Predchádzajúci príspevok: „D10- Rodičia vychovávajú budúcich pracovníkov, štát by sa im mal odvďačiť“. Čím viac detí pomôžu rodičia pripraviť pre potreby ekonomiky rodnej krajiny, tým sú pre ňu väčším prínosom. A štát by mal za to rodičov nejakým spôsobom oceniť.
———————————————————————————————————
Štát je podnikateľský subjekt a občania sú jeho prostriedky, možno povedať jeho „výrobné prostriedky“ – pracovníci – ktoré mu svojou prácou v rodnej ekonomike prinášajú zisk.
Ak sa okrem neho ešte niekto iný podieľa na „výrobe“ týchto výrobných prostriedkov, tak mu patrí odmena vo výške minimálne výrobných nákladov, ktorými sa podieľa na ich výrobe.
Štát je podnikateľský subjekt, ktorý si tak, ako aj každý iný podnikateľský subjekt, musí plniť záväzky voči svojim dodávateľom. A rodičia sú jedným z tých dodávateľov.
Predsa sa prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy svojho dieťaťa zúčastňujú na príprave budúceho pracovníka ekonomiky rodného štátu.
Počas tejto výchovy vynaložia určité náklady, na kompenzáciu ktorých majú nárok zo strany toho, kto prostredníctvom tohto pracovníka dosahuje zisk. A ten, kto tento zisk dosahuje, je štát, v ekonomike ktorého je pracovník zamestnaný.
Výrobný prostriedok „pracovník“, bol predsa „vyrobený“ či pripravený na zapojenie sa do pracovného procesu, pripravený na vykonávanie danej činnosti, aj vynaložením nákladov rodičov tohto pracovníka, vynaložením nákladov na jeho výchovu.
Bez vynaloženia týchto nákladov by nebol tento občan pripravený na pracovnú činnosť, nebol by pripravený na zapojenie sa do pracovného procesu.
Rodičia sú tak vlastne spoluvýrobcom zúčastňujúcim sa na výrobe výrobného prostriedku „pracovník“.
A, keďže sú spoluvýrobcom a vynakladajú pri tom náklady formou nákladov na výchovu dieťaťa, tak potom tieto náklady – výrobné náklady – by im mal vrátiť ten, kto pomocou tohto výrobného prostriedku dosahuje zisk.
A tým, kto tento zisk dosahuje, je štát, ktorý dieťa rodičov – už ako pracovníka – zamestná v svojej ekonomike, a jeho práca mu prináša zisk nielen vo forme primárnej dane zo mzdy dieťaťa, ale aj formou sekundárnych daní: dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, ktoré dieťa odvedie do štátneho rozpočtu vždy pri kúpe nejakých výrobkov či zaplatení určitých služieb.
A, samozrejme, odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie tiež štátu pomáhajú.
A preto by sa mal štát snažiť v čo najväčšej miere vrátiť rodičom náklady, ktoré vynaložili pri výchove dieťaťa.
Rodičia sú vlastne podnikateľským subjektom, ktorý procesom výchovy pripravuje dieťa na zapojenie sa do pracovného procesu, na vykonávanie jeho profesie.
Náklady vynaložené na výchovu by sa mali kompenzovať zo zisku, ktorý generuje práca dieťaťa v ekonomike zamestnávateľského štátu.
Nevyhnutnosť kompenzácie nákladov, vynaložených rodičmi pri výchove dieťaťa, vyplýva z čoraz väčšej úlohy rodičov pri príprave dieťaťa na jeho profesiu, pri jeho príprave na zapojenie sa do pracovného procesu.
V súvislosti s rastúcimi požiadavkami na vzdelávanie dieťaťa, určenými značným vedecko-technickým rozvojom, revolúciou vo vede, technike, vývoji a výskume, je nevyhnutné čoraz väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa.
Ich zapájanie sa do procesu vzdelávania dieťaťa zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja jeho talentu a tých najlepších dispozícií. A pretavenie tohto talentu a týchto dispozíciií do vhodnej profesie bude do budúcnosti veľkým prínosom pre ekonomiku štátu.
Ak chce štát zabezpečiť udržanie kroku vývoja ekonomiky so súčasným svetovým trendom, musí sa, okrem iného, snažiť o čo najväčšie zapojenie sa rodičov do výchovno-vzdelávacieho procesu ich dieťaťa.
A práve vracanie nákladov, ktoré rodičia vynaložili pri výchove svojho dieťaťa, by mohlo byť tým, čo by záujem rodiča na zapojenie sa do výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa zvýšilo, čo by rodiča motivovalo v čo najväčšej miere zapojiť sa do tohto procesu.
Nasledujúci príspevok: „D12- Medzištátna pracovná migrácia – negatívne dôsledky“