Predchádzajúci príspevok: „D3- Vplyv zamestnávania sa a starnutia na zdravotný stav“ sa zaoberá negatívnymi zmenami v psychickom a fyzickom zdraví človeka po uplynutí päťdesiatky.
—————————————————————————————————————————————————————-
Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku pozitívne vplýva na výšku dôchodku, ale už negatívne vplýva na zdravotný stav toho, kto sa má tohto veku odchodu do dôchodku dožiť.
Pretože musí vydržať v pracovnom procese dlhšie o dobu zvýšenia odchodu do dôchodku, čo je vo väčšine prípadov – vzhľadom na už nie najlepší zdravotný stav ľudí v preddôchodkovom veku – dosť nepríjemná skutočnosť.
A kvôli úprimnosti treba tiež povedať, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku vplýva negatívnym spôsobom na zdravotný stav nielen toho, komu sa tento odchod posunie, ale častokrát aj na psychické zdravie tých, ktorí s touto osobou pracujú.
Zvýšenie veku odchodu do dôchodku je naozaj dosť nepríjemným riešením pre každú vládu, ale, bohužiaľ, v súčasnej situácii zrejme jediným reálnym východiskom pre ekonomiky väčšiny krajín.
Náš štát, podobne, ako aj veľa iných, nemá bohaté ropné polia, z ktorých by mohol financovať „báječný“ život dôchodcov, nemá ani výdatné ložiská plynu či bohaté bane na strategické kovy, alebo znamenitý vývoj a výskum spojený s expandujúcim široko diverzifikovaným priemyslom, či sebestačné poľnohospodárstvo s mohutným exportom.
Nemáme nič také, z čoho by sme mohli schodok peňazí na dôchodcov dofinancovávať. Jediným riešením pre nás, ako aj mnohé iné krajiny, je zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.
V súvislosti so zvyšovaním veku človeka dochádza k narastaniu výdavkov na zabezpečenie jeho potrebnej zdravotnej starostlivosti, čo je pochopiteľné.
Vo všeobecnosti, čím je človek starší, tým viac klesá jeho imunita, znižuje sa úroveň jeho fyzických a psychických schopností.
So zvyšujúcim sa vekom rastie „ochota“ organizmu priateliť sa s čoraz väčším množstvom zdravotných problémov a chorôb, prejavujúcich sa tými najrôznejšími symptómami. Je to normálny jav, ktorý sa začne tak rapídnejšie prejavovať okolo päťdesiateho roku života.
Je to však individuálne, jedni začnú poznávať život znepríjemňujúce zdravotné problémy skôr, ale existujú obľúbenci šťasteny, ktorí sa prerúbu bez nejakých viditeľnejších a pociťovateľnejších prejavov – už nie najlepšieho zdravotného stavu – aj do vyššieho veku.
Množstvo ľudí by po tej päťdesiatke rado odišlo do dôchodku. Samozrejme, v prípade, že by malo zaručený slušný dôchodok.
Fyzická a psychická náročnosť ich povolania spôsobuje, že sa cítia nadmieru opotrebovaní, vyhorení, že sa rýchle unavia, sú podráždení, a svoju prácu už nedokážu vykonávať s takým zanietením, precíznosťou a spoľahlivosťou ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi.
Prestáva ich to baviť, badať u nich nielen fyzické prejavy starnutia, ale aj tie psychické: nervozita, nesústredenosť, škriepivosť, zlosť na všetkých a na všetko, nezáujem o prácu, zvýšená apatia a zväčšená uzavretosť. Efektivita a produktivita práce klesajú.
Neúprosné sprievodné znaky starnutia dávajú patričnou mierou o sebe vedieť.
Ich prínos pre ekonomiku pomaly klesá, ale keďže finančné zabezpečenie v starobe nemajú zatiaľ ošetrené – nízky dôchodok – musia naďalej pracovať.
Aj zdravotný systém štátu je nimi viac vyťažený, čo je so zvyšujúcim sa vekom pochopiteľné. Čím budú ľudia starší, tým budú väčšou záťažou pre zdravotníctvo, a pravdepodobnosť, že ich zdravotné problémy sa budú zväčšovať, stúpa čoraz viac a viac.
A núteným chodením do práce, znásilňovaním organizmu, im isto nepomôžu.
Pokračovanie v nasledujúcom príspevku: „D5- Dráb nútiaci nás pracovať“
Tak nám prezraďte aký dôchodkový vek po... ...
Poznám ženu, ktorá kvôli zdravotným problémom... ...
ale bolo by možno nezvyšovať vek odchodu do... ...
Celá debata | RSS tejto debaty