Keďže obsah tohto príspevku naväzuje na obsah tých predchádzajúcich, pokúsim sa v jeho úvode krátko zosumarizovať to, čo je v nich opísané, a to kvôli nevyhnutnému zorientovaniu sa čitateľa v opisovanej problematike:
V celom tomto blogu – pod názvom „Odvďačme sa rodičom“ – je rozvádzaný a riešený jeden pálčivý problém súčasnosti, pričom riešenie tohto problému je z dôvodu jeho značného rozsahu uverejňované postupne, v po sebe idúcich naväzujúcich príspevkoch označovaných literou „D“ (napr. názov tohto príspevku je „D21- Peňažná pomoc rodičom – ako znížiť …“).
Avšak vyriešenie len tohto jedného jediného problému spôsobí reťazovú reakciu následného samovoľného zlepšenia situácie v mnohých ďaľších – v budúcich príspevkoch podrobne opísaných – problémových oblastiach ekonomiky.
Teraz, tu, v tomto príspevku, na jeho začiatku, uverejnená textová časť pod názvom „Stručná rekapitulácia“, nie je ničím iným, len krátkym pripomenutím resp. veľmi, ale veľmi stručnou rekapituláciou toho, čo už bolo opísané v predchádzajúcich príspevkoch tohto blogu.
Vlastná časť samotného príspevku bude nasledovať po tejto úvodnej časti, a to pod názvom „Jadro príspevku“.
Stručná rekapitulácia
Keďže zhrnutie obsahu predchádzajúcich príspevkov – kvôli lepšiemu uvedeniu čitateľa do danej problematiky – je už viac menej uvedené aj na začiatku predchádzajúceho príspevku tohto blogu, t. j. v úvode príspevku D20 [1] – tak v ďaľšom túto jeho úvodnú časť približujúcu cieľ tohto blogu, viac menej uvediem bez podstatných zmien, a ak, tak len s drobnými doplneniami.
Nejde o žiadne nové informácie, ide len o pripomenutie si tých najdôležitejších, doteraz uvedených, avšak dôležitých pre uvedenie a pochopenie ďaľšej naväzujúcej časti tohto príspevku, dôležitých pre uvedenie časti „Jadro príspevku“:
Jediným a zároveň hlavným cieľom príspevkov tohto blogu je opísať princíp a prínos nového systému ekonomických vzťahov medzi rodičmi a štátom, systému, ktorého zavedenie by nielenže značne pomohlo finančne rodičom a dôchodcom, ale ktorého zavedenie by významnou mierou pomohlo viacerým oblastiam ekonomiky. Nezávisle na tom, v ktorej krajine by sa tento systém zaviedol.
Zavedenie tohto nového systému – v príspevku D19 [2] nazvaného Systém rodičovských benefitov (SRB) – by nielenže finančne pomohlo rodičom všetkých zamestnaných občanov, teda by finančne pomohlo rodičom všetkých tých občanov, ktorí sú zapojení do pracovného procesu, ale zavedenie tohto systému by zlepšilo situáciu aj v mnohých iných problémových oblastiach ekonomiky, napr. by pomohlo výrazne zlepšiť v mnohých krajinách tak kriticky nízku pôrodnosť.
Nízku pôrodnosť trápiacu nielen Slovensko či mnohé členské krajiny EU (Taliansko, Maďarsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Nemecko, Bulharsko, Rumunsko) ale aj množstvo krajín celého sveta (Japonsko, Južná Kórea, Singapur, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Čína, a i.).
Systém rodičovských benefitov je založený na pravidelnom mesačnom vyplácaní dvoch finančných príspevkov – nazývaných aj rodičovskými benefitmi – v prospech rodičov tých občanov, ktorí sa zapojili do pracovného procesu.
Prostredníctvom prvého finančného príspevku, teda prostredníctvom prvého rodičovského benefitu, by sa rodičom vracali náklady, ktoré vynaložili v procese výchovy svojho dieťaťa (60 000 eur pre Slovensko) a prostredníctvom druhého finančného príspevku, teda prostredníctvom druhého rodičovského benefitu, by boli rodičia odmeňovaní v závislosti od výšky dane odvedenej zo mzdy ich dieťaťa.
Čiže, čím väčšiu daň by nejaký občan odviedol zo svojej mzdy, tým väčšia odmena – tzv. druhý rodičovský benefit – by náležala jeho rodičovi.
Nižšie je citovaná krátka časť textu z príspevku D14.1 [3], z príspevku, ktorý ktorý podrobne opisuje princíp kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa , kompenzácie nákladov v prospech rodičov:
„Ak budú mať rodičia dve pracujúce deti tak budú dostávať mesačne 2 x 100 eur = 200 eur na jedného rodiča, ak budú mať tri zamestnané deti, tak bude každý rodič dostávať mesačne 3 x 100 eur = 300 eur atď.
Vidíme, že pri troch deťoch je to už 3 x 100 eur = 300 eur mesačne, čo je už slušné mesačné „privyrobenie“ si každého jedného rodiča vďaka tomu, že vychoval a poskytol ekonomike svojho rodného štátu troch pracovníkov.
Pre dvojicu rodičov, žijúcich v jednej domácnosti, tak dve zamestnané deti znamenajú dodatočný spoločný mesačný príjem 400 eur a pri troch zamestnaných deťoch to už predstavuje spoločný mesačný príjem vo výške 600 eur.
Pre väčšinu manželských párov na dôchodku to predstavuje peknú sumu na prilepšenie si k svojim skromným dôchodkom.
Štát sa vlastne takýmto spôsobom odvďačuje rodičom za výchovu pracovníkov pre jeho ekonomiku – pracovníkov, ktorí svojou prácou vytvárajú hodnoty a prinášajú mu dane – a týmto spôsobom štát finančne pomáha rodičom.“ [3]
Hlavným prínosom vyplácania týchto dvoch finančných príspevkov, teda dvoch rodičovských benefitov – rodičom všetkých tých občanov, ktorí by boli zapojení do pracovného procesu – je však to, že to rieši nielen čoraz viac vystupujúci a veľmi pálčivý problém neľahkej finančnej situácie množstva našich rodičov a dôchodcov.
Vyplácanie týchto dvoch finančných príspevkov by však následne automaticky zlepšilo situáciu aj v iných oblastiach ekonomiky, takých ako: kriticky nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, regulácia migračného toku, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
To, akým spôsobom by zavedenie tohto nového systému pomoci, teda zavedenie Systému rodičovských benefitov, pomohlo zlepšiť situáciu v už vyššie vymenovaných problémových oblastiach ekonomiky, bude podrobne rozpísané v ďaľších príspevkoch.
Zavedenie tohto nového systému, Systému rodičovských benefitov, do života, by pomohlo vyriešiť veľmi závažný a čoraz viac sa zväčšujúci problém súčasnosti, ktorý veľkým dielom prispieva k narastaniu ekonomických rozdielov medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami sveta, problém bezkompenzačného teda bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín krajinami bohatšími.
Problém, ktorý výrazným spôsobom devastuje ekonomiky chudobnejších krajín, ktorý nemorálnym spôsobom obohacuje ekonomiky jedných, tých bohatších krajín, na úkor ekonomík tých druhých, tých chudobnejších krajín.
Bezplatné odčerpávanie občanov z ich rodných krajín zvyšuje životnú úroveň občanov bohatších krajín na úkor životnej úrovne občanov krajín chudobnejších, hlavne na úkor životnej úrovne tých ich najzraniteľnejších skupín, teda na úkor ich detí a dôchodcov (viac o tejto problematike – pozri príspevky D12.2 [4] a D13 [5]).
Doteraz neriešenej problematike nemorálneho bezplatného odčerpávania produktívnych občanov-pracovníkov z chudobnejších krajín krajinami bohatšími, ich odčerpávania bez spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania v ich rodnej krajine, sú venované tri priebežne doplňované blogy.
Blog pod názvom „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, ktorého jednotlivé príspevky začínajú literou „A“ (napr. príspevok „A1- Zlá situácia dôchodcov„), blog pod názvom „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí“ pričom jeho jednotlivé príspevky začínajú literou „B“ a blog s názvom „Úniu áno, ale nie takúto“, ktorého príspevky sú uvádzané literou „C“.
A tento blog pod názvom „Odvďačme sa rodičom“, tak práve ten je snahou o ukázanie možného riešenia tohto závažného a čoraz viac ekonomiky nielen novopristúpených členských krajín, ale aj iných, napr. Ukrajiny, sužujúceho a devastujúceho problému, problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín krajinami bohatšími.
Zavedenie tohto nového systému, zavedenie Systému rodičovských benefitov, vo viacerých krajinách, by neprospelo len tým krajinám, z ktorých odchádza značná časť občanov za prácou do zahraničia, ale by veľmi pomohlo práve aj tým bohatším krajinám, ktoré túto pracovnú silu z ekonomík chudobnejších krajín bezplatne odčerpávajú, a ktoré čoraz viac zápasia s jej rastúcim nedostatkom.
Totiž, ako bude ešte ďalej, teda v ďaľších príspevkoch, podrobnejšie objasnené, zavedenie tohto nového systému pomoci pomáhajúcemu nielen jednej, ale súčasne pomáhajúcemu viacerým oblastiam ekonomiky, by bohatším krajinám nielen v Európskej únii, ale bohatším krajinám na celom svete zabezpečilo omnoho väčší prúd kvalifikovanej pracovnej sily, omnoho väčší počet pracovníkov, práve z tých krajín, z ktorých aj teraz túto kvalifikovanú pracovnú silu bezplatne odčerpávajú. Napríklad aj z novopristúpených členských krajín Únie. A nielen z nich.
Zavedenie tohto nového systému finančnej pomoci, zavedenie „Systému rodičovských benefitov“ do života, by pre potreby ekonomík bohatších krajín sveta zabezpečilo oveľa viac kvalifikovaných pracovníkov, a, samozrejme, aj tých najlepších odborníkov zo všetkých oblastí ekonomiky, než je možné zabezpečiť teraz.“
Viac informácií o tomto novom systéme – informácií o Systéme rodičovských benefitov – pre tých, ktorých zaujíma nielen možnosť finančnej pomoci našim rodičom a dôchodcom, ale aj možnosť zlepšenia situácie v ďaľších už vyššie spomenutých problémových oblastiach ekonomiky (napr. nízka pôrodnosť, zníženie nezamestnanosti dlhodobonezamestnaných a problémových osôb, zníženie úrovne nelegálnej práce, zvýšenie predaja domácich potravín na domácom trhu, zvýšenie potravinovej sebestačnosti a i.), je uverejnených tak v príspevku D20 [5] („D20- Nový systém finančnej pomoci rodičom – koľko by nás to vyšlo?“) ako aj v tých predchádzajúcich príspevkoch tohto blogu, hlavne tých uverejnených od príspevku „D13“ resp. „D14“ vyššie.
Ďaľšie informácie o tomto systéme, o Systéme rodičovských benefitov, budú podané v nasledujúcich príspevkoch.
Jadro príspevku
V predchádzajúcom príspevku D20 [1] bola riešená otázka finančnej náročnosti prevádzkovania nového systém finančnej pomoci rodičom a dôchodcom, finančnej náročnosti prevádzkovania Systému rodičovských benefitov.
Boli uvedené odhadované ročné náklady na prevádzkovanie tohto systému, náklady spojené s vyplácaním prvého rodičovského benefitu, teda náklady spojené s kompenzáciou nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa.
Tie teoretické náklady ročného prevádzkovania tohto systému sa pohybovali – aj vzhľadom na navrhovanú výšku kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa – okolo sumy 6 mld eur (odhadované pre Slovensko), čo je však len teoretická suma, ktorá je v skutočnosti značne nižšia, o dosť nižšia, a jej reálna hodnota závisí od ďaľších činiteľov, ktoré budú postupne uvedené.
Samozrejme, je nevyhnutné dodať, že tie náklady sú priamo spojené s výškou vyplácaného prvého rodičovského benefitu, a tá, v nami uvádzaných príkladoch, mala hodnotu 100 eur/rodič/mesiac.
Teraz sa pokúsime uviesť, čo všetko by mohlo účinne vplývať na to, aby táto suma, vynaložená ročne na kompenzáciu nákladov na výchovu, bola čo najnižšia, aby bola čo najnižšou záťažou pre štátny rozpočet.
Hoci hovoríme o záťaži, tak v tých ďaľších príspevkoch bude uvedené, akým spôsobom bude zavedenie Systému rodičovských benefitov nie záťažou pre štátny rozpočet, ale práveže ako sa jeho zavedenie do života bude transformovať do prínosu spoločnosti. Do prínosu tak finančného ako aj nesmierne významného, morálneho prínosu.
V ďaľších príspevkoch bude podrobne uvedené, v ktorých oblastiach ekonomiky a akým spôsobom bude tento prínos realizovaný.
Čiže, naväzujúc na záver príspevku D20, poďme ukázať, poďme uviesť, akým ešte spôsobom by sme mohli znížiť ročnú sumu určenú na prevádzkovanie Systému rodičovských benefitov, teda sumu určenú ročne ako kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.
V závere predchádzajúceho príspevku – D20 [1] – sme ukázali jeden triviálny spôsob zníženia tejto ročnej sumy, a to znížením výšky vyplácaného prvého rodičovského benefitu, teda znížením výšky mesačne vyplácanej splátky výchovného, čo je vlastne zníženie sumy určenej a vyplácanej ako kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.
Toto je však skôr taký najmenej obľúbený spôsob zníženia nákladov prevádzkovania Systému rodičovských benefitov, pretože jeho realizáciou sa celkový prínos Systému rodičovských benefitov, jeho efektívnosť, rapídne znižuje.
Uplatňovanie tohto spôsobu zníženia ročných nákladov na prevádzkovanie tohto systému pripadá do úvahy hlavne pri jeho rozbiehaní, pri zavádzaní Systému rodičovských benefitov do praxe.
Teda okrem toho už vyššie spomínaného a v závere predchádzajúceho príspevku D20 [1] uvedeného spôsobu zníženia ročnej sumy určenej na prevádzkovanie Systému rodičovských benefitov spočívajúceho v znížení sumy vyplácanej ročne ako kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa, tak okrem tohto spôsobu, existuje ešte jeden možný spôsob, ako by bolo možné uľahčiť štátnemu rozpočtu pri vydávaní sumy určenej ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa.
Existuje ešte jeden spôsob na zníženie tejto sumy vyplácanej ročne rodičom, vyplácanej formou prvého rodičovského benefitu, vyplácanej zo štátneho rozpočtu.
Uplatnenie tohto spôsobu má však tiež svoje hranice, má tiež svoje obmedzenie.
Tento spôsob sa dá využívať len v určitom intervale hodnôt dĺžky obdobia kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, pretože po prekročení hraníc tohto intervalu sa tento spôsob kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa stane málo účinný, stane sa demotivačný.
Trocha to priblížme:
Povedzme, že by kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, realizovaná formou vyplácania prvého rodičovského benefitu, neprebiehala počas 25 rokov zamestnávania sa dieťaťa – ako to bolo uvažované v doteraz uvádzaných príkladoch, teda aj tých uvedených v príspevku D14.1 [3] – ale doba kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa by sa zväčšila o určitú hodnotu.
Nech sa dĺžka kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa teda predĺži z 25 rokov na napr. 30 rokov.
Teda suma 60 000 eur vynaložená rodičmi na výchovu dieťaťa [3], sa im spláca nie počas obdobia:
25 x 12 mesiacov = 300 mesiacov, ale počas obdobia v dĺžke:
30 x 12 mesiacov = 360 mesiacov
V príkladoch uvedených v príspevku D14.1 [3] sme uvažovali s výškou prvého rodičovského benefitu, teda s výškou splátky výchovného, v hodnote 100 eur/rodič/mesiac. Toto bola výška prvého rodičovského benefitu vzťahujúca sa na obdobie kompenzácie nákladov na výchovu dieťaťa, na obdobie v dĺžke 25 rokov, teda na obdobie v dĺžke 300 mesiacov.
Po predĺžení tohto obdobia kompenzácie nákladov na výchovu dieťaťa na dobu 30 rokov = 360 mesiacov sa výška prvého rodičovského benefitu, teda výška splátky výchovného, zmenší na na hodnotu:
60 000 : 360 = 166 eur/mesačne alebo 83 eur /mesačne/ jeden rodič
A štátnu pokladnicu by vynaloženie nákladov na ročnú kompenzáciu nákladov na výchovu vyšlo „už len“ na:
RV = 2 500 000 (počet zamestnaných občanov) x 83 eur (výška splátky výchovného) x 2 (počet rodičov) x 12 mesiacov = 4,98 mld eur
Štát by v tomto prípade rozložil kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa na obdobie 30 rokov a výška prvého rodičovského benefitu, t. j. výška splátky výchovného, by klesla zo 100 eur (pri 25 ročnom období kompenzácie nákladov na výchovu dieťaťa) na hodnotu 83 eur /mesačne/rodič (pri 30 ročnom období kompenzácie nákladov na výchovu).
Keďže pri pôvodnej hodnote prvého rodičovského benefitu 100 eur/rodič/mesiac (vzťahované na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu uskutočňovanú počas obdobia 25 rokov) by vynaloženie nákladov na ročnú kompenzáciu týchto nákladov vyšlo štátny rozpočet na:
RV = 2 500 000 (počet zamestnaných občanov) x 100 eur (výška splátky výchovného) x 2 (počet rodičov) x 12 mesiacov = 6 mld eur
tak by to znamenalo, že štát by vlastne na sumu určenú ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa ( a predstavujúcu ročnú hodnotu vyplatených splátok výchovného) pre rodičov všetkých zamestnaných občanov v našej krajine vynaložil sumu o:
6 mld – 4,98 mld = 1,02 mld = 1 mld eur
1 mld. menšiu než v prípade splátky výchovného vo výške 100 eur/mesačne.
Celkove by štát nič neušetril, pretože výsledná suma splátok výchovného vo výške 60 000 eur pre dvoch rodičov, teda 30 000 eur pre jedného rodiča, by sa rodičom síce splácala nižšími splátkami, ale splácala by sa zasa dlhší čas, konkrétne dlhšie o 5 rokov. Splácala by sa nie 25 rokov, ale 30 rokov.
Štát by nič neušetril, avšak kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, kompenzácia týchto nákladov realizovaná vyplácaním splátok výchovného, by už nebola pre štátny rozpočet takou vysokou nárazovou ročnou záťažou. Miesto 6 mld. eur/ročne by to bolo „len“ necelých 5 mld. eur ( presne 4,98 mld.).
Samozrejme, toto je stále obrovská suma, ale postupný rozbor tejto problematiky, rozbor problematiky vysokých vstupných nákladov na činnosť tohto systému, spolu s hľadaním východiska, je uvádzaný v ďaľších, teda v budúcich kapitolách tohto textu.
Vráťme sa k prvému rodičovskému benefitu, teda k splátke výchovného, vo výške 100 eur /mesačne/rodič, vo výške, ktorá je pre rodiča relatívne atraktívna – atraktívnou ju robí aj to magické číslo „100“ – a je tým atraktívnejšia, čím nižšia je predpokladaná mesačná výška budúceho starobného dôchodku rodiča, resp. čím je nižšia hodnota výšky jeho aktuálnej mzdy, z ktorej sa výška jeho dôchodku vypočítava.
Čiže predĺžením obdobia kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa – napr. z 25 na 30 rokov – formou splátok výchovného, sa štátny rozpočet dostane pod menší finančný tlak, pretože vyplatí ročne menej na celkovej sume splátok výchovného, ale sa zasa zníži mesačná výška vyplácanej splátky výchovného, čo je pre rodiča, ktorý vychováva dieťa, demotivujúcou skutočnosťou.
Svoje náklady vynaložené na výchovu dieťaťa síce rodič tiež dostane, ale trvá to dlhšie obdobie.
Predĺžením obdobia kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, v našom prípade z 25 na 30 rokov – a pri súčasnom prijatí pravidla, že prvý rodičovský benefit (teda splátka výchovného) bude vyplácaný len žijúcemu rodičovi – sa zvýši pravdepodobnosť zníženia celkovej sumy splátok výchovného, ktoré štát ročne vyplatí rodičom.
Ak totiž bude štát kompenzovať náklady vynaložené rodičmi na výchovu dieťaťa, teda ak bude vyplácať prvý rodičovský benefti (splátku výchovného), len žijúcim rodičom, a úmrtím rodiča dôjde k automatickému zastaveniu jeho vyplácania (niečo podobné ako vyplácanie starobného dôchodku), tak vlastne predĺžením obdobia vyplácania tohto benefitu, t. j. vyplácania splátky výchovného, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že rodič sa nemusí dožiť vyplatenia všetkých splátok výchovného, na ktoré má nárok.
Čiže predlžovaním obdobia kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, pri súčasnom uplatňovaní zásady, že splátky výchovného sa budú vyplácať len žijúcim rodičom, sa zvyšuje pravdepodobnosť ušetrenia prostriedkov štátneho rozpočtu.
[5] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/31/d13-potreba-novych-ekonomickych-vztahov-medzi-statmi/
Celá debata | RSS tejto debaty