Predchádzajúci príspevok: „D4 – Zamestnávanie sa v staršom veku“ opisuje fenomén čoraz viac vyskytujúcich sa zdravotných problémov v súvislosti s rastúcim vekom a ich nepriaznivý vplyv na pracovný výkon v zamestnaní.
—————————————————————————————————————————————————————————————-
Ale ekonomika nepustí. Nemáme nárok na skorší odchod do dôchodku.
A koľkí z nás by radi po tej päťdesiatke pracovný pomer ukončili.
Len keby neexistoval ten problém nedostatku financií. Problém finančného zabezpečenia.
Bohužiaľ, skorší odchod do dôchodku z dôvodu nadbytku peňazí je skôr raritou, ktorá len málokoho postretne.
A klasický odchod do dôchodku nie je možný, jednak kvôli malému počtu odpracovaných rokov, a potom odpracovanie potrebného počtu rokov vám ešte nezaručuje uspokojujúcu výšku poberaného dôchodku.
A teda nikoho ani vo sne nenapadá, že by do dôchodku odišiel napr. v päťdesiatpäťke, že by ukončil zamestnanie.
Kvôli tomu, že výška vyplácaného dôchodku by bola veľmi nízka.
A tak väčšina ľudí v preddôchodkovom veku – po uvedomení si, aký „vysoký“ dôchodok budú mať v prípade skoršieho odchodu do dôchodku – zatne zuby a s veľkým sebazaprením a preklínaním pokrútenej svetskej spravodlivosti kuľhá so svojou schátralou telesnou schránkou v ústrety pomaly sa blížiacej tvrdej dôchodkovej realite.
Je vôbec nejaká šanca zmeniť k lepšiemu tento systém jesennej fázy nášho života?
Tej fázy, tej časti života, ktorá čaká každého z nás, a ktorú by zrejme chcela svojmu občanovi spríjemniť každá krajina. Spríjemniť za pomoc, ktorú jej tento občan priniesol v priebehu svojho produktívneho života. Spríjemniť tak, aby tento záverečný úsek životnej cesty bol z pohľadu občana-dôchodcu vnímaný ako jedno z najkrajších období života.
Veď títo ľudia, títo dôchodcovia svojou prácou pomáhali štátu ako len mohli, a tak by snaha o ich kľudnú a spokojnú starobu mala byť jedným z najpreferovanejších cieľov ich rodnej krajiny.
Pokračovanie v obsahovo nadväzujúcom príspevku: „D6- Ako by sa dôchodca mal mať, a ako sa má“
Celá debata | RSS tejto debaty