Obsah predchádzajúceho príspevku „D14.1– Princíp kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“. Rodičom by sa náklady na výchovu dieťaťa vo výške 60 000 eur vracali počas obdobia 25 rokov formou stoeurových mesačných splátok.
————————————————————————————————————————–
Tento príspevok je pokračovaním predchádzajúceho príspevku „D14.1– Princíp kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“ [1], ktorý je venovaný spôsobu vracania nákladov vynaložených počas výchovy dieťaťa, vracania nákladov tým, ktorí ich vynaložili, teda rodičom.
Náklady vynaložené počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu sú vlastne nákladmi vynaloženými počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania mladého človeka.
Teda časť týchto nákladov je tvorená nákladmi rodičov vynaložených v dlhodobom procese výchovy dieťaťa a ďalšia časť nákladov je tvorená nákladmi vynaloženými štátom v dlhodobom procese vzdelávania svojho občana, nákladmi vynaloženými štátom na vzdelávanie tak na základnej ako aj strednej, prípadne aj vysokej škole.
Čiže ak sa v predchádzajúcom príspevku: „D14.1- Princíp kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“ [1] uvažovalo o spôsobe kompenzácie nákladov, ktoré rodičia vynaložili v dlhodobom procese výchovy dieťaťa do jeho 18. roku – 60 000 eur [1], pozornosť treba venovať aj kompenzácii nákladov vynaložených rodnou krajinou občana v dlhodobom procese jeho vzdelávania, teda kompenzácii nákladov vynaložených rodnou krajinou občana počas jeho vzdelávania na základnej, strednej, príp. aj vysokej škole.
Tak ako pri kompenzácii nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa ide o postupné vracanie týchto nákladov rodičom, tak aj pri kompenzácii nákladov vynaložených štátom na vzdelávanie dieťaťa ide tiež o postupné vracanie týchto nákladov tomu, kto ich vynaložil, teda ide o ich vracanie rodnej krajine občana. Ide o vracanie nákladov, teda o kompenzáciu nákladov, uskutočňovanou tou zahraničnou krajinou, ktorá daného občana zamestnáva v svojej ekonomike.
Mechanizmus, resp. spôsob kompenzácie týchto nákladov, nákladov vynaložených na vzdelávanie občana, je ten istý ako aj mechanizmus kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy dieťaťa, ktorý je podrobnejšie opísany v príspevku D14.1 [1].
Suma nákladov vynaložená rodnou krajinou občana na jeho vzdelávanie sa pri jednotlivých občanoch líši podľa toho, či uvažujeme len o nákladoch na vzdelávanie vynaložených do 18. roku dieťaťa, teda ide o náklady vynaložené do ukončenia stredoškolských štúdií [2] alebo uvažujeme aj o nákladoch vynaložených na vysokoškolské štúdiá, a to v tom prípade, ak je absolvovanie vysokoškolských štúdií nevyhnutnou podmienkou na vykonávanie danej profesie, napr. profesia lekára.
Náklady vynaložené vo vzdelávacom procese dieťaťa do 18. roku, teda náklady vynaložené na vzdelávanie na základnej a strednej škole, dosahujú na Slovensku minimálnu hodnotu 25 000 eur [2].
V prípade, že k vykonávaniu danej profesie treba aj vysokoškolské vzdelanie, potom sa celkové náklady vynaložené na vzdelávanie zvyšujú o sumu vynaloženú počas vzdelávacieho procesu na vysokej škole. Napr. vysokoškolské štúdiá lekára stoja vyše 34 000 eur [2]).
Čiže vlastne náklady vynaložené na vzdelávanie lekára vyjdú jeho rodnú krajinu – Slovensko – minimálne na:
25 000 + 34 000 = 59 000 eur
Náklady vynaložené rodnou krajinou občana v procese jeho vzdelávania by sa do jej štátneho rozpočtu vracali – podobne ako aj pri nákladoch vynaložených na výchovu dieťaťa – prostredníctvom mesačných splátok, nazvime ich „vzdelávacia splátka“.
Túto vzdelávaciu splátku by mesačne realizovala tá zahraničná krajina, ktorá daného občana zamestnáva v svojej ekonomike.
To, prečo by sa tento proces splácania nákladov vynaložených na vzdelávanie oplatil tým krajinám, ktoré by ich mali splácať, teda tým, ktoré zamestnávajú zahraničných pracovníkov, tak to, spolu s ďaľším podrobnejším opisom systému kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa – je objasnené v texte ďaľších príspevkov.
Ďaľšie príspevky sa budú viac-menej sústreďovať už len na problematiku vracania nákladov vynaložených rodičmi počas výchovy dieťaťa.
Nasledujúci príspevok: „D15.1- Odmena rodiča v závislosti od výšky dane odvádzanej zo mzdy dieťaťa“
vysokoskolsky vzdelani ktori odisli za pracou... ...
Celá debata | RSS tejto debaty