Tento príspevok je doplnením príspevku „D20- Nový systém finančnej pomoci rodičom – koľko by nás to vyšlo?“ [1], v ktorom sa hovorí o finančných nárokoch nového systému, systému, ktorý by finančne významne pomohol rodičom všetkých tých občanov, ktorí by sa zapojili do pracovného procesu.
Táto finančná pomoc rodičom by sa realizovala prostredníctvom kompenzácie nákladov, ktoré rodičia vynaložili pri výchove dieťaťa. Výška sumy určenej ročne na túto finančnú pomoc, teda výška ročnej sumy určenej na kompenzáciu týchto nákladov, bola uvedená v príspevku „D20“[1].
Cieľom tohto príspevku je ukázať, že výška tejto sumy, vynakladanej ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, by sa po určitom období skokovo znížila zhruba na polovicu počiatočných nákladov.
Podobne ako aj v tých predchádzajúcich príspevkoch, tak aj v tomto sa snažíme – aj kvôli lepšiemu zorientovaniu sa čitateľa v opisovanej problematike – obsahovo nadviazať na príspevky už skôr uvedené.
Príspevok začína stručným zhrnutím a veľmi krátkou rekapituláciou toho, čo bolo doteraz uverejnené v tých predchádzajúcich, pričom ich cieľom bolo a je postupné zoznámenie čitateľa nielen s možným riešením čoraz viac sa zväčšujúceho problému nízkeho finančného príjmu starších občanov, ale zároveň aj s riešením, ktoré by pomohlo zlepšiť situáciu v mnohých ďaľších oblastiach ekonomiky.
Napr. zlepšiť aj neradostnú situáciu s nízkou pôrodnosťou charakteristickou pre mnohé krajiny sveta, medzi ktoré Slovensko tiež patrí.
Nasledujúca časť tohto príspevku pod názvom „Stručná rekapitulácia“ – v krátkosti zhŕňajúca obsah predošlých príspevkov tohto blogu – sa viac menej zhoduje s úvodnou časťou predchádzajúceho príspevku, teda príspevku „D21“ [2]. Po tejto úvodnej časti bude nasledovať vlastná časť príspevku pod názvom „Jadro príspevku“.
Stručná rekapitulácia
„V celom tomto blogu je rozvádzaný a riešený jeden pálčivý problém súčasnosti, a to problém nedostatočného finančného zabezpečenia našich rodičov v staršom veku.
Riešenie tohto problému je z dôvodu jeho značného rozsahu uverejňované postupne, v po sebe idúcich naväzujúcich príspevkoch označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D22- Finančná pomoc rodičom – skokové odľahčenie štátneho rozpočtu“).
Avšak vyriešenie len tohto jedného jediného problému, problému finančného zabezpečenia našich rodičov, spôsobí reťazovú reakciu následného samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších – v budúcich príspevkoch podrobne opísaných – problémových oblastiach ekonomiky.
Cieľom príspevkov tohto blogu je opísať princíp a prínos zavedenia nového systému ekonomických vzťahov medzi rodičmi a štátom.
Zavedenie tohto nového systému – v príspevku „D19“ [3] nazvaného aj Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nielenže finančne pomohlo rodičom všetkých zamestnaných občanov, teda by finančne pomohlo rodičom všetkých tých občanov, ktorí sú zapojení do pracovného procesu, ale zavedenie tohto systému by zlepšilo situáciu aj v mnohých iných problémových oblastiach ekonomiky, napr. by pomohlo výrazne zlepšiť v mnohých krajinách tak kriticky nízku pôrodnosť.
Nízku pôrodnosť trápiacu nielen Slovensko či mnohé členské krajiny EU (Taliansko, Maďarsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Nemecko, Bulharsko, Rumunsko), ale trápiacu množstvo krajín celého sveta (Japonsko, Južná Kórea, Singapur, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Čína, a i.).
Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovskými benefitmi – v prospech rodičov tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.
Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, by sa rodičom vracali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko) a prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Teda, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena by náležala jeho rodičovi.
Hlavným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov, teda dvoch rodičovských benefitov – rodičom všetkých tých občanov, ktorí by boli zapojení do pracovného procesu – je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov.
Vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by však následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných oblastiach ekonomiky, takých ako nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude podrobne rozpísané v ďaľších príspevkoch.
Prečítanie nasledujúcej časti príspevku, t. j. časti pod názvom „Jadro príspevku„, nie je až tak nutné pre porozumenie obsahu ďaľších príspevkov tohto blogu, resp. pre pochopenie tak mechanizmu ako aj významu systému finančnej pomoci rodičom – teda pre pochopenie mechanizmu a významu Systému rodičovských benefitov – objasňovanom v tomto blogu.
Táto časť nie je nejakým zaujímavým či pútavým čítaním, je to viac menej technický opis, spojený s väčším namáhaním mysle a je uvedená hlavne pre tých, ktorí majú záujem o objasnenie mechanizmu skokového poklesu sumy určenej ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa.
Jadro príspevku
Na začiatku tejto časti si citáciou krátkej časti príspevku „D19“ [3] zopakujme určité fakty, s ktorými budeme pracovať v tomto príspevku:
„Tento nový systém, tzv. Systém rodičovských benefitov, by zabezpečoval rodičom príjem formou dvoch príspevkov, ktoré sme nazvali rodičovské benefity.
„prvý rodičovský benefit“, nazývaný aj splátka výchovného, predstavuje finančný príspevok vyplácaný mesačne rodičom, vyplácaný počas obdobia určitej dĺžky (v našich príkladoch počas obdobia 25 rokov) a výška prvého rodičovského benefitu, čiže výška splátky výchovného, predstavuje hodnotu tohto mesačne vyplácaného finančného príspevku.
Týmto pravidelným finančným príspevkom sa rodičom splácajú náklady, ktoré vynaložili počas výchovy svojho dieťaťa do jeho 18. roku, náklady vo výške 60 000 eur (platné pre Slovensko – pozri príspevok „D14.1“[4]). Problematika splácania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom prvého rodičovského benefitu je opísaná v príspevkoch D14 [5] a D14.1 [4].
„splátka výchovného“ (to isté čo prvý rodičovský benefit) – splátka nákladov, ktoré vynaložili rodičia počas dlhodobého procesu výchovy dieťaťa (60 000 eur), vyplácaná mesačne rodičom dieťaťa zapojeného do pracovného procesu (v nami uvádzaných príkladoch uvažujeme o splátke výchovného vo výške 100 eur/rodič/mesiac vyplácanú rodičom počas obdobia 25 rokov).
V príspevkoch tohto blogu sa používa termín „prvý rodičovský benefit“, ktorý je absolútne totožný s termínom „splátka výchovného“. Teda „prvý rodičovský benefit“ = „splátka výchovného“.
Sú to dva rôzne názvy pre pomenovanie tej istej skutočnosti, pre pomenovanie toho istého faktu.
To, prečo sa používajú oba termíny na označenie tej istej skutočnosti, bude uvedené neskôr. Pre pochopenie textu v jednotlivých príspevkoch to nie je podstatné.
„druhý rodičovský benefit“ je finančný príspevok mesačne vyplácaný rodičom, predstavujúci odmenu pre rodičov, ktorej výška je priamo úmerná výške dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Čiže, čím je mzda dieťaťa vyššia, tým je vyššia aj daň odvedená z tejto mzdy, a, teda, tým bude aj vyššia výška odmeny určená rodičovi tohto dieťaťa.
Mechanizmus vyplácania tohto finančného príspevku, teda vyplácania druhého rodičovského benefitu, je opísaný v príspevkoch D15.1 [6] a D15.2 [7]“. (citované z príspevku „D19“ [3])
V príspevku „D20“ [1] boli uvedené finančné požiadavky kladené na zavedenie nového systému finančnej pomoci rodičom, finančné nároky realizácie tzv. „Systému rodičovských benefitov“.
Tieto nároky sa však týkali teoretickej sumy vyplácanej ročne zo štátneho rozpočtu, sumy určenej na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa.
Teoretickej sumy preto, pretože tá suma, o ktorej hovoríme v príspevku „D20“, t. j. suma vypočítaná pre Slovensko vo výške 6 mld eur, je naozaj len teoretická, avšak tá pravdivá, reálna výška sumy určenej ako kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu, je v skutočnosti značne nižšia.
Po určitom čase od spustenia tohto systému, teda systému vyplácania finančných príspevkov rodičom občanov zapojených do pracovného procesu – nazvaného aj Systém rodičovských benefitov – suma, ktorú štát každoročne vypláca rodičom ako kompenzácia nákladov, ktoré vynaložili pri výchove dieťaťa (6 mld eur), skokovo klesne o určitú výraznú hodnotu, čím dôjde k podstatnému zníženiu zaťaženia štátneho rozpočtu.
V ďaľšom texte túto hodnotu, o ktorú klesne suma ročne vyplácaná rodičom ako kompenzácia ich nákladov na výchovu dieťaťa, vypočítame a uvedieme všeobecný vzťah na jej výpočet.
Kvôli lepšiemu pochopeniu a názornosti si pri riešení ďaľšej problematiky zavedieme určité zjednodušenia, určité počiatočné podmienky:
- Predpokladajme, že na Slovensku je do pracovného procesu zapojených zhruba p = 2 500 000 občanov (pozri príspevok „D20“ [1]).
- Predpokladajme, že do pracovného procesu občania vstupujú k 1. januáru toho roku, v ktorom dosiahnu 21 rokov, a do dôchodku odchádzajú 31. decembra toho roku, v ktorom dovŕšia 65 rokov. To znamená, že v pracovnom procese strávia 45 rokov, d = 45 rokov – dĺžka produktívneho obdobia občana.
- Uvažujme, že každý rok k dňu 31. decembra odíde do dôchodku taký istý počet občanov, aký 1. januára do pracovného procesu vstúpi.Teda koľko občanov sa každý rok zamestná, toľko aj odíde do dôchodku. Alebo tiež – počet zamestnaných občanov je každý rok rovnaký, v priebehu produktívneho veku nikto nezomiera.
- Rok, v ktorom Systém rodičovských benefitov, teda systém kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, začne svoju činnosť, označme ako rok 0001. Teda prvý deň tohto roku budeme označovať dátumom 1.1.0001, posledný deň tohto roku dátumom 31.12.0001. Ďalší, nasledujúci rok, začne dátumom 1.1.0002.
Hovorili sme, že v ideálnom prípade by štát teoreticky potreboval sumu 6 mld. eur na výplatu ročnej sumy určenej ako kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa (viď príspevok „D20“ [1]).
Túto sumu – označme si ju ako RV – by sme dostali ako:
RV = p x 2 x 12 x MS, p – počet zamestnaných občanov, MS – mesačná výška prvého rodičovského benefitu, t. j. výška splátky výchovného
RV = 2 500 000 x 2 (počet rodičov každého zamestnaného občana) x 12 (počet mesiacov) x 100 eur = 6 mld eur
Platil by štát stále každý rok takúto vysokú sumu, alebo by sa táto suma niekedy aj znížila?
No pravda je taká, že táto suma – 6 mld eur – určená na ročnú kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa, by síce klesla naraz, skokovo, ale až po uplynutí určitého počtu rokov, rovnajúceho sa dĺžke obdobia kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, počas ktorého sa kompenzácia nákladov na výchovu realizuje.
T. j. ak by štát plánoval dĺžku obdobia kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa na 25 rokov, tak suma vyplácaná ročne rodičom ako kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu, t. j. suma vo výške 6 mld eur, by sa skokovo znížila až po týchto 25 rokoch.
Ak by sa štát rozhodol kompenzovať náklady vynaložené na výchovu dieťaťa počas doby 30 rokov, tak suma určená ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu by bola nie 6 mld eur, ale „len“ 5 mld eur (presne 4,98 mld eur, viď príspevok „D21“ [2]).
Avšak táto znížená ročná suma, vyplácaná rodičom všetkých tých občanov, ktorí sú zamestnaní, by sa vyplácala počas doby 30 rokov a potom, po týchto 30 rokoch, by sa skokovo znížila, teda by sa skokovo znížilo zaťaženie štátneho rozpočtu.
A o koľko by sa teda táto ročná suma – vydávaná zo štátneho rozpočtu – skokovo znížila?
Rozbor problematiky:
Nech štát počas obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, obdobia v dĺžke s = 25 rokov, vracia rodičom náklady vynaložené na výchovu dieťaťa.
Kompenzácia týchto nákladov sa uskutočňuje prostredníctvom vyplácania tzv. splátok výchovného, t. j. prostredníctvom vyplácania prvého rodičovského benefitu, vo výške:
MS = 100 eur/rodič/mesiac (viď príspevok „D20“[1]).
Keďže za podmienok, stanovených vyššie, bude v ekonomickom systéme Slovenska každý rok pracovať p = 2 500 000 občanov, znamená to, že koľko občanov do pracovného procesu každý rok vstúpi, toľko z neho aj odchodom do dôchodku vystúpi. Nikto počas produktívneho veku – t. j. od 20 do 65 rokov – nezomrie.
Teda týchto 2 500 000 občanov zamestnaných v ekonomike Slovenska zahrňuje všetkých produktívnych občanov od 20 do 65 roku.
Čiže počas toho obdobia zamestnávania každého občana v ekonomike, t. j. od veku 20 rokov až do dôchodkového veku 65 rokov, sa počas obdobia d = 45 rokov v ekonomike prestrieda práve tých 2 500 000 občanov.
Z toho vychádza, že priemerne každý rok do pracovného pomeru vstúpi, resp. ho ukončí:
p/d = p : d = 2 500 000 : 45 = 55 555 občanov.
Teda 55 555 občanov 1. januára toho roku, v ktorom dovŕšia 21 rokov, do pracovného procesu vstúpi a 55 555 občanov 31. decembra toho roku, v ktorom dosiahnu 65 rokov, odíde do dôchodku.
Nech sa nový systém, systém kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa, teda systém vyplácania splátok výchovného, spustí od 1. januára referenčného roku 0001.
Teda systém vyplácania splátok výchovného začína fungovať 1. januára roku 0001, t. j. 1.1.0001.
Na konci prvého roku, teda k 31.12.0001, odíde do dôchodku 55 555 občanov.
Na začiatku roku 0002, teda rok po spustení systému kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu, t. j. 1.1.0002 vstúpi do pracovného procesu 55 555 občanov, teda doterajší počet občanov v pracovnom procese – 2 500 000 – ostáva stále zachovaný, pretože platí vyššie v texte stanovená počiatočná podmienka, že nikto počas produktívneho veku nezomrie.
A takto to je aj na konci druhého, piateho či dvadsiateho roku fungovania nového systému kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa.
Teda na konci napr. toho dvadsiateho roku činnosti systému odíde 31.12.0020 do dôchodku stále rovnaký počet občanov, t. j. tých 55 555.
A 1.01.0021 nastúpi do pracovného procesu zasa 55 555 nových občanov, čiže počet pracujúcich občanov bude stále ten istý ako na začiatku, teda tých 2 500 000 občanov.
K 31.12.0020 bude ukončený 20. rok fungovania nového systému, systému kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, t. j. systému vyplácania splátok výchovného.
Štát k tomuto dátumu, teda k dátumu 31.12.0020, už 20 rokov vypláca splátky výchovného rodičom detí, ktoré sa zapojili do pracovného procesu 1.1.0001.
Systém je nastavený tak, že sa splátky výchovného vyplácajú rodičom počas obdobia 25 rokov zapojenia ich dieťaťa do pracovného procesu.
Teda k 31.12.0020 máme za sebou 20 rokov činnosti systému vyplácania splátok výchovného.
Vo vyplácaní splátok výchovného treba pokračovať ešte 5 rokov, aby rodičom tých detí, ktoré sa do tohto systému zapojili 1.1.0001, boli vyplatené všetky splátky výchovného, teda, aby prví rodičia mali kompletne vyplatené náklady, ktoré vynaložili na výchovu svojho dieťaťa (v našom prípade, platiacom pre Slovensko, ide o náklady na výchovu dieťaťa vo výške 60 000 eur, teda ide o vyplatenie 30 000 eur každému rodičovi).
Nech teda štát ešte 5 rokov tieto splátky výchovného rodičom vypláca, a potom, čiže k 31.12.0025, štát ich vyplácanie ukončí z dôvodu úplnej kompenzácie nákladov, ktoré vynaložili rodičia pri výchove dieťaťa, teda z dôvodu kompletného vyplatenia všetkých splátok výchovného rodičom prvej skupiny 55 555 zamestnaných občanov, t. j. skupiny tých zamestnaných občanov, ktorí sa zamestnali od 1.1.0001.
Zoberme si skupinu tých občanov, ktorí k 31.12.0001 dovŕšili vek 21 rokov – teda vek 21 rokov dovŕšili v období 1.1.0001-31.12.0001 – a dátumom 1.1.0001 sa aj ako najmladší občania zamestnajú v novom systéme, v systéme vyplácania splátok výchovného, t. j. v systéme kompenzácie nákladov na výchovu dieťaťa.
Čiže ide o skupinu občanov, ktorí 1.1.0001 vstúpili do pracovného procesu, teda ktorí sa do pracovného procesu zapojili v momente spustenia systému kompenzácie nákladov na výchovu alebo systému vyplácania splátok výchovného.
Štát vyplatí ich rodičom prvú mesačnú splátku výchovného po odpracovaní prvého mesiaca, t. j. po 31.1.0001 (prvá splátka sa vyplatí najskôr po odpracovaní celého mesiaca, teda sa môže vyplatiť až od 1.2.0001).
K 31.12.0001 budú mať títo pracovníci odpracovaný jeden celý rok, a keďže aj nový systém kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu, teda systém vyplácania splátok výchovného, funguje 1 rok, tak ich rodičia dostanú počas obdobia tohto roku, počas obdobia 1.01.0001-31.12.0001 celkovo 12 mesačných splátok vo výške 100 eur na jedného rodiča, t. j. každý rodič bude mať vyplatené:
12 mesiacov x 100 eur = 1 200 eur z cieľovej sumy 30 000 eur, ktorá sa každému rodičovi vyplatí v priebehu 25 rokov zamestnávania sa jeho dieťaťa, teda ktorá sa každému rodičovi vyplatí počas celého obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa.
Napr. k 31.12.0005 budú mať títo pracovníci v novom systéme, systéme vyplácania splátok výchovného, odpracovaných už 5 rokov, t. j. ich rodičia budú mať k tomuto termínu splatené náklady na výchovu vo výške:
5 rokov x 12 mesiacov x 100 eur/mesiac/ rodič = 6000 eur
Po piatich rokoch fungovania nového systému vyplácania splátok výchovného rodičom zamestnaných občanov, budú mať títo zamestnaní občania – ktorí začínali pracovať ako 20 roční – títo pracovníci, už vek 25 rokov.
A keď odpracujú celých 25 rokov, počas ktorých sa ich rodičom vyplácajú splátky výchovného, tak tí občania čo sa zapojili do pracovného procesu 1.1.0001 ako 20 roční, budú mať vek:
20 + 25 = 45 rokov.
Tento vek budú mať k 31.12.0025.
Po tomto termíne – po 31.12.0025, keďže uplynie 25 rokov, teda uplynie dĺžka kompenzačného obdobia, t. j. uplynie doba počas ktorej sa rodičom kompenzovali náklady, ktoré vynaložili pri výchove dieťaťa –štát prestane rodičom týchto občanov vyplácať splátky výchovného.
Avšak deti týchto rodičov budú naďalej zapojené do pracovného procesu až do 31. decembra toho roku, v ktorom dovŕšia 65 rokov (pozri počiatočnú podmienku o odchode do dôchodku vždy k 31. decembru toho roku, v ktorom dovŕšia 65 rokov).
Tak isto tie deti, čo boli v čase spustenia systému vyplácania splátok výchovného o rok staršie, a 1. januára 0001 mali 21 rokov, budú mať po tých 25 rokov zamestnávania sa a vyplácania splátok výchovného vek:
21 + 25 = 46 rokov
A rodičom týchto zamestnaných detí sa tiež po 31.12.0025 prestanú vyplácať splátky výchovného, pretože sa im už počas 25 rokov splácania splátok výchovného náklady, ktoré vynaložili na výchovu svojho dieťaťa, kompletne vyplatili.
Čiže, ešte raz:
1.1.0001 začne fungovať systém kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, t. j. systém vyplácania splátok výchovného.
Tento systém začne rodičom všetkých zamestnaných občanov vo veku 20-65 rokov vyplácať prvý rodičovský benefit formou mesačne vyplácanej splátky výchovného vo výške 100 eur na rodiča.
Keďže v ekonomike Slovenska je p = 2 500 000 zamestnaných občanov vo veku 20-65 rokov, a počítame, že každý z nich má 2 rodičov, tak ak tých rodičov každého zamestnaného občana sčítame dokopy, tak nám vyjde číslo:
p x 2 = 5 000 000, t. j. 2 500 000 občanov má 5 000 000 rodičov
(čiže to je spolu: 2 500 000 detí + ich 5 000 000 rodičov = 7 500 000 občanov Slovenska :D))
Týmto 5 miliónom rodičom zamestnaných občanov sa každý mesiac vyplatí 5 miliónov stoeurových splátok, teda do 31.12. 0001 sa rodičom 2 500 000 zamestnaných občanov vyplatí suma splátok výchovného vo výške:
RV = p x 2 x 12 mesiacov x MS = 2 500 000 x 2 x 12 x 100 eur = 6 mld eur
Na konci tohto roku, teda k 31.12.0001 odíde do dôchodku 55 555 šesťdesiatpäťročných občanov a hneď ďalší deň, t. j. 1.1.0002, sa do pracovného procesu zapojí 55 555 nových dvadsaťročných občanov, t. j. počet občanov zamestnaných v ekonomike sa nemení, čiže v pracovnom procese zostáva stále zapojených tých 2 500 000 občanov.
Tí, čo nastúpili 1.1.0001 ako noví dvadsaťroční zamestnanci, budú mať po 25 rokoch zapojenia do pracovného procesu, t. j. k 31.12.0025, vek 45 rokov a budú mať odpracovaných 25 rokov, počas ktorých sa ich rodičom náklady vynaložené na výchovu dieťaťa kompenzovali prostredníctvom vyplácania splátok výchovného.
Keďže sme hovorili, že splátky výchovného budú rodičom vyplácané počas 25 rokov zamestnávania sa ich dieťaťa – čo je dĺžka obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa – znamená to, že rodičia týchto 45 ročných zamestnancov už od 1.1.0026 nebudú dostávať žiadne splátky výchovného, pretože už majú splatené všetky náklady, ktoré vynaložili na výchovu svojho dieťaťa.
To znamená, že títo 45 roční zamestnanci, ktorí majú odpracovaných 25 rokov v novom systéme vyplácania splátok výchovného, budú ešte pracovať obdobie od 1.1.0026 do 31.12.0045, t. j. budú pracovať ešte 20 rokov do doby dosiahnutia dôchodkového veku.
Tí, čo nastúpili 1.1.0001 ako zamestnanci o rok starší od tých najmladších – dvadsaťročných – teda tí, ktorí nastúpili 1.1.0001 ako 21-roční zamestnanci, budú mať 31.12.0025 vek 46 rokov a budú mať tiež odpracovaných 25 rokov, počas ktorých dostávali ich rodičia splátky výchovného.
Po tomto termíne, t. j. po termíne 1.1.0026, už ani ich rodičia nebudú dostávať splátky výchovného, vyplácané ako kompenzácia za náklady vynaložené na výchovu ich dieťaťa.
A do dosiahnutia dôchodkového veku budú musieť ešte odpracovať obdobie od 1.1.0026 do 31.12.0044 (títo zamestnanci dosiahnu k 31.12.0044 vek 65 rokov), teda budú musieť ešte odpracovať 19 rokov.
A takto postupne:
Tí, ktorí mali 1.1.0001 vek 22 rokov, budú mať po odpracovaní 25 rokov – počas ktorých ich rodičia dostávali splátky výchovného – vek:
22 + 25 =47 rokov, a do dôchodku ešte odpracujú obdobie od 1.1.0026 do 31.12.0043 (títo zamestnanci dosiahnu k 31.12.0043 vek 65 rokov), teda budú musieť ešte odpracovať 18 rokov, a takto postupne ďalej a ďalej, až nakoniec tí, ktorí mali 1.1.0001 vek 40 rokov, budú mať po odpracovaní 25 rokov vek:
40 + 25 = 65 rokov, čiže títo občania po odpracovaní tých 25 rokov dňom 31.12.0025 skončia svoj pracovný pomer a dňom 1.1.0026 odídu do dôchodku.
To teda znamená, že ak sa vek určitej skupiny zamestnaných občanov k 1.1.0001 pohybuje v rozpätí 20-40 rokov, tak po odpracovaní 25 rokov, sa k 31.12.0025 vek týchto istých občanov posunie do vekového rozpätia 45-65 rokov.
Čiže títo občania majú k 31.12.0025 odrobených celých 25 rokov a ich rodičom od od 1.1.0026 už nebudú vyplácané splátky výchovného, pretože im boli všetky tieto splátky vyplatené počas predchádzajúcich 25 rokov zamestnaneckého pomeru ich detí, teda im boli tieto splátky vyplatené počas obdobia 1.1.0001-31.12.0025.
To znamená, že od 1.1.0026 sa vyplácanie splátok výchovného bude týkať len rodičov tých zamestnaných občanov, ktorí k 31. decembru aktuálneho roku dovŕšia maximálne 45 rokov, čiže pôjde o rodičov tých zamestnaných občanov, ktorých vek k 31. decembru aktuálneho roku bude v intervale 21-45 rokov.
Rodičom tých zamestnaných občanov, ktorí k 31. decembru aktuálneho roku dovŕšia viac než 45 rokov, teda k 31. decembru aktuálneho roku dosiahnu vek minimálne 46 rokov, sa po 1.1.0026 už nebudú vyplácať žiadne splátky výchovného, pretože sa im už všetky splátky výchovného vyplatili počas predchádzajúceho 25-ročného zapojenia ich detí do pracovného procesu.
Keďže každý rok sa do pracovného procesu zapojí 55 555 nových občanov, znamená to, že do pracovného procesu v ekonomike je každý rok zapojených 55 555 občanov, ktorí k 31. decembru aktuálneho roku dovŕšia 21 rokov, 55 555 občanov, ktorí k 31. decembru toho istého roku dovŕšia 22 rokov, 55 555 občanov, ktorí k 31. decembru tohto roku dovŕšia 23 rokov, 55 555 občanov, ktorí k 31. decembru dovŕšia 24 rokov atď. … 55 555 občanov, ktorí k 31. decembru stále toho istého roku dovŕšia vek 45 rokov.
Teda vo vekovom rozpätí 21-45 rokov (počítané k 31. decembru aktuálneho roku) je v ekonomike krajiny zamestnaných:
25 x 55 555 = 1 388 875 občanov
Čiže po 25 rokoch od začiatku zavedenia tohto nového systému vyplácania splátok výchovného, t. j. po 1.1.0026, sa počet vyplácaných splátok výchovného skokovo zníži, skokovo obmedzí, už len na týchto 1 388 875 občanov, proti pôvodnému počtu 2 500 000 zamestnaných občanov.
Teda po 25 rokoch vyplácania splátok výchovného, teda po uplynutí doby v dĺžke obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, dôjde k prudkému poklesu ročnej vyplácanej sumy splátok výchovného z 6 mld eur na hodnotu „RS“:
RS = s x p/d x 2 x 12 x MS =
= 25 x 2 500 000/45 x2 x 12 x 100 eur =
= 25 x 55 555 x 2 x 12 x 100 eur = 3 333 300 000 eur ≐ 3,33 mld eur
Vidíme, že ten pokles z pôvodných 6 mld eur, predstavuje sumu:
RV – RS = 6 mld – 3,33 mld = 2,67 mld eur
Teda výška vyplácanej počiatočnej ročnej sumy splátok výchovného RV, vyplácanej zo štátneho rozpočtu, sa po 25 rokov – po uplynutí doby v dĺžke obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa – vyplácania týchto splátok výchovného skokovo zníži na sumu:
RS = 3,33 mld eur
Suma 3,33 mld, predstavujúca ročnú sumu vyplatených splátok výchovného, nie je už taká veľká – samozrejme, relatívne – ako bola pôvodná suma vo výške takmer 6 mld eur.
Je to niečo cez polovicu pôvodnej sumy, presnejšie 55,6 % z pôvodnej sumy 6 mld eur.
K tejto sume ročnej kompenzácie nákladov na výchovu, teda ročnej hodnoty vyplácaných splátok výchovného, sa však štát prepracuje až po 25 rokov splácania splátok výchovného, teda až po uplynutí doby, ktorej dĺžka je rovná dĺžke obdobia kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.
Obdobne, ak by štát znížil dobu vyplácania splátok výchovného na 20 rokov, tak k skokovému zníženiu ročnej vyplácanej sumy splátok výchovného by došlo už po 20 rokov, avšak pri vyplácaní vyššej mesačnej splátky výchovného, teda pri vyššom ročnom zaťažení štátneho rozpočtu sumou určenou na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.
Naopak, ak by štát zvýšil dobu vyplácania splátok výchovného na obdobie 30 rokov, tak by k skokovému zníženiu vyplácania ročnej sumy splátok výchovného došlo až po 30 rokoch vyplácania splátok výchovného, pričom tu by bola zasa nižšia hodnota ročnej sumy vyplatených splátok výchovného, pretože by sa znížila výška mesačne vyplácanej splátky výchovného, teda by sa znížila výška prvého rodičovského benefitu (pozri D21 [2]).
Toto skokové zníženie ročnej sumy vyplácaných splátok výchovného je pre štátny rozpočet vďačná udalosť, len je spojená s relatívne dlhým čakaním rodičov na vyplatenie celej hodnoty nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, teda na vyplatenie všetkých splátok výchovného.
Dĺžka toho čakania je stanovená dĺžkou obdobia vyplácania splátok výchovného, teda dĺžkou obdobia, počas ktorého sa realizuje kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa.
Akým iným spôsobom by sa dala ešte znížiť táto ročná suma vyplácaných splátok výchovného, suma značne zaťažujúca štátny rozpočet?
Takým prirodzeným spôsobom na zníženie zaťaženia štátneho rozpočtu, teda zníženia ročnej sumy určenej na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa – kompenzáciu realizovanú vyplácaním splátok výchovného – je využitie skutočnosti už spomínaného prirodzeného úbytku obyvateľov, t. j. prirodzeného úmrtia rodičov.
Teda uplatňovanie pravidla, že úmrtím rodiča sa splátka výchovného, t. j. prvý rodičovský benefit, prestane vyplácať.
Na samom začiatku zavádzania tohto systému vyplácania splátok výchovného – teda systému kompenzácie nákladov, ktoré vynaložili rodičia pri výchove dieťaťa – by musel štát zrejme nastaviť tvrdšie, ale pre všetkých rovnaké a spravodlivé pravidlá, ktoré budú zvyšovať šancu tohto systému na jeho finančné uchytenie sa, čiže na jeho finančné prežitie.
Nastavenie tvrdších – podčiarkujeme zavádzajúcich, počiatočných či dočasných – pravidiel, zníži na samom začiatku zavádzania tohto systému do života jeho finančnú náročnosť.
A ak sa ukáže, že systém je výhodný, že prináša úspory aj v iných oblastiach ekonomiky a má ten požadovaný efekt, ktorý sa od neho očakával, potom sa tieto jeho tvrdšie – na počiatku nastavené podmienky – môžu začať postupne uvoľňovať a prispôsobovať aktuálnemu stavu.
Veď systém nemusí hned´od začiatku zaviesť plnú výšku prvého rodičovského benefitu, teda plnú výšku splátky výchovného, napr. tých nami uvádzaných 100eur/rodič/mesiac, spĺňajúcu podmienku návratu nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa.
Začalo by sa splátkami výchovného s malou výškou, a táto by sa postupne zvyšovala.
Aby sa ukázala prípadná rentabilnosť tohto nového systému, tak najprv sa budú posudzovať jeho plusy a jeho mínusy, jeho výhodnosť či nevýhodnosť pre ekonomiku štátu. A to bude trvať určitý čas, určitý počet rokov.
Ak by sa systém schválil, tak jeho uvedenie do praxe bude trvať ďaľšie roky.
A najprv sa pôjde, ako už bolo uvedené, od minimálnej – skúšobnej či zavádzajúcej – výšky mesačne vyplácanej splátky výchovného, napr. prvý rok to bude symbolické euro.
Budú sa vychytávať chyby funkčnosti elektronickej verzie tohto systému, splátky výchovného sa budú každý rok postupne zvyšovať zo začiatočnej skúšobnej hodnoty až do požadovanej úrovne, a, čo je dôležité, každá krajina by si v prípade schválenia zavedenia tohto systému kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu detí mohla sama zvoliť reálnu výšku mesačne vyplácanej splátky výchovného podľa svojich finančných možností, podľa ekonomickej situácie krajiny.
Treba však zdôrazniť, že malá hodnota splátky výchovného, teda malá výška prvého rodičovského benefitu, nebude mať taký motivačný účinok ako vyššia hodnota splátky.
Celková motivačnosť systému vracania nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prostredníctvom vyplácania splátok výchovného bude priamo úmerná výške splátky výchovného, teda výške prvého rodičovského benefitu.
Čiže zavedenie systému vyplácania splátok výchovného môže reálne trvať viac rokov, a táto doba hrá vlastne v prospech štátu, ktorý bude riešiť a rozmýšľať, akým spôsobom zabezpečiť finančné prostriedky potrebné k prevádzkovaniu tohto systému (bude opisované v ďaľších príspevkoch).
Výhoda systému kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa je v tom, že veľkosť splátky výchovného sa dá pružne upravovať podľa finančných možností daného štátu, systém to neovplyvní, splátka môže byť nastavená v rozmedzí 0,01 – 100 eur (samozrejme výška 100 eur, s ktorou uvažujeme, nie je horná hranica, tá je v skutočnosti neobmedzená, nami uvádzaná hodnota 100 eur je hodnota splátky výchovného, ktorú uvažujeme v príkladoch uvedených v príspevkoch tohto blogu (viď príklady v príspevku „D14.1“ [4]) a ktorá je uvažovaná pre výšku nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa na Slovensku do jeho 18. roku, teda pre náklady vo výške 60 000 eur).
Ako sme už uviedli, na vyplácanie splátok výchovného by sa ročne vynakladala značná suma, ktorou by štát zaťažil štátny rozpočet.
A k jej zníženiu musí na začiatku využiť všetky možné prostriedky.
Na začiatku činnosti tohto systému sa kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa týka rodičov každého zamestnaného občana, teda rodičov všetkých detí zapojených do pracovného procesu.
Čiže sa to týka rodičov všetkých 2 500 000 zamestnaných občanov na Slovensku.
Ale tohto množstva rodičov sa to týka len teoreticky. V skutočnosti sa to bude týkať menšieho počtu rodičov, omnoho menšieho. Prečo menšieho, bude uvedené v ďaľších príspevkoch.
Je potrebné a nutné pripomenúť ešte jednu, veľmi dôležitú vec.
Áno, tá suma vyplácaná ročne zo štátneho rozpočtu rodičom všetkých občanov zapojených do pracovného procesu, suma určená ako ročná kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi týchto občanov na ich výchovu, je naozaj vysoká.
Ale je vysoká len relatívne.
Pretože treba vidieť hlavne to, že účelom investovania tejto každoročnej sumy do kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa nie je len samotná kompenzácia nákladov, ktoré vynaložili rodičia pracujúcich občanov počas dlhodobého procesu ich výchovy, ale vynaloženie tejto každoročnej sumy zo štátneho rozpočtu prinesie značné zlepšenie situácie aj v iných oblastiach ekonomiky, už spomínaných.
Tento prínos v daných oblastiach ekonomiky bude podrobnejšie uvedený v ďaľších príspevkoch.
Samotná kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa by bola šľachetným a spravodlivým spôsobom odvďačenia sa rodičom za to, že zodpovednou výchovou svojich detí pripravili budúceho pracovníka ekonomiky rodnej krajiny.
Avšak ak by sa touto kompenzáciou dosiahlo naozaj len jedno jediné, teda len oprávnené ocenenie úsilia a vynaložených finančných prostriedkov rodičov pri výchove dieťaťa – bez prínosu v iných oblastiach ekonomiky – tak by to v konečnom dôsledku znamenalo samovražednú akciu pre štátny rozpočet krajiny.
Prínos kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa je však v tom, že jej zavedením automaticky dochádza nielen k finančnej pomoci rodičom občanov zapojených do pracovného procesu, ale aj k naštartovaniu zlepšenia situácie v ďaľších oblastiach ekonomiky, dochádza k zvýšeniu pôrodnosti, k omladeniu populácie, k zníženiu nezamestnanosti mladých ľudí a nezamestnanosti problémových skupín občanov, k zníženiu úrovne nelegálneho zamestnávania sa, k zlepšeniu starostlivosti a vlastné zdravie a tým k šetreniu nákladov vynakladaných zdravotným systémom krajiny, k zníženiu užívania návykových látok mladými ľuďmi, dochádza k lepšej regulácii migračného toku, k väčšiemu zapojeniu sa rodiča do výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa a zlepšeniu vzdelávacieho procesu na školách, k zvýšeniu množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov, k zvýšeniu predaja domácich potravín na domácom trhu, k rastu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, a teda aj k zvýšeniu zamestnanosti v poľnohospodárskom a naň naväzujúcom potravinárskom sektore s následným zvýšením úrovne potravinovej sebestačnosti v krajine, k oživeniu ekonomiky, k rastu striebornej ekonomiky, k pozitívnej diskriminácii starších ľudí pri zamestnávaní sa, k lepšiemu finančnemu zabezpečeniu staršieho veku bezdetných párov, ako aj k zlepšeniu v iných oblastiach podrobnejšie vymenovaných a opísaných v ďaľších príspevkoch tohto blogu.
Je dosť pravdepodobné, že finančný prínos kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi v procese výchovy dieťaťa – teda jej prínos pre ďaľšie problémové ekonomické oblasti, prínos podrobne opísaný v ďaľších príspevkoch tohto blogu – bude oveľa vyšší než náklady, ktoré sa každoročne na túto kompenzáciu vynaložia zo štátneho rozpočtu.
O morálnom prínose kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, opísanom v ďaľších príspevkoch, už ani nehovoriac.
Ideme zlikvidovať ekonomiku tak že nebude nie... ...
Tá kompenzácia bude upravovaná každoročne v... ...
Predr---li čo sa dalo a teraz vymýšľajú... ...
Pán Vlček! Po všetkých tých odvodoch do... ...
Celá debata | RSS tejto debaty