Predchádzajúci príspevok: „D13- Potreba nových ekonomických vzťahov medzi štátmi“. Súčasný systém zamestnávania občanov z iných krajín je nespravodlivý v tom, že krajina zamestnávajúca zahraničného občana sa nezúčastňuje na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto zahraničného občana v jeho rodnej krajine.
————————————————————————————————–
V ďaľších príspevkoch bude opísané, akým spôsobom by kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa prispela nielen k zlepšeniu finančnej situácie rodičov v staršom veku, ale aj k riešeniu takých dôležitých problémov akými sú: nízka pôrodnosť, starnutie populácie, zvyšovanie odchodu veku do dôchodku, možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zvýšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zníženie nákladov zdravotného systému, dlhodobo nezamestnaní občania, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, znižovanie uhlíkovej stopy viacdetnej rodiny, neriadená migrácia, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a odborníkov, väčšie zapojenie sa rodičov do výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa, nedostatočná kvalita vzdelávacieho procesu na školách, rozvoj striebornej ekonomiky, užívanie návykových látok mladými ľuďmi, oživenie ekonomiky, diskriminácia starších ľudí pri zamestnávaní sa, zväčšenie predaja domácich potravín na domácom trhu, rast poľnohospodárskej a na ňu naväzujúcej potravinárskej výroby, zvýšenie potravinovej sebestačnosti, finančné zabezpečenie bezdetných párov v staršom veku a i.
Kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa realizovaná formou mesačných splátok by sa automaticky pozitívne prejavila aj v ďaľších, už vyššie uvedených oblastiach hospodárskeho života každej krajiny, ktorá by tento systém kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu svojho dieťaťa uviedla do praxe.
Systém – ktorého podstata spočíva v tom, že štát v pravidelných mesačných splátkach vracia rodičom náklady, ktoré vynaložili na výchovu svojho dieťaťa – budí v prvom momente dojem, že predsa nie je možné, aby štát vracal náklady vynaložené na výchovu dieťaťa tým, ktorí ich vynaložili, t. j. nie je možné, aby štát vracal tieto náklady rodičom dieťaťa bez toho, aby to nemalo značne negatívny vplyv na stav štátnej pokladne, negatívny dosah na štátny rozpočet.
Áno, načo zavádzať, načo klamať, bezpochyby, prvý pohľad na dopad tohto kroku na štátny rozpočet nie je iste lákajúci.
Vypadá to, že ten dopad je dosť tvrdý. Na prvý pohľad to tak skutočne vypadá, pretože veľkosť nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, veľkosť nákladov, ktoré by sa mali vrátiť rodičom, je v absolútnej hodnote dosť veľká.
Je to skutočne veľká suma a vracajúc, či splácajúc túto sumu rodičom len s cieľom vrátiť im náklady, ktoré vynaložili pri výchove svojho dieťaťa, pri jeho príprave na rolu budúceho pracovníka – cieľa, z pohľadu rodičov síce žiadaného a ušľachtilého, no z ekonomického pohľadu štátu samovražedného – by štát finančne skôr či neskôr skolaboval.
Ale kompenzácia týchto nákladov rodičom, vracanie týchto nákladov formou mesačných splátok, neznamená len dosiahnutie tohto jedného cieľa, len splatenie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu ich dieťaťa, v snahe oceniť ich prínos pri príprave budúcich pracovníkov ekonomiky v danej krajine.
Pokiaľ by sa naozaj splnil len tento jeden cieľ, pokiaľ by sa naozaj dosiahlo len to splatenie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, no tak by to bol pre štát naozaj drahý „špás“, štát by na to riadne doplatil, a neefektívne a neperspektívne by sa zadĺžil.
Nie, že by splatenie týchto nákladov bolo niečím nespravodlivým, práve naopak. Rodičia sú absolútne tými prvými, komu by mal štát vrátiť náklady – či už v plnej alebo aspoň čiastočnej miere – vynaložené v dlhodobom procese výchovy ich dieťaťa. Bez prispenia rodičov by štát nikdy nemal pracovníkov tak potrebných pre ekonomiku každého štátu. Ak niekomu niečo vracať, niečo kompenzovať, tak sú to práve rodičia. Zaslúžia si to plnou mierou.
Kompenzácia týchto nákladov rodičom však môže zároveň pomôcť úspešne naštartovať proces riešenia tých problémov, ktoré sme už spomenuli, teda: nízka pôrodnosť, starnutie populácie, zvyšovanie odchodu veku do dôchodku, možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zdravotný stav starších ľudí, dlhodobo nezamestnaní občania, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, neriadená migrácia, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a odborníkov, nedostatočné zapojenie sa rodičov do výchovno-vzdelávacieho procesu, nízka kvalita vzdelávacieho procesu, zníženie nákladov zdravotníctva, užívanie návykových látok mladými ľuďmi, znižovanie uhlíkovej stopy výchovou vo viacdetnej rodine, rast striebornej ekonomiky, oživenie ekonomiky, diskriminácia starších ľudí pri zamestnávaní sa, nárast predaja domácich potravín na domácom trhu, rast poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, a zvýšenie potravinovej sebestačnosti, finančné zabezpečenie bezdetných párov v staršom veku a i.
Preto je v ďaľších príspevkoch opísané, akým spôsobom ovplyvní kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa nielen častokrát ich problematickú finančnú situáciu, hlavne v pozícii dôchodcov, ale akým spôsobom prispeje aj k riešeniu vyššie spomenutých problémov v ekonomike, napr. k tak potrebnému zvýšeniu pôrodnosti či k zvýšeniu zamestnanosti dlhodobonezamestnaných a problémových občanov.
Vynaloženie nákladov na výchovu a vzdelávanie dieťaťa jeho rodičmi a jeho rodnou krajinou je nevyhnutnou podmienkou na vznik výrobného prostriedku „pracovník“ [1].
Tento výrobný prostriedok je základom každého výrobného procesu. Bez nákladov vynaložených v procese dlhodobej výchovy a vzdelávania, by výrobný prostriedok „pracovník“ nemohol vzniknúť, a teda bez vynaloženia týchto nákladov by nebolo možné dosahovať akýkoľvek zisk.
Preto sú náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie každého občana súčasťou nevyhnutných nákladov potrebných na dosiahnutie zisku, a preto by mali teda byť odpočitateľnou položkou z takto dosiahnutého zisku.
Čiže spravodlivá kompenzácia tak nákladov vynaložených rodičmi na výchovu ich dieťaťa, ako aj spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených rodnou krajinou tohto dieťaťa na jeho vzdelávanie – pričom spravodlivá kompenzácia nákladov je adekvátna dĺžke času zamestnávania tohto občana v ekonomike daného štátu – je prirodzeným a nevyhnutným spôsobom na správne vyúčtovanie nákladov nutne vynaložených na dosiahnutie zisku.
Je prirodzeným a nevyhnutným spôsobom na správne vyúčtovanie nákladov tým, ktorí ich vynaložili, teda rodičom a rodnej krajine tohto zahraničného pracovníka.
Bolo by teda spravodlivé, plne oprávnené a správne, ak by štát náklady vynaložené na výchovu dieťaťa – po zapojení sa dieťaťa do pracovného procesu v ekonomike daného štátu – vracal tomu, kto tieto náklady vynaložil, teda rodičom dieťaťa. Ide o kompenzáciu nákladov prostredníctvom toho štátu, ktorý toto dieťa zamestnáva, nezávisle na tom, či už ide o zahraničný štát, v ekonomike ktorého sa dieťa zamestná, alebo ide o rodnú krajinu tohto dieťaťa, teda rodnú krajinu tohto občana.
Samozrejme kompenzácia nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa pripadá do úvahy len vtedy, ak je dieťa zapojené do pracovného procesu, teda ak pracuje, či už v ekonomike zahraničného štátu, alebo v ekonomike rodnej krajiny. Toto je nutná podmienka vracania či splácania týchto nákladov rodičom.
To znamená, že rodičia majú nárok na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa až vtedy, keď sa ich dieťa zamestná.
A najlepším spôsobom na kompenzáciu týchto nákladov by mohlo byť mesačné splácanie, čiže vyplácanie mesačných splátok nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa jeho rodičmi.
Teda išlo by o postupné splácanie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa, postupné splácanie realizované formou mesačných splátok.
Inými slovami: Ak sa občan zamestná, tak z dôvodu jeho zapojenia sa do pracovného procesu majú jeho rodičia nárok na postupnú kompenzáciu nákladov vynaložených na jeho výchovu, pričom kompenzácia týchto nákladov je rozložená na určitú dobu, na určitý počet rokov.
V ďaľších príspevkoch bude – na podaných príkladoch – objasňovaný princíp kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa.
Čísla, s ktorými sa tu narába, nie sú v žiadnom prípade smerodajné, a sú uvádzané hlavne preto, aby slúžili k lepšiemu pochopeniu princípu kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa, a taktiež k pochopeniu ďaľších súvislostí, ktoré s problémom vracania finančných prostriedkov vynaložených na výchovu dieťaťa súvisia.
Systém kompenzácie nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa budí na prvý pohľad dojem, že predsa nie je možné takéto vracanie peňazí bez drastického vplyvu na stav štátnej pokladne.
Áno, už sme spomínali, že na prvý pohľad to tak vypadá. Na prvý pohľad áno.
Avšak v konečnom dôsledku, za splnenia určitých predpokladov, by sa tieto vynaložené financie štátu nielenže mohli vrátiť či dokonca bohate zúročiť, ale ich pozitívny vplyv aj na ďaľšie oblasti ekonomiky by bol nespochybniteľný, bol by veľkým prínosom pre ekonomiku každého štátu, ktorý by systém kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa zaviedol do praxe.
Tieto peniaze nie sú nejakým vyťahovaním nezaslúžených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Práveže je to plne oprávnené vrátenie peňazí, ktoré rodičia vynaložili počas dlhodobého procesu výchovy svojho dieťaťa, peňazí, ktoré si rodičia zaslúžia tak ako málokto.
Zaslúžia si ich za to, že vychovali pre štát pracovníka, ktorý svojou prácou v ekonomike rodnej krajiny generuje príjmy štátneho rozpočtu, ktorý generuje peniaze nevyhnutné na chod štátu, na jeho ďaľšiu existenciu.
Nasledujúci príspevok: „D14.1- Princíp kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu dieťaťa“