšovania veku odchodu do dôchodku, možnosti skoršieho odchodu do dôchodu, nezamestnanosti mladých ľudí, zapájania sa dlhodobonezamestnaných a problémových osôb do pracovného procesu, nelegálnej práce, nízkeho predaja domácich potravín na domácom trhu, nízkej kvality vzdelávacieho procesu na školách, zvýšenia motivácie rodičov na väčšie zapájanie sa do výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, oživenia ekonomiky, zvýšenia motivácie starostlivosti o vlastné zdravie, lepšieho riadenia toku migrácie, zvýšenia úrovne nízkej potravinovej sebestačnosti ako aj iných, ktorých problematika bude v ďaľších príspevkoch podrobne opísaná.
Zlepšenie finančnej situácie tak starších rodičov ako aj dôchodcov sa realizuje vyplácaním dvoch finančných príspevkov, dvoch tzv. rodičovských benefitov. Systém, ktorý riadi ich vyplácanie rodičom sme nazvali Systém rodičovských benefitov, v skratke SRB (viď predchádzajúci príspevok D18 [1]).
Opäť pripomenieme to, čo už bolo zdôrazňované v predchádzajúcich príspevkoch, že tento nový systém vyplácania dvoch finančných príspevkov, Systém rodičovských benefitov, by sa týkal všetkých tých či len tých rodičov, ktorých detí by sa zapojili do pracovného procesu.
V prípade, že dieťa nepracuje, resp. prestane pracovať, rodič nebude tieto benefity dostávať a začne ich znovu dostávať až po opätovnom sa zapojení dieťaťa do pracovného procesu.
Prvý rodičovský benefit predstavuje finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom prostredníctvom štátu, nazývaný aj splátka výchovného, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v našich príkladoch počas obdobia 25 rokov) a výška prvého rodičovského benefitu, čiže výška splátky výchovného, je vlastne hodnota tohto mesačne vyplácaného finančného príspevku.
Týmto pravidelným finančným príspevkom štátu sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur – viď príspevok D14.1 [2].
Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je opísaná v príspevkoch D14 [3] a D14.1 [2].
„splátka výchovného“ (prvý rodičovský benefit) – splátka nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas dlhodobého procesu výchovy dieťaťa, vyplácaná mesačne rodičom dieťaťa zapojeného do pracovného procesu, vyplácaná počas kompenzačného obdobia v dĺžke 25 rokov. V nami uvádzaných príkladoch uvažujeme o splátke výchovného vo výške 100 eur/rodič/mesiac.
Druhý rodičovský benefit je finančný príspevok mesačne vyplácaný štátom.
Predstavuje odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa. Čiže čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi tohto dieťaťa.
Problematika vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu je opísaná v príspevkoch D15.1 [4] a D15.2 [5].
Zavedenie systému finančnej pomoci rodičom, Systému rodičovských benefitov, by, predovšetkým, pozitívne ovplyvnilo stav pôrodnosti, teda by prispelo k jej zvýšeniu.
Systém rodičovských benefitov (SRB), t. j. systém dvoch finančných príspevkov vyplácaných rodičom zo štátneho rozpočtu – z ktorých prvý predstavuje kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa a druhý zasa odmenu pre rodičov, ktorej veľkosť je úmerná výške dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – má z hľadiska svojho prínosu pre zvýšenie pôrodnosti oproti množstvu doterajších metód snažiacich sa o zvýšenie pôrodnosti jednu, dosť podstatnú, prednosť.
Všetky doterajšie snahy štátu o motiváciu ľudí k zvýšeniu pôrodnosti boli a sú upriamené tým smerom, že sa táto motivácia viaže na nejakú hmotnú – hlavne finančnú – výhodu určenú rodičom dieťaťa pri a po jeho narodení.
Budúci rodičia vedia, že v prípade ak sa im narodí dieťa dostanú finančný príspevok v určitej výške, resp. že po jeho narodení budú dostávať od štátu počas určitej doby – napr. do doby ukončenia vzdelávacieho procesu dieťaťa – finančnú podporu, ktorá im má pomôcť pri výchove dieťaťa.
Áno je to dobrá cesta, ktorá podporuje tak narodenie dieťaťa ako aj zabezpečuje ďaľšiu pomoc zo strany štátu, zabezpečuje financie potrebné na výchovu dieťaťa.
Tento spôsob však rieši čisto len narodenie dieťaťa, motivuje k narodeniu dieťaťa, ale už menej rieši jeho ďaľšiu budúcnosť, už menej rieši kvalitu jeho ďaľšej výchovy.
Finančný príspevok štátu poskytnutý rodičom pri narodení dieťaťa, resp. pravidelný finančný príspevok štátu vyplácaný rodičom po jeho narodení (napr. rodičovské prídavky, príspevok na výchovu dieťaťa a pod.), rieši, resp. ošetruje len množstvo narodených detí, ich počet, ale nerieši už v takej miere kvalitu výchovy dieťaťa.
Nerieši už také podstatné skutočnosti, akými sú snaha o čo najefektívnejšie zapájanie sa dieťaťa do vzdelávacieho procesu spojená s pravidelnou dochádzkou do školy, snaha o dosahovanie čo najlepších učebných výsledkov dieťaťa spojená so snahou o skvalitnenie vzdelávacieho procesu dieťaťa v záujme jeho čo najlepšieho zaradenia sa do pracovného procesu, a vlastne nerieši ani jeden z nasledovných absolútne základných problémov každej spoločnosti spojeným s mladým človekom.
A týmto absolútne základným problémom je jeho zapojenie sa – po ukončení vzdelávacieho procesu – do pracovného procesu.
Mladým ľuďom sa narodí dieťa, finančný príspevok od štátu im, samozrejme, padne vhod, ale tento finančný príspevok – či už jednorazový pri narodení alebo pravidelne vyplácaný až do dosiahnutia určitého veku dieťaťa resp. do ukončenia vzdelávacieho procesu dieťaťa (rodičovské prídavky, príspevok na výchovu) – vzhľadom na podmienky svojho prideľovania už nemá, bohužiaľ, nejaký významný dosah na kvalitu výchovy dieťaťa.
Nemá nejaký podstatný vplyv na kvalitu jeho výchovnovzdelávacieho procesu, a, samozrejme, nemá absolútne žiadny vplyv na čo najefektívnejšie zapojenie sa dieťaťa do pracovného procesu v ekonomike rodnej krajiny, na zapojenie sa do pracovného procesu na pracovnej pozícii čo najviac zodpovedajúcej vzdelaniu a schopnostiam dieťaťa.
Čiže tento finančný príspevok štátu už vôbec nerieši a nevplýva na to, či z dieťaťa vyrastie človek s kvalitným vzdelaním, čo najlepšie vystihujúcim jeho schopnosti, človek po odbornej stránke dostatočne pripravený na vykonávanie svojej budúcej profesie a zapojený do pracovného procesu – tak, aby bol na svojej pracovnej pozícii spokojný, aby sa plne realizoval čo najlepším využitím svojich schopností a talentu, aby sa v novom zamestnaní doslova našiel, a týmto spôsobom bol užitočný aj pre celú spoločnosť – alebo či z dieťaťa vyrastie človek nezapájajúci sa, resp. zapájajúci sa len v obmedzenej miere do pracovného procesu v svojej krajine, nemajúci žiadny záujem na svojom odbornom pracovnom raste a využívajúci či zneužívajúci sociálny systém štátu ako zdroj finančných dávok, ktoré mu umožňujú ekonomické prežívanie a ekonomickú existenciu, ktoré mu umožňujú život na úkor druhých, na náklady ostatných jeho spoluobčanov.
Jednoducho, súčasný finančný príspevok od štátu, viazaný k narodeniu dieťaťa či k ďaľšej výchove dieťaťa, motivuje síce k zvyšovaniu pôrodnosti, k zvyšovaniu počtu narodených detí, ale už nemotivuje rodičov k zodpovednej výchove dieťaťa.
Dostane ho tak nielen ten, kto sa snaží zo svojho dieťaťa vychovať užitočného a platného člena spoločnosti, zapojeného do pracovného procesu, človeka zodpovedne pristupujúceho k svojim rodičovským povinnostiam, človeka dbajúceho o správnu výchovu svojich detí a snažiaceho sa svojou prácou zabezpečiť svojim deťom čo najkvalitnejšie podmienky na ich rast a výchovu, ale tento finančný príspevok dostane aj ten, pre ktorého je počet narodených detí výborným prostriedkom na dosiahnutie pravidelného finančného príjmu, príjmu zabezpečovaného prácou jeho spoluobčanov.
Budúcnosť vlastných detí je týmto ľuďom častokrát „ukradnutá“, je im jedno, čo z ich detí vyrastie, nemajú záujem na ich lepšej budúcnosti, a deti predstavujú pre týchto ľudí len spoľahlivý finančný generátor potrebný na pravidelný – obvykle mesačný – prísun peňazí, uspokojujúcich ich vlastné potreby.
Naproti tomu nový systém, ktorý je v tomto blogu opisovaný, teda Systém rodičovských benefitov – založený na kompenzácii nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa formou mesačných splátok výchovného spolu s odmenou pre rodičov dieťaťa, ktorej výška je úmerná výške dane odvedenej zo mzdy dieťaťa – je systém vysoko motivujúci nielen k tomu, aby dieťa získalo dobré vzdelanie, a následne v náväznosti k nemu aj dobre ohodnotenú pracovnú pozíciu zodpovedajúcu talentu a schopnostiam daného jedinca, ale tento systém motivuje rodičov, hlavne tých s nižšími príjmami, k rodine s viacerými deťmi. (zdôvodnenie tejto motivácie rodičov bude v ďaľších príspevkoch veľmi podrobne rozvedené).
A motivuje hlavne tých rodičov, ktorí vždy túžili a stále aj túžia po viacdetnej rodine, ale prekážkou k jej založeniu im bola, a stále aj je, ich zlá finančná situácia, zlá finačná prognóza týkajúca sa ich budúcnosti, ako aj malá pomoc zo strany štátu.
Tento nový systém, Systém rodičovských benefitov (SRB), teda systém dvoch finančných príspevkov, resp. dvoch rodičovských benefitov, motivuje rodičov, ktorí túžili a túžia po viacdetnej rodine.
Ktorí túžili po viacdetnej rodine práve preto, pretože takáto rodina je pre nich oprávneným symbolom rodinného šťastia a harmónie. Tento nový systém motivuje tých, pre ktorých je viacdetná rodina zmyslom života, ktorí túžia po rodine, v akej oni sami niekedy vyrastali, a tak len oni najlepšie vedia, čo takáto rodina pre človeka znamená.
Nový mechanizmus, mechanizmus vyplácania rodičovských benefitov pre rodičov pracujúcich detí, znamená, že čím viac detí na čím lepšie ohodnotenej pracovnej pozícii je zapojených do pracovného procesu, tým s väčším finančným príjmom môžu ich rodičia rátať.
S finančným príjmom, ako prejavom vďaky štátu za výchovu budúcich pracovníkov pre jeho ekonomiku, ako odmenou pre tých rodičov, ktorí výchovou svojich detí zabezpečujú existenciu a ďalší chod a rozvoj ekonomiky svojej rodnej krajiny.
Teda, ak sme vyššie už uviedli, že výška prvého rodičovského benefitu (výška splátky výchovného) by bola 100 eur/rodič/mesiac a rodičia by mali tri deti zapojené do pracovného procesu, potom každý z rodičov bude za svoje zamestnané deti mesačne dostávať sumu: 3 x 100 eur = 300 eur.
Čiže 300 eur mesačne dostane otec dieťaťa a 300 eur jeho matka. Teda 600 eur mesačne na spoločnú domácnosť.
A k tomu treba ešte prirátať sumu druhého rodičovského benefitu, ktorý dostane každý rodič za každé pracujúce dieťa.
Podrobnejšie je systém odmeňovania rodičov prostredníctvom prvého a druhého rodičovského benefitu opísaný na praktických príkladoch v príspevkoch D14.1 [2], D15.1 [4] a D15.2 [5].
A týmto spôsobom nerieši nový systém len finančnú situáciu rodičov po zamestnaní sa ich detí, ale – a čo je hlavné v dnešnej dobe – systém pomáha zvýšiť pôrodnosť.
Systém rodičovských benefitov pomáha riešiť problém pôrodnosti nielen mnohých krajín Európy, ale aj sveta.
Tých krajín, pre ktoré je nízka pôrodnosť veľmi znepokojujúcim problémom: Nemecka, Talianska, Bulharska, Slovenska, Maďarska, Ruska, Rumunska, Japonska, Južnej Kórey, Číny, Grécka, Španielska, Portugalska, ale aj mnohých daľších krajín sveta.
Toto riešenie, Systém rodičovských benefitov, teda tento systém finančných benefitov vyplácaných rodičom detí zapojených do pracovného procesu, pomáha riešiť situáciu aj v iných, už skôr vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, napr. takých ako:
nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do predčasného dôchodku, nezamestnanosť mladých ľudí a zapojenie dlhodobonezamestnaných a problémových ľudí do pracovného procesu, nelegálna práca, lepšia regulácia migračného toku, zvýšenie starostlivosti o vlastné zdravie, väčšie zapojenie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, skvalitnenie vzdelávacieho procesu na školách, zníženie finančného zaťaženia zdravotného systému, užívanie návykových látok mladými ľuďmi, oživenie ekonomiky, vzrast počtu odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov, znižovanie uhlíkovej stopy podporou viacdetnej rodiny, zvýšenie predaja domácich potravín na domácom trhu, rast výroby poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora, zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti krajiny, finančná pomoc bezdetným párom v staršom veku a i.
Pozitívny prínos zavedenia Systému rodičovských benefitov, teda prínos systému dvoch finančných príspevkov vyplácaných rodičom detí zapojených do pracovného procesu, bude pre každú v vyššom odseku uvedenú problémovú oblasť podrobne opísaný – a nielen z hľadiska finančného, ale aj morálneho prínosu – v ďaľších príspevkoch.
Nasledujúci príspevok: „D20- Koľko by nás to stálo?“
Celá debata | RSS tejto debaty