Tento príspevok je venovaný opisu neutešeného stavu pôrodnosti v mnohých krajinách sveta, v tom aj Slovenska, ako aj opisu príčin, ktoré k tomuto stavu znižovania populácie vedú.
Súčasná nízka pôrodnosť v mnohých krajinách nielen Európy, ale celého sveta – s nevábnou prognózou vývoja do budúcnosti – spôsobujúca starnutie a vymieranie obyvateľstva, spolu s otepľovaním klímy, predstavujú snáď dva najdôležitejšie problémy trápiace ľudstvo.
Vysoké výdavky jednotlivých krajín spojené s ošetrením následkov súčasnej ekonomickej stagnácie spôsobenej pandémiou koronavírusu Covid-19, ako aj narastajúce výdaje štátnych rozpočtov jednotlivých krajín v súvislosti s narastajúcim tlakom na ekologizáciu ich ekonomík a čoraz intenzívnejším bojom proti otepľovaniu ovzdušia, sú v súčasnosti tým, čo negatívne pôsobí na zväčšovanie výdavkov v iných oblastiach ekonomiky, čo tieto výdavky v iných oblastiach skôr okresáva než zväčšuje.
Jednoducho, rast výdavkov na vyrovnanie sa dôsledkami pandémie koronavírusu Covid-19, ako aj ich zvyšovanie v súvislosti s čoraz intenzívnejšou ekologizáciou ekonomík a bojom proti otepľovaniu klímy, sa musí vyvážiť znížením výdavkov v iných oblastiach ekonomiky.
A tento nepríjemný dopad, prejavujúci sa obmedzovaním finančných prostriedkov, sa týka nielen oblasti venujúcej sa zvýšeniu pôrodnosti, ale aj oblasti podpory viacdetnej rodine.
Zhoršovanie ekonomickej situácie vedie v každej krajine v prvom rade k zhoršovaniu životných podmienok tých najzraniteľnejších sociálnych skupín, hlavne rodín s viacerými deťmi a dôchodcov.
Ceny výrobkov a služieb, predovšetkým potravín, energií a bývania, sa aj vplyvom inflácie zvyšujú, a náprava tejto negatívnej skutočnosti rastom miezd, rodinných prídavkov a dôchodkov, vo väčšine prípadov nebýva dostatočne adekvátna rastu cien.
Pokiaľ finančné nároky na výchovu dieťaťa rastú a vývoj ekonomickej situácie v krajine znamená zhoršenie situácie pre život väčšiny rodín, mnoho mladých rodičov svoje plány týkajúce sa viacdetnej rodiny koriguje.
Koriguje, bohužiaľ, v smere zrezignovania zo svojich plánov viacdetnej rodiny. Totiž, žiadny rodič nechce vychovávať svoje deti v biede, v materiálnom nedostatku.
A ak sa ekonomické podmienky na život v krajine zhoršujú, tak mladí ľudia, ktorí chcú svojim deťom zabezpečiť šťastné, a nie živoriace detstvo, riešia túto neľahkú situáciu buď odchodom z rodnej krajiny za lepšími existenčnými podmienkami do krajiny s vyššími mzdami a lepšími podmienkami pre výchovu detí, alebo rezignáciou zo svojich plánov viacdetnej rodiny.
A vynútená rezignácia z plánov viacdetnej rodiny, vynútená vonkajšími ekonomickými podmienkami, je tým, čo má, bohužiaľ, tragické dôsledky na pôrodnosť krajiny.
Pôrodnosť miesto očakávaného zvyšovania stagnuje, či dokonca sa začne znižovať. Čierny scénar pre každú ekonomiku.
Zvyšuje sa počet občanov v dôchodkovom veku, starnutie populácie začne zrýchľovať, počet produktívnych občanov v krajine klesá, populácia vymiera.
Súčasnej situácii s nízkou pôrodnosťou v mnohých krajinách sveta, situácii prajúcej nie jej zvyšovaniu, ale naopak, priaznivej jej poklesu a spôsobujúcej vymieranie populácie, nahrávajú tri súčasne prebiehajúce procesy vo svete, procesy značne vyčerpávajúce štátne rozpočty všetkých krajín.
A čím menej prostriedkov v tom štátnom rozpočte je, tým menej sa ich, ako je častým zvykom, ujde na účely sociálneho charakteru, teda aj na podporu rodín s viacerými deťmi a na podporu zvýšenia pôrodnosti.
Tým prvým procesom finančne zaťažujúcim ekonomiky jednotlivých krajín je celosvetová pandémia vírusu Covid-19.
Táto epidémia je tým, čo odčerpáva krajinám značné sumy finančných prostriedkov z ich štátnych rozpočtov, sumy tak potrebné v iných oblastiach ekonomiky, podporu mladých rodín s deťmi z toho nevynímajúc.
A to, že táto situácia nekončí, že pandémia naďalej trvá, je pre oblasť zvyšovania pôrodnosti nedobrou správou. Znamená to získavanie finančných prostriedkov na boj s pandémiou na úkor iných oblastí ekonomiky, a to teda znamená aj menej prostriedkov na pomoc zvyšovaniu pôrodnosti, ako aj menej prostriedkov na pomoc rodinám s viacerými deťmi.
Druhým procesom, ktorý negatívne ovplyvní sumu finančných prostriedkov určených na zvyšovanie pôrodnosti je finančne čoraz náročnejší tlak na ekologizáciu ekonomík a tým tretím procesom, finančne najnáročnejším, tou treťou oblasťou, ktorá odčerpáva a bude jednotlivým krajinám z ich rozpočtov odčerpávať čoraz väčšie finančné prostriedky ich štátnych rozpočtov, sú náklady venované boju proti otepľovaniu ovzdušia, náklady vyčleňované nielen na utlmovanie ľudských činností spôsobujúcich vylučovanie oxidu uhličitého, ale aj náklady na podporu náhradných činností, teda takých, ktoré nahradia tie utlmované, ale nebude pri nich vylučovaný, resp. len s minimálnou mierou, oxid uhličitý, ktorý ako skleníkový plyn spôsobuje značné otepľovanie klímy.
Napr. náhrada uhoľných elektrární veternými a fotovoltaickými či nejakými inými energetickými zdrojmi, ktoré svojou činnosťou zaťažujú klímu menšou či nulovou mierou vylučovania oxidu uhličitého, náhrada spaľovacích motorov elektromotormi a i.
Vyčleňovanie čoraz väčších finančných prostriedkov na realizáciu týchto troch procesov, už aj v súčasnosti značne vyčerpávajúcich štátny rozpočet každej krajiny, bude mať za následok, že sa bude musieť ubrať v iných oblastiach, napr. aj v tej, ktorej náplňou je podpora vzrastu pôrodnosti či podpora mladých rodín s deťmi.
To ale znamená, že čím budú tieto tri procesy finančne náročnejšie, čím väčšie prostriedky sa budú venovať zvládnutiu pandémie koronavírusu Covid-19, ekologizácii ekonomík a boju proti otepľovaniu, tým negatívnejšie to bude vplývať na pôrodnosť, tým je väčší predpoklad, že už aj v súčasnosti v mnohých krajinách nízka pôrodnosť sa bude ešte viac znižovať.
Starých ľudí bude pribúdať, počet mladších občanov v produktívnom veku zasa klesať, detí sa bude rodiť čoraz menej. Priemerný vek obyvateľstva v danej krajine sa bude zvyšovať, počet ľudí v krajine bude klesať, populácia začne vymierať.
Stupňovanie ekonomického tlaku na rodinu s deťmi nahráva znižovaniu pôrodnosti a v dlhodobom horizonte sa to prejaví znižovaním stavu populácie danej krajiny, národ vymiera.
Zhoršovanie materiálnej situácie pre život rodiny s deťmi je zaručenou a spoľahlivou cestou k znižovaniu počtu obyvateľov danej krajiny.
„Růst světové populace by měl dojít svého vrcholu ve druhé polovině tohoto století, kdy na Zemi bude téměř 10 miliard lidí.
Následně však tento počet začne klesat a v roce 2100 by na planetě mělo žít již jen kolem 8,8 miliardy lidí. Vědci v této souvislosti předpokládají převratné změny, které naruší rovnováhu světa i jednotlivých společností.
Počet obyvatel výrazně klesne například v Japonsku, Číně, ve Španělsku nebo i v České republice.
Růst naopak zaznamená subsaharská Afrika, ale také Austrálie, USA nebo Velká Británie.
Uvádí to , Institutu pro měření a vyhodnocování zdraví (IHME), jež vyšla v úterý (15.7.2020) v odborném časopise The Lancet.
V současnosti na světě žije 7,7 miliardy lidí.
Vědci dospěli k závěru, že v roce 2064 dosáhne demografická křivka vrcholu s 9,7 miliardy lidí, ale pak začne klesat a v roce 2100 bude na planetě 8,8 miliardy obyvatel.
Největší úbytek populace postihne 23 zemí v Evropě a Asii – počet jejich občanů se sníží nejméně na polovinu.
V Japonsku to bude snížení ze 128 milionů na 60, v Thajsku ze 71 na 35, ve Španělsku ze 46 na 23, v Itálii ze 61 na 31, v Portugalsku z 11 na 4,5 a v Jižní Koreji z 53 na 27 milionů.
V subsaharské Africe se počet obyvatel může až ztrojnásobit z jedné na tři miliardy.
Nejlidnatější bude Nigérie, počet obyvatel zde stoupne z 206 na 790 milionů, a Nigérie se tak stane druhou nejlidnatější zemí po Indii a předstihne Čínu.
Ta má nyní 1,4 miliardy občanů a do roku 2100 může tento počet klesnout o polovinu na 730 milionů lidí. Úbytek práceschopného obyvatelstva zbrzdí její ekonomický růst.“ [1]
„Podľa Slovenského štatistického úradu mala v r. 2017 Slovenská republika 5,46 milióna obyvateľov, v roku 2100 ich bude 2,56 milióna.
O polovicu obyvateľov príde aj Poľsko, ktoré malo v roku 2017 38,39 miliónov obyvateľov, v roku 2100 ich má byť 15,42 milióna.
Rovnaký scenár čaká aj Ukrajinu, ktorá sa scvrkne z 44,69 milióna na 17,55 milióna.
Pokles zaznamená Česko z 10,59 (r. 2017) na 6,73 milióna a Maďarsko 9,73 na 5,20 miliónov.
Najlepšie z našich susedov dopadne Rakúsko, ktoré klesne z 8,79 na 6,58 milióna.
Väčší pokles zaznamená aj Nemecko z 83,29 na 66,42 milióna a Cyprus z 1,26 na 0,79 milióna.
Menší pokles je predpokladaný aj v európskych krajinách Fínsko, Malta, Holandsko a Švajčiarsko.
Rusko sa zmenší z 146,19 na 106,45.“ [2]
Z vyššie uvedených citácií vidieť, že len na Slovensku má do r. 2100 klesnúť počet jeho obyvateľov na 47 percent stavu z r. 2017, v Čechách sa zníži počet jeho občanov na 64 percent stavu z r. 2017, v Poľsku dôjde k poklesu na 40 percent, a na Ukrajine stav obyvateľstva klesne na 39 percent stavu z r. 2017.
Ak by sa tento prognózovaný stav poklesu populácie do r. 2100 týkajúci sa Slovenska, alebo Poľska, či Ukrajiny vzťahoval na každú krajinu sveta , tak do r. 2100 by sa populácia našej planéty znížila z jej súčasného stavu 7,7 mld na menej než polovicu, teda na menej než 3,85 mld občanov.
Celkový stav populácie našej planéty sa však do r. 2100 zvýši zo súčasných 7,7 mld (r. 2017) na 8,8 mld [1].
To teda znamená, že vzrast populácie jedných krajín bude vykúpený vymieraním obyvateľstva v druhých.
A tento pokles obyvateľstva bude v skutočnosti ešte väčší, pretože v čase uverejnenia vyššie uvedených štatistík pandémia koronavírusu Covid-19 ešte neexistovala, to znamená, že sa nebrali do úvahy negatívne účinky zvyšovania finančných výdavkov jednotlivých krajín v súvislosti s pandémiou, negatívne účinky týchto výdavkov na ekonomickú situáciu v jednotlivých krajinách, a teda aj negatívne účinky týchto výdavkov na podporu pôrodnosti či na podporu rodinám s viacerými deťmi.
A to isté možno povedať aj o negatívnych účinkoch finančných výdajov jednotlivých štátnych rozpočtov v súvislosti s rastúcou intenzitou boja proti otepľovaniu.
Tieto dlhodobé finančné výdaje na boj proti otepľovaniu budú mať zrejme absolútnu prednosť pred výdavkami v iných oblastiach ekonomiky, budú sa realizovať na ich úkor, a to je negatívnym signálom tak pre podporu zvýšenia pôrodnosti, ako aj pre podporu rodín s viacerými deťmi.
Zvýšené výdavky štátnych rozpočtov v súvislosti s bojom proti otepľovaniu budú tým, čo ekonomickú situáciu rodín nezlepší, skôr zhorší, budú tým, čo pôrodnosti iste neprospeje, čo bude zlým signálom pre podporu viacdetnej rodiny.
Tieto stupňujúce sa tlaky na zvýšenie výdavkov tak v oblasti boja proti pandémii, v oblasti intenzívnej ekologizácie ako aj rastúce výdavky na boj proti otepľovaniu klímy povedú k tomu, že finančná podpora zvýšeniu pôrodnosti ako aj podpora viacdetným rodinám sa skôr zníži než vzrastie.
Negatívne to bude vplývať na už aj tak nízku pôrodnosť.
Počet tých, ktorí budú zomierať, bude čoraz väčší, počet rodiacich sa – naopak – bude klesať, množstvo občanov v mnohých krajinách bude klesať, ich populácia začne vymierať.
Čím viac nových nepredvídaných udalostí kladúcich značné finančné nároky na štátne rozpočty sa vyskytne, čím viac ich pribudne – ako napr. pandémia koronavírusu Covid-19, prudké a nečakané zrýchlenie otepľovania sa klímy, intenzívna ekologizácia ekonomík – tým menej finančných prostriedkov bude na sociálne ciele, tým viac sa vo všeobecnosti budú zhoršovať materiálne podmienky na život rodín s malými deťmi, tým viac budú mladí ľudia pod väčším tlakom, aby mali tých detí menej, tým viac budú mladí ľudia rezignovať zo svojich plánov na viacdetné rodiny, tým väčší predpoklad, že pôrodnosť nebude vzrastať, ale naopak, bude sa znižovať, stav populácie bude klesať, počet občanov v danej krajine sa začne znižovať, národ začne vymierať.
Pritom z vyššie uvedených citácií je vidieť, že súčasný stav populácie na Zemi – 7,7 mld obyvateľov – by sa mal do r. 2100 zväčšiť na 8,8 mld [1].
To znamená, že priemerne by mala každá krajina zvýšiť svoju populáciu 1,14 krát.
Teda ak by sme to previedli na Slovensko, tak stav jeho populácie z r. 2017 – 5,46 mil. by sa mal do r. 2100 nie zmenšiť na prognózovaných 2,56 mil., ale zväčšiť na 6,22 mil., v Čechách by to zasa bolo nie zmenšenie z 10,59 mil. na prognózovaných 6,73 mil., ale zväčšenie na 12,07 mil., a v Poľsku nie zmenšenie z 38,39 mil. na 15,42 mil., ale zväčšenie na 43,76 mil.
Čiže ten prognózovaný stav 8,8 mld. občanov – viď vyššie uvedené citácie – sa dosiahne síce celkovým zvýšením súčasnej populácie obyvateľov našej planéty, ale niekoľkonásobný rast občanov jedných krajín (napr. Nigéria – zo súčasných 206 mil. na 790 mil.) bude vykúpený poklesom populácie iných krajín, v niektorých aj znížením na menej než polovica súčasného stavu populácie, napr. na Ukrajine, v Japonsku, Thajsku, Portugalsku, Poľsku, a tiež aj na Slovensku.
Zavedenie Systému rodičovských benefitov, systému finančných benefitov určených rodičom detí zapojených do pracovného procesu, je jednou z možností, ako riešiť jeden z najväčších problémov súčasnosti, trápiaci mnohé krajiny na celom svete, problém nízkej pôrodnosti a zároveň aj problém starnutia obyvateľstva.
Nielen u nás, ale aj v iných krajinách Európy či sveta.
Pri riešení problému úbytku obyvateľstva, pri probléme s nízkou pôrodnosťou, existujú dve základné možnosti plus ich kombinácia:
- Imigrácia – príchod občanov z iných krajín
- Zvýšenie pôrodnosti domáceho obyvateľstva
- Kombinácia predchádzajúcich dvoch možností
Je len na nás, ktorú z týchto troch možností si vyberieme. Ani jedno riešenie nebude zadarmo, každé z nich nás bude stáť značnú sumu peňazí, a len od nás, od občanov danej krajiny závisí, ako sa rozhodneme, aký spôsob namierený proti úbytku obyvateľstva si zvolíme.
Je to na každom občanovi daného štátu, každý má na to svoj názor, svoj pohľad, každý má právo sa k tomu vysloviť.
Je len na nás, či sa proti vymieraniu obyvateľstva postavíme imigráciou alebo sa budeme snažiť o zvýšenie pôrodnosti domáceho obyvateľstva, resp. budeme kombinovať oba spôsoby.
Malo by závisieť len od nás, od občanov daného štátu, ktorý spôsob zvolíme, ako sa rozhodneme riešiť problém úbytku obyvateľstva, do ktorého spôsobu budeme vkladať peniaze štátneho rozpočtu.
Budú to peniaze nás všetkých, a preto má každý právo povedať si svoj názor na ich míňanie.
Treba si ale tiež uvedomiť, že napr. aj pre také Nemecko, krajinu s najnižšou pôrodnosťou v Európe, ktorá patrí v EU medzi krajiny s najvyššími ročnými prírastkami migrantov, ani imigrácia problém zníženej pôrodnosti do budúcnosti nevyrieši.
„ Ak sa nezmení k lepšiemu nízka pôrodnosť, Nemecku nepomôže ani prisťahovalectvo, upozorňujú odborníci na demografiu.“[3]
Otázka migrantov je spojená s obavami Nemecka – ako nielen ekonomického či politického lídra EU – o ďaľší osud projektu EU, o ďalší osud Európy.
Nemecko si uvedomuje rozsah katastrofického dopadu nízkej či znižujúcej sa pôrodnosti vo všetkých krajinách Únie na budúci ekonomický stav tohto spoločenstva, a keďže si je vedomé svojej úlohy prirodzeného vodcu v Európe, cíti na svojich pleciach obrovskú tiaž zodpovednosti, ktorá mu práve z tejto jeho úlohy vyplýva.
Jednoducho si uvedomuje, že obyvateľstvo v jednotlivých krajinách nielen starne, ale aj vymiera, čo je negatívnym signálom pre ďalší úspešný rozvoj EU, čo tento úspešný rozvoj brzdí a blokuje.
Riešenie tohto problému, prirodzene, spôsobuje vrásky nielen Nemecku, ale aj vládam mnohých členských krajín EU. Všetci si uvedomujú, že bez zvýšenia pôrodnosti – k čomu sa mnohí začínajú stavať skepticky – už ostáva v zálohe len jedno riešenie, a tým je prílev zahraničných migrantov, ktorí by vylepšili populačné štatistiky.
V konečnom dôsledku je však riešenie rastu populácie zvyšovaním prílevu migrantov opatrením, ktoré tento problém nevyrieši. Jediným riešením je zvýšenie pôrodnosti.
„Nemecku patrí najnižšia pôrodnosť, už je na tom horšie ako Japonsko.
Demografický vývoj znamená pre Nemecko nepríjemnú správu. Starnutie pracujúceho obyvateľstva v pomere k nízkej pôrodnosti môže mať veľmi zlý dosah na ekonomiku.
Pokračovanie trendu by vyzeralo alarmujúco – čoraz menej pracujúcich s odvodmi do zaťaženého dôchodkového systému.
Odborníci varujú, že vývoj sa premietne do ekonomiky.
„Bez silného pracovného trhu si Nemecko nemôže z dlhodobého hľadiska udržať svoju hospodársku silu,“ zdôraznil expert Arno Probst.
Ak sa nezmení k lepšiemu nízka pôrodnosť, Nemecku nepomôže ani prisťahovalectvo, upozorňujú odborníci na demografiu.
Nemecká vláda prijíma opatrenia, od ktorých si sľubuje vyššiu pôrodnosť, ale zatiaľ sa nestretáva s očakávaným ohlasom.
Veľa žien nezmení názor ani po zavedení dôležitých sociálnych opatrení – až každá tretia Nemka podľa prieskumov hovorí, že netúži mať dieťa.“ [3]
Jediným možným spôsobom zastavenia úbytku obyvateľstva tak zostáva zvýšenie pôrodnosti domáceho obyvateľstva.
A keď nepomôže imigrácia Nemecku, štátu, ktorý patrí v EU medzi krajiny s najvyššími ročnými prírastkami migrantov, tak potom ťažko môže táto imigrácia pomôcť krajinám, ktoré vykazujú prírastky migrantov na oveľa nižšej úrovni.
Čiže jedinou možnou cestou na zabránenie úbytku obyvateľstva krajín s nízkou pôrodnosťou je prijatie nejakého riešenia, ktoré by malo pozitívny dopad na pôrodnosť domáceho obyvateľstva.
Jednotlivé štáty – či už Európy alebo sveta – doteraz prijali už celú radu opatrení smerujúcich k zvýšeniu pôrodnosti.
Niektoré tieto opatrenia síce priniesli určité výsledky, ale vo všeobecnosti zostáva nízka pôrodnosť naďalej horúcim nevyriešeným problémom mnohých krajín sveta.
Koľko by stála imigrácia – nevieme.
Koľko by štát stála podpora vzrastu pôrodnosti zavedením nového systému finančnej pomoci rodičom, teda zavedením Systému rodičovských benefitov, systému podrobne opísaného v predchádzajúcich príspevkoch tohto blogu?
To znamená, akú sumu by bolo treba zo štátneho rozpočtu vynaložiť ročne na vyplatenie dvoch finančných príspevkov, t. j. dvoch rodičovských benefitov, teda akú sumu finančných prostriedkov by bolo treba vynaložiť ročne na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu detí spolu s odmenou pre rodičov v závislosti od výšky dane zo mzdy ich dieťaťa?
Princíp, resp. mechanizmus nového systému finančnej pomoci rodičom, t. j. mechanizmus Systému rodičovských benefitov, je opísaný v predchádzajúcich príspevkoch blogu rozpočínajúc od príspevku „D14- Kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“ [6].
Približný spôsob výpočtu celkovej ročnej sumy určenej na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, t. j. výpočet sumy určenej na kompenzáciu týchto nákladov prostredníctvom vyplácania tzv. splátok výchovného (prvý rodičovský benefit) všetkým tým rodičom, ktorých deti by boli zapojené do pracovného procesu je prevedený v kapitolách „D20“ [4] a „D22“ [5].
Uvedené hodnoty sa vzťahujú na Slovensko.
Odhad výpočtu sumy predstavujúcej ročnú hodnotu druhého rodičovského benefitu, čiže odhad nákladov predstavujúcich odmenu pre všetkých rodičov, ktorej výška je úmerná výške dane zo mzdy ich dieťaťa – urobený nebol, pretože by k nemu boli potrebné štatistiky o výške zárobkov.
Tieto finančné náklady vynaložené na odmenu rodičov, náklady na odmenu v závislosti od výšky dane zo mzdy dieťaťa, sú však – v ponímaní problému autorom textu – značne nižšie než tie, ktoré sú vynaložené na kompenzáciu nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, a preto im nebude v príspevkoch tohto blogu venovaná pozornosť.
[3] https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356926-zla-sprava-pre-nemecko-dosahuje-najnizsiu-porodnost/
Mladí ľudia nemajú deti z pohodlnosti. Jediná... ...
vláda opäť exceluje a nestará sa o národ, ale... ...
Celá debata | RSS tejto debaty