Predchádzajúci príspevok: „D12.2- Globalizácia a bezplatné odčerpávanie pracovnej sily“. Z ekonomicky chudobnejších krajín sú ich občania odčerpávaní ekonomikami bohatších krajín, pričom náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto odchádzajúcich občanov znášajú v plnom rozsahu ich rodné krajiny.
———————————————————————————————————————————-
Nepriaznivý dopad medzištátnej pracovnej migrácie na ekonomiky rodných krajín občanov odchádzajúcich do zahraničia sa nerieši z toho dôvodu, pretože by si to vyžiadalo – plne oprávnene – finančné náklady tých krajín, ktoré jav medzištátnej pracovnej migrácie neférovo využívajú v svoj prospech, a profitujú z neho na úkor ekonomicky slabších štátov.
Pracujúci občan je svojim spôsobom výrobný prostriedok, ktorého „výroba“, t. j. jeho príprava na zapojenie sa do pracovného procesu prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, stojí jeho rodnú krajinu značné finančné prostriedky.
Týmto dlhoročným, finančne náročným procesom výchovy a vzdelávania na základných, stredných a mnohokrát aj vysokých školách je občan pripravovaný na zapojenie sa do pracovného procesu.
A proces prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu nie je nič iné ako „výroba“ výrobného prostriedku „pracovník“.
Sumárna hodnota finančných prostriedkov vynaložených počas prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania mladého človeka, predstavuje výrobné náklady.
Na Slovensku výška týchto nákladov, vynaložených do 18. roku, dosahuje hodnotu minimálne 82 000 eur [1].
Výrobné náklady s podobnými hodnotami vynaložených finančných prostriedkov sa vynakladajú aj v Čechách, Poľsku a Maďarsku, resp. iných novopristúpených členských krajinách Únie.
Ak si chcete požičať či prenajať nejaký výrobný prostriedok (nákladné auto, miešačka, vŕtačka a pod.) tak musíte za toto požičanie či prenajatie zaplatiť určitý poplatok.
Nikdy to nie je zadarmo. Každý výrobný prostriedok, na celom svete, sa prenajíma či požičiava za nenulový poplatok.
Tak prečo sa potom neplatí aj za prenajatie výrobného prostriedku „pracovník“?
Prečo sa na občana nejakej krajiny nehľadí ako na zamestnanca firmy, ktorá investovala peniaze do jeho výchovy a vzdelávania, ktorá tento výrobný prostriedok „pracovník“ vyrobila?
Napr. pracovník bezpečnostnej agentúry je prenajímaný na stráženie objektov.
A ten, kto si tohto pracovníka prenajme, tak neplatí za jeho služby len náklady vo veľkosti mzdy tohto pracovníka, ale platí aj určitú spravodlivú časť nákladov, ktoré naňho vynaložila jeho materská firma, teda platí pomernú časť nákladov bezpečnostnej agentúry vynaložených v súvislosti s týmto jej zamestnancom, s pracovníkom ochrany.
Bezpečnostná agentúra predsa vynaložila náklady na jeho školenia, náklady súvisiace s administráciou tohto pracovníka, zabezpečila preňho pracovný odev, obuv a iné pracovné prostriedky, agentúra platí nájom za sídlo svojej firmy, platí elektrickú energiu, vodu, administratívne sily a pod.
A všetky tieto náklady premieta bezpečnostná agentúra do nákladov účtovaných záujemcovi o jej služby, teda premieta ich do nákladov účtovaných tomu, kto má záujem o ochranu objektov, a kto potrebuje na túto ochranu pracovníkov.
A, samozrejme, si bezpečnostná agentúra účtuje do nákladov aj príslušný zisk.
Čiže ten, kto si chce najať pracovníka ochrany, neplatí jeho zamestnávateľovi, teda neplatí bezpečnostnej agentúre len nájom vo výške mzdy tohto pracovníka, ale platí nájom, ktorý okrem mzdy pracovníka zahŕňa aj spravodlivú kompenzáciu nákladov firmy, ktorá tohto pracovníka ochrany zamestnáva, teda, ktorá je jeho zamestnávateľom.
Ten, kto si pracovníka ochrany najme, platí za prenájom tohto pracovníka poplatok, ktorý okrem jeho mzdy zahŕňa aj primeranú časť nákladov firmy spojenej s týmto pracovníkom, a samozrejme, nájomca platí v nájme aj primeraný zisk bezpečnostnej agentúry, primeraný zisk z prenajatia jej pracovníka (viac viď príspevok C3 [2]).
Pritom výška spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré firma vynaložila počas procesu prípravy pracovníka na zapojenie sa do pracovného procesu, je úmerná času využívania pracovníka jeho nájomcom.
Pracovníkov prenajímajú aj iné firmy. Napr. tie, ktoré zabezpečujú opatrovateľky detí či starších ľudí, alebo firmy zabezpečujúce čistenie objektov.
Tieto firmy tiež účtujú za svoju službu sumu, ktorá nezahŕňa len mzdu prenajímaného pracovníka, ale vo výške prenájmu tohto pracovníka je zahrnutá aj spravodlivá kompenzácia nákladov, ktoré firma vynaložila počas prípravy pracovníka na vykonávanie danej profesie, a, samozrejme, vo výške prenájmu je zahrnutý aj primeraný zisk prenajímateľskej firmy.
Každý štát je podnikateľský subjekt, ktorý počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania pripravil svojich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu.
A každý, každá ekonomika, ktorá tohto občana zamestnáva, ktorá si tohto občana prenajíma od jeho rodnej krajiny, by sa teda mala podieľať nielen na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v tom dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana, ale by v tomto prenájme mal byť zahrnutý aj primeraný zisk prenajímateľskej firmy občana, teda primeraný zisk rodnej krajiny občana.
A to by si vyžiadalo finančnú spoluúčasť tých krajín, ktorým nemorálne využívanie či lepšie povedané zneužívanie tejto situácie a porušovanie jedného zo základných ekonomických pravidiel podnikania – že náklady vynaložené na dosiahnutie zisku sú hradené z tohto dosiahnutého zisku – prináša obrovské zisky.
Bezplatné odsávanie občanov z ekonomicky slabších krajín ekonomicky silnejšími je proces, ktorý devastujúco vplýva na úroveň ekonomík krajín, z ktorých sú títo občania odčerpávaní.
Bezplatné odsávanie desaťtisícov, státisícov či miliónov ich občanov – na výchovu a vzdelávanie ktorých vynaložili ich rodné štáty obrovské finančné náklady – pomáha ekonomikám zamestnávateľských krajín k neoprávneným ziskom.
Neoprávneným preto, pretože časť z týchto ziskov by mala byť použitá na uhradenie primeranej časti nákladov vynaložených za účelom dosiahnutia týchto ziskov. Na uhradenie časti nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie týchto bezplatne odčerpávaných zahraničných občanov. Bohužiaľ, v tomto prípade to tak nie je.
Totiž, ak niekto dosiahne zisk, tak je pochopiteľné, že tento zisk, alebo čistý zisk, dosiahne tak, že si od hrubého zisku odráta všetky náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť k dosiahnutiu tohto hrubého zisku.
Je to normálne, a je to tak na celom svete, v každej krajine.
Od hrubého zisku sa odrátajú náklady, bez ktorých by nebolo možné tento hrubý zisk dosiahnuť, čiže odrátajú sa náklady nevyhnutné na dosiahnutie hrubého zisku, no a ten zostatok, tak ten zostatok po odčítaní týchto nákladov, to je čistý zisk alebo len zisk.
Lenže v prípade odčerpávania občanov chudobnejších krajín ekonomikami bohatších krajín dochádza k tomu, že zahraniční občania zamestnaní v týchto bohatších ekonomikách im síce prinášajú svojou prácou zisk, ale ich zamestnávateľské ekonomiky sa už nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov, vynaložením ktorých tento ich zisk vznikol.
Ide o spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré boli vynaložené v rodných krajinách týchto zahraničných pracovníkov počas dlhodobého procesu ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, čiže ide o kompenzáciu nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania týchto zahraničných pracovníkov.
Ak si prenajímame nejaký výrobný prostriedok tak v sume prenájmu je zahrnutá určitá časť nákladov, ktoré boli vynaložené pri výrobe tohto výrobného prostriedku, ako aj zisk prenajímateľa, teda zisk toho, kto daný výrobný prostriedok prenajíma.
Avšak pri prenájme výrobného prostriedku „pracovník“ medzi rôznymi krajinami už tieto zásady prenájmu zrazu neplatia.
Ale prečo? Veď z hľadiska vynaložených nákladov je ich potrebné vynaložiť tak pri výrobe ľubovoľného výrobného prostriedku, ako ich je potrebné vynaložiť aj pri výrobe výrobného prostriedku „pracovník“, teda ako je ich nutné vynaložiť počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania občana, čiže počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu.
A na splácaní týchto nákladov by sa mal spravodlivou mierou podieľať každý, kto tento výrobný prostriedok využíva, kto daného pracovníka zamestnáva v svojej ekonomike.
Ak bezpečnostná agentúra prenajme svojho pracovníka, pracovníka ochrany, tak firma, ktorá si tohto pracovníka najala, platí v prenájme jeho zamestnávateľskej firme, teda platí bezpečnostnej agentúre, nielen sumu, ktorá predstavuje náklady na mzdu pracovníka, ale vo výške prenájmu je zahrnutá aj určitá časť nákladov vynaložených počas prípravy pracovníka na jeho budúcu činnosť, teda vynaložených počas prípravy pracovníka na jeho budúcu profesiu, na profesiu ochrankára (školenia pracovníka, administrácia, prevádzkové náklady na budovu bezpečnostnej agentúry a pod.).
A, samozrejme, v sume prenájmu je zahrnutý aj zisk bezpečnostnej agentúry. Veď bez dosiahnutia zisku nemá prenájom žiadny zmysel.
A toto isté nastáva aj u iných firiem, ktoré prenajímajú svojich pracovníkov, napr. firma, ktorá prenajíma svojich pracovníkov na opateru detí, či opateru starších ľudí, alebo na čistenie priestorov.
Tiež je v cene prenájmu zahrnutá nielen suma, ktorá predstavuje výšku mzdy prenajímaného pracovníka, ale v sume prenájmu sú zahrnuté aj náklady firmy vynaložené na prenajímaného pracovníka, a, samozrejme, je v sume prenájmu zahrnutý aj určitý zisk firmy, ktorá svojho pracovníka prenajíma.
A takou istou firmou prenajímacou svojich zamestnancov iným krajinám je aj štát, ktorého zamestnancami sú jeho produktívni občania pripravení na zapojenie sa do pracovného procesu.
Príprava občana na zapojenie sa do pracovného procesu sa skladá z výchovy občana, a, samozrejme, aj z dlhodobého procesu jeho vzdelávania. Náklady na výchovu občana vynakladajú jeho rodičia, náklady na jeho vzdelávanie zasa štát.
Teda vlastne môžeme povedať, že dlhodobý proces výchovy a vzdelávania financuje firma, ktorú nazvime „Štát & Rodičia“.
Ak táto firma, teda firma „Štát & Rodičia“, prenajme svojho občana, teda prenajme výrobný prostriedok „pracovník“ ekonomike inej krajiny, tak v sume prenájmu je v súčasnosti zahrnutá len mzda prenajímaného pracovníka, ale náklady, ktoré naňho jeho prenajímateľ, jeho výrobca, teda firma „Štát & Rodičia“ vynaložila, tak tieto náklady už v sume prenájmu nie sú zahrnuté.
A do sumy prenájmu nie je zahrnutý ani zisk prenajímateľskej firmy, teda zisk firmy „Štát & Rodičia“.
A celá strata z tohto nemorálneho prenájmu, celá strata z tohto prenájmu, ktorý prináša neskutočné zisky tým, ktorí si pracovníkov bezplatne prenajímajú a neskutočné straty tým, ktorí týchto pracovníkov pripravujú na zapojenie sa do pracovného procesu, tak celú túto stratu znášajú občania v rodných krajinách týchto zahraničných pracovníkov.
Takýmto spôsobom dochádza k bezprecedentnému porušeniu jedného z najdôležitejších ekonomických pravidiel o uhrádzaní nákladov zo zisku, ktorý vznikol vďaka vynaloženiu týchto nákladov.
Dochádza k porušovaniu dôležitého práva, k porušovaniu práva spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených za účelom dosiahnutia zisku.
Spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených za účelom dosiahnutia zisku sa týka všetkých nákladov, ktoré boli vynaložené v procese dosiahnutia zisku, teda táto spravodlivá kompenzácia zahŕňa všetky náklady, bez vynaloženia ktorých by daný zisk nemohol vzniknúť.
V cene každého vyrobeného výrobku sú zahrnuté všetky náklady, ktoré museli byť nevyhnutne vynaložené s cieľom výroby tohto výrobku.
To znamená, že do ceny výrobku by mali byť zahrnuté aj náklady vynaložené v dlhodobom procese prípravy pracovníka na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania pracovníka v jeho rodnej krajine.
Pretože bez týchto nákladov by nebolo možné pracovníka „vyrobiť“. A bez tohto pracovníka by nebolo možné zasa vyrobiť daný výrobok.
Množstvo občanov odchádzajúcich z novopristúpených členských krajín EU – úmerné neutíchajúcemu dopytu hospodársky silnejších členských i nečlenských štátov EU po pracovnej sile – sa prejavuje zhubnými účinkami na ekonomiky ich rodných krajín.
Ide nielen o stratu obrovských finančných nákladov, ktoré boli v týchto krajinách vynaložené na výchovu a vzdelávanie odchádzajúcich občanov, ale tak isto, ak nie viac, ide aj o stratu pracovnej sily schopnej vytvárať hodnoty, a takýmto spôsobom prinášať zisk tak svojmu zamestnávateľovi, ako aj svojmu rodnému štátu formou daní generovaných prácou tohto občana.
Čiže na to, aby tieto straty nevznikali, je nutné, aby došlo k zmenám pravidiel týkajúcich sa doterajšieho ekonomického súžitia všetkých krajín, ktorých sa tento problém týka.
Aby došlo ani nie tak k zmenám pravidiel ekonomického súžitia medzi krajinami, ale aby došlo k skončeniu ich deformácie a dodržiavaniu elementárnej podnikateľskej etiky, dodržiavaniu snáď najdôležitejšieho ekonomického pravidla, že náklady vynaložené za účelom dosiahnutia zisku sa uhrádzajú z tohto zisku.
Vychádzajúc z tohto ekonomického pravidla sa ponúka myšlienka, ktorej uvedenie do života by pomohlo výrazne zmenšiť alebo dokonca odstrániť niektoré problémy sužujúce viaceré oblasti ekonomík mnohých krajín sveta.
Táto myšlienka, ktorej realizácia v praxi by umožnila ekonomiky oživiť, rozbehnúť ich tým správnym smerom a dať novú víziu do budúcnosti pre všetkých ich občanov, by sa dala vyjadriť vetou : „Odvďačme sa rodičom za ich starostlivosť.“
Zmyslom tejto myšlienky je spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu a na vzdelávanie občana v jeho rodnej krajine.
Spravodlivá kompenzácia realizovaná tým štátom, ktorý zamestnáva tohto pracovníka v svojej ekonomike.
Pod spravodlivou kompenzáciou nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana sa myslí taká kompenzácia nákladov, pri ktorej bude výška kompenzácie priamo úmerná dobe, počas ktorej daný štát zamestnával pracovníka v svojej ekonomike.
Tento, ako aj ďaľšie príspevky, sa sústreďujú hlavne na odôvodnenie potreby kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.
Na odôvodnenie potreby kompenzácie nákladov tým, ktorí ich vynaložili, teda kompenzácie nákladov rodičom, kompenzácie uskutočnenej tými, ktorým tieto náklady vynaložené rodičmi priniesli zisk, teda kompenzácie tými štátmi, v ekonomikách ktorých boli občania zamestnávaní.
V ďaľších príspevkoch sa opisujú pozitívne dôsledky spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli rodičmi vynaložené na výchovu dieťaťa, kompenzácie uskutočnenej prostredníctvom tzv. „splátok výchovného“. Táto kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa sa týka nielen zahraničnej, ale aj rodnej krajiny občana, t. j. ide o zdôvodnenie oprávnenosti procesu, počas ktorého bude nielen zahraničná zamestnávateľská krajina, ale aj rodná krajina občana splácať rodičom náklady, ktoré vynaložili pri výchove svojho dieťaťa.
Ale – a to je najpodstatnejšia a najdôležitejšie črta tohto procesu – štát začne rodičom kompenzovať resp. splácať náklady, ktoré vynaložili pri výchove svojho dieťaťa až po jeho zapojení sa do pracovného procesu, teda až vtedy, keď začne dieťa pracovať.
Pri súčasnej vysokej úrovni medzištátnej pracovnej migrácie, umocnenej procesom globalizácie, je nevyhnutná – v záujme predídenia drastickej devastácii a deštrukcii ekonomík novopristúpených členských krajín EU – spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých občanov, ktorí po ukončení vzdelávacieho procesu odchádzajú zo svojich rodných krajín za prácou do zahraničia.
Spravodlivá kompenzácia nákladov realizovaná prostredníctvom tých krajín, ktoré týchto zahraničných občanov prichádzajúcich z novopristúpených členských štátov EU zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Táto spravodlivá kompenzácia – spravodlivá vzhľadom na dĺžku doby zamestnávania sa občana v ekonomike zahraničného štátu – sa týka tak nákladov vynaložených rodičmi „emigrujúcich“ občanov na ich výchovu, ako aj nákladov, ktoré vynaložila ich rodná krajina počas ich vzdelávania.
Nasledujúci príspevok: „D14- Kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa“
Celá debata | RSS tejto debaty